Rusko po samite NATO telefonovalo Pentagonu
Najvyšší ruský vojenský predstaviteľ sa deň po skončení samitu NATO vo Washingtone telefonicky spojil s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Hovorkyňa Pentagonu zdôraznila význam zachovania otvorených komunikačných liniek, zatiaľ čo ruské ministerstvo obrany uviedlo, že diskusie sa zamerali na zníženie rizika „možnej eskalácie“.
Hovorkyňa ministerstva obrany Sabrina Singhová na tlačovom brífingu Pentagonu 12. júla uviedla, že predtým počas dňa ruský minister obrany Andrej Belousov inicioval telefonát s Austinom a obaja vysokí predstavitelia spolu hovorili po nezverejnený čas.
„Počas telefonátu minister zdôraznil dôležitosť udržiavania komunikačných liniek uprostred prebiehajúcej vojny Ruska proti Ukrajine,“ povedala Singhová novinárom na brífingu. Neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti okrem toho, že telefonát iniciovala ruská strana a že Austin naposledy hovoril s Belousovom 25. júna. Pred júnovým telefonátom Austin naposledy hovoril so svojím ruským náprotivkom v marci 2023.
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že iniciovalo telefonát, a poskytlo niektoré podrobnosti o obsahu diskusie. „Diskutovalo sa o otázke predchádzania bezpečnostným hrozbám a zníženia rizika možnej eskalácie,“ uviedlo ministerstvo v príspevku na svojom telegramovom kanáli.
Ich predchádzajúci telefonát koncom júna, ktorý sa uskutočnil na žiadosť Austina, bol ich prvým po tom, ako Belousov v máji nahradil Sergeja Šojgua na poste ruského ministra obrany.
Zo strany USA boli údaje z telefonátu z 25. júna a z 12. júla takmer totožné, pričom sa v nich uvádzalo len to, že Austin zdôraznil dôležitosť zachovania otvorených komunikačných liniek.
Pripomínajúc telefonát z 25. júna Rusi uviedli, že Belousov varoval Austina pred nebezpečenstvom pokračovania dodávok amerických zbraní na Ukrajinu.
Táto výzva zaznela v súvislosti so samitom NATO vo Washingtone, počas ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval členov vojenskej aliancie, aby zrušili obmedzenia pre Ukrajinu zasahovať ciele vo vnútri Ruska. Ukrajinský prezident povedal, že je „šialené“, že sily krajiny nemôžu slobodne odplácať útoky na raketové zariadenia v Rusku, ktoré podnikli útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine, ako napríklad ruský útok na detskú nemocnicu z 8. júla.
Viaceré členské štáty NATO, predovšetkým Spojené štáty, uvalili na Ukrajinu obmedzenia týkajúce sa používania amerických systémov na údery hlboko na ruské územie. Zdá sa však, že posledná vlna ruských útokov na civilnú infraštruktúru priniesla zmenu postoja aliancie, pričom Spojené kráľovstvo na samite schválilo, aby Kyjev použil rakety, ktoré poskytlo, proti cieľom v Rusku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na tlačovej konferencii v Moskve 12. júla uviedol, že niektoré rakety poskytnuté NATO sa už používajú na zasiahnutie cieľov v Rusku, pričom varoval, že akékoľvek nasadenie rakiet dlhšieho doletu by mohlo viesť k eskalácii.
„Dôležité je, že tieto rakety sa už používajú na útoky na naše regióny,“ povedal Peskov novinárom podľa ruského štátneho média Tass. „Pokiaľ ide o rakety dlhšieho doletu, ide o čistú provokáciu a nové, veľmi nebezpečné kolo eskalácie.“
Peskov mal pravdepodobne na mysli skutočnosť, že vlády USA a Nemecka vydali počas samitu NATO 10. júla spoločné vyhlásenie, že Spojené štáty začnú v Nemecku rozmiestňovať rakety dlhého doletu, ktoré majú schopnosť dosiahnuť Rusko.
Medzi zbrane s dlhým dosahom budú patriť rakety SM-6 a Tomahawk a vývojové hypersonické zbrane.
„Cvičenie týchto pokročilých zbraní preukáže záväzok Spojených štátov voči NATO a ich príspevok k európskemu integrovanému odstrašovaniu,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Hovorca Pentagonu dostal na tlačovej konferencii 12. júla otázku, či Spojené štáty podporujú zrušenie obmedzení pre schopnosť Ukrajiny zasiahnuť ciele hlbšie v Rusku.
„Naša politika sa nezmenila,“ povedala Singhová. „Povoľujeme tieto cezhraničné údery, keď Rusko útočí z druhej strany hranice. A keďže sa zmenila vojna, zmenili sme sa aj my. Naša politika sa prispôsobila. Videli ste to v Charkove a mohlo by sa to rozšíriť aj do iných oblastí.“
Pentagon podľa nej nepovolil použitie armádneho taktického raketového systému MGM-140 na hĺbkový úder v rámci Ruska.
„Musím pripomenúť, že majú aj iné zbrane dlhého dosahu, ktoré neposkytujú Spojené štáty, ale z hľadiska našej politiky sa to nezmenilo,“ povedala Singhová.
Napätie medzi Ruskom a NATO sa v súvislosti s vyhliadkou na rozmiestnenie amerických rakiet v Nemecku rozhorelo, pričom Kremeľ prisľúbil, že vypracuje „vojenskú odpoveď“ na odvrátenie tejto hrozby.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
