Rusko tvrdí, že zadržalo Uzbeka podozrivého z vraždy generála Kirillova
Ruská spravodajská služba uviedla, že podozrivému mala ukrajinská strana sľúbiť odmenu 100 000 dolárov a povolenie presťahovať sa do Európskej únie.
Ruský vyšetrovací výbor tvrdí, že štátny príslušník Uzbekistanu mal nastražiť bombu na skúter a tá následne zabila generálporučíka Igora Kirillova. Občan Uzbekistanu bol zatknutý v Moskve.
Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS Federálna bezpečnostná služba Ruska (FSB) informovala, že 29-ročný podozrivý sa priznal, pričom uviedol, že ho naverbovali ukrajinské bezpečnostné služby.
FSB dodala, že podozrivému – ktorého nemenovala – bolo sľúbených 100 000 dolárov a povolenie presťahovať sa do krajiny Európskej únie, ak zabije Kirillova.
54-ročný Kirillov bol v apríli 2017 vymenovaný za šéfa ruských síl jadrovej, biologickej a chemickej obrany. Kirillova a jeho asistenta zabila bomba ukrytá v skútri, keď v utorok (17. 12.) opúšťali Kirillovov bytový dom na Riazanskom prospekte v Moskve.
Kirillov bol v pondelok (16. 12.) odsúdený ukrajinským súdom v súvislosti s údajným použitím zakázaných chemických zbraní Ruskom počas vojny na Ukrajine.
Agentúra TASS zverejnila to, čo označila za „video z výsluchu“ podozrivého Uzbeka, ktoré zverejnila FSB. „Prišiel som do Moskvy na základe úlohy od ukrajinských bezpečnostných služieb,“ hovorí muž na videu.
Podľa FSB sa podozrivý priznal ku kúpe skútra, pričom povedal, že o niekoľko mesiacov neskôr dostal materiál na výrobu bomby.
„Vo svojej výpovedi muž tvrdil, že skúter s bombou umiestnil v blízkosti rezidencie generála,“ uviedla agentúra TASS.
FSB ďalej doplnila, že Uzbek si prenajal auto a nainštaloval kameru, ktorá scénu prenášala naživo jeho ukrajinským spojkám v meste Dnipro.
Na sociálnych sieťach sa objavili videozáznamy, na ktorých je zrejme vidieť, ako Kirillov a jeho asistent opúšťajú obytný blok chvíľu pred výbuchom. Na videu je jasne vidieť čierny skúter, ktorý zostal v blízkosti vchodových dverí bloku.
„Stlačil som tlačidlo“
„Keď odišiel z domu, stlačil som tlačidlo,“ priznal muž.
Úradník v Kyjeve potvrdil, že útok vykonala Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).
FSB informovala, že v prípade usvedčenia hrozí podozrivému doživotie. Od roku 1996 platí v Rusku na popravy moratórium, hoci trest smrti sa stále nachádza v zbierke zákonov.
Uzbekistan je bývalá sovietska republika v Strednej Ázii, ktorá priamo s Ruskou federáciou nesusedí. Mnohí Uzbeci ako aj občania ďalších bývalých sovietskych republík sa sťahujú za prácou do Moskvy a iných ruských miest.
Ruský prezident Vladimir Putin sa k zabitiu Kirillova zatiaľ nevyjadril. Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a súčasný zástupca šéfa bezpečnostnej rady krajiny, sa v utorok (17. 12.) vyslovil, že útok bol pokusom Ukrajiny odvrátiť pozornosť od svojich neúspechov na bojisku. Prisľúbil pritom, že „vysoké vojensko-politické vedenie Kyjeva bude čeliť nevyhnutnej odplate“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že v piatok (20. 12.) na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku vznesie otázku Kirillovovej vraždy.
Kirillov od začiatku konfliktu (február 2022) usporiadal viacero brífingov, na ktorých obviňoval ukrajinskú armádu z používania toxických látok a plánovania útokov rádioaktívnymi látkami. Kyjev a jeho západní spojenci uviedli, že tvrdenia sú nepravdivé a predstavujú propagandu zameranú na ruské publikum.
SBU informovala, že od roku 2022 zaznamenala viac ako 4 800 prípadov použitia chemických zbraní na bojisku. Väčšina z týchto použití sa týkala bojových granátov K-51.
Ukrajinská strana Kirillova obviňovala z nedovoleného použitia chemických zbraní
V marci počas marcového 105. zasadnutia Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní ukrajinská delegácia uviedla: „Ruský veliteľ ruských teroristických CBRN jednotiek I. Kirillov tvrdil, že Ukrajina v prednej línii používa látky zakázané Dohovorom. … V skutočnosti Kirillovove slová nemajú nič spoločné s realitou. Ich cieľom je vytvoriť informačné prostredie, ktoré podporuje budúcu operáciu ruských síl na území Ukrajiny pod falošnou zámienkou likvidácie chemických zbraní.“
Vo vyhlásení ďalej obvinila Rusov z použitia toxických chemických látok proti ukrajinským jednotkám. „V roku 2024 sme doteraz zaznamenali 346 jednotlivých incidentov s toxickými chemickými látkami – čo zodpovedá 6 ruským porušeniam CWC denne.“
A dodala: „Použitie chemických zbraní považuje nepriateľ za prostriedok na získanie taktických výhod a demoralizáciu ukrajinských obranných síl.“
Vo vyhlásení ukrajinská delegácia odsúdila aj ruskú podporu Asadovho režimu v Sýrii a ruské „potvrdené použitie chemických zbraní proti civilistom“, ako aj útok novičokom na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v anglickom Salisbury v roku 2018, ktorý viedol k smrti britskej občianky Dawn Sturgessovej.
Ukrajinci tiež tvrdili, že Rusko v roku 2020 otrávilo opozičného politika Alexeja Navaľného. Navaľnyj začiatkom tohto roka zomrel vo väzení.
Nie je jasné, či Kirillov zohral úlohu v incidentoch so Skripaľom alebo Navaľným.
V máji americké ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že zaznamenalo použitie chlórpikrínu – chemickej zbrane vynájdenej počas prvej svetovej vojny – proti ukrajinským jednotkám.
Ukrajina sa za posledné dva roky zamerala na niekoľko osôb v Rusku. V decembri 2023 bol neďaleko Moskvy zavraždený Iľja Kyva, bývalý proruský ukrajinský poslanec na Ukrajine. Začiatkom tohto mesiaca bol v Rusmi ovládanom meste Doneck na Ukrajine zabitý 49-ročný Sergej Jevsjukov, šéf Ruskom prevádzkovanej väznice Olenivka, keď pod jeho autom vybuchla bomba. Došlo k niekoľkým ďalším nepotvrdeným atentátom.
Od prvej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Rusko zmocnilo veľkých častí regiónu Donbas a južnej Ukrajiny spoločne s Krymom, ktorý už v roku 2014 anektovalo.
Pôvodný článok
