Rusko hrozí Ukrajine a Západu „brutálnou“ reakciou pred blížiacou sa dohodou o raketách dlhého doletu
Najvyšší ruskí predstavitelia pohrozili Západu, ak Kyjevu dovolia vystreliť Západom dodané rakety dlhého doletu na ruské územie.
„Ruský prezident povedal na túto tému všetko. Rozhodnutie [povoliť Kyjevu zaútočiť] tu je, všetky povolenia, odpustky boli [Kyjevu] dané. Preto budeme reagovať brutálnym spôsobom,“ povedal 14. septembra námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS.
„Je tu prvok vážneho rizika, pretože oponenti vo Washingtone, Londýne a na ďalších miestach zjavne podceňujú mieru nebezpečenstva hry, ktorú naďalej hrajú,“ povedal Riabkov.
Vyhrážky zazneli v čase, keď sa prezident Joe Biden a britský premiér Keir Starmer stretli, aby okrem iného diskutovali o tom, či by Kyjev mal dostať povolenie na údery na ciele vo vnútri Ruska darovanými raketami dlhého doletu. Pred rokovaniami v Bielom dome ruský prezident Vladimir Putin varoval západné krajiny, že takýto krok by sa považoval za „priamu účasť“ NATO vo vojne.
„Významným spôsobom by to zmenilo samotnú povahu konfliktu,“ povedal Putin podľa oficiálneho kanála Kremľa na Telegrame. „Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty, európske krajiny sú vo vojne s Ruskom.“
Washington spresnil, že aspoň zatiaľ neplánuje uvoľniť obmedzenie používania západných zbraní Ukrajinou. „Náš názor na poskytnutie úderných kapacít dlhého dosahu Ukrajine na použitie vo vnútri Ruska sa nemení,“ povedal hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby novinárom 13. septembra pred stretnutím Biden – Starmer.
„V súčasnosti jednoducho nedochádza k žiadnej zmene našej politiky, pokiaľ ide o tieto zbrane, a to zo všetkých dôvodov, za ktoré sme sa predtým zasadzovali.“
Dmitrij Medvedev, ktorý bol v rokoch 2008 až 2012 ruským prezidentom a v súčasnosti je podpredsedom Bezpečnostnej rady krajiny, varoval, že hoci sa Rusko zatiaľ zdrží odpovede na ukrajinské údery raketami dlhého doletu jadrovou silou, jeho trpezlivosť môže nakoniec vypršať.
„Rusi veľa hovoria o odpovedi zbraňami hromadného ničenia, ale nič nerobia,“ napísal Medvedev 14. septembra na Telegrame. „Rusi neprekročia hranice. Len sa vyhrážajú. Jadrový konflikt je pre nich zbytočný, majú čo stratiť, vrátane podpory globálneho Juhu.“
Podľa Medvedeva nedávny útok Ukrajiny na ruskú Kurskú oblasť už dáva Kremľu pádny dôvod na použitie jadrových zbraní, ale namiesto toho sa rozhodol pre trpezlivosť, uvedomujúc si závažnosť a nezvratnosť takejto reakcie. „Kto potrebuje apokalypsu?“ napísal Medvedev, dlhoročný Putinov spojenec.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzval západných spojencov, aby povolili použitie rakiet do Ruska, pričom tvrdil, že je to jediný spôsob, ako ochrániť ukrajinské mestá a kľúčové infraštruktúry pred neutíchajúcim bombardovaním a ukončiť vojnu.
Po Starmerovej návšteve neboli prijaté žiadne nové prísľuby týkajúce sa Ukrajiny. Biely dom uviedol, že obaja lídri „vyjadrili hlboké znepokojenie“ nad dodávkami zbraní do Ruska zo strany Iránu a Severnej Kórey, ako aj nad podporou Číny ruskej obrannej priemyselnej základni.
Pôvodný článok
