Rusko evakuuje miestnych obyvateľov z Belgorodu, Kyjev je naďalej v ofenzíve
V súvislosti s pokračujúcou ukrajinskou cezhraničnou ofenzívou – ktorá trvá už šiesty deň – v susednom regióne Kursk sú z častí ruskej západnej oblasti Belgorod evakuovaní civilisti.
„Máme za sebou alarmujúce ráno,“ povedal 12. augusta Vjačeslav Gladkov, gubernátor Belgorodskej oblasti. V príspevku na sociálnej sieti sa Gladkov zmienil o pokračujúcej „nepriateľskej aktivite“ na hraniciach Belgorodského Krasnojarského okresu.
„Aby sme ochránili životy a zdravie nášho obyvateľstva, začíname presúvať ľudí, ktorí žijú v tomto okrese, na bezpečnejšie miesta,“ uviedol.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského má cezhraničná ofenzíva zvýšiť tlak na Rusko, ktoré vo februári 2022 napadlo východnú Ukrajinu.
„Ukrajina dokazuje, že skutočne dokáže obnoviť spravodlivosť, a zabezpečuje presne ten druh tlaku, ktorý je potrebný – tlak na agresora,“ povedal vo videopríhovore 11. augusta.
Ďalej tvrdil, že Rusko toto leto uskutočnilo takmer 2 000 cezhraničných útokov – z Kurska na ukrajinskú Sumskú oblasť. „Delostrelectvo, mínomety, drony,“ povedal Zelenskyj. „Zaznamenávame aj [ruské] raketové útoky a každý takýto útok si zaslúži spravodlivú odpoveď.“
Ruskí predstavitelia tvrdia, že tento vpád má ukázať západným podporovateľom Kyjeva, že Ukrajina stále dokáže viesť účinné útočné operácie. Ukrajinskí predstavitelia naznačili, že cieľom prebiehajúcej ofenzívy je posilniť pozíciu Kyjeva pred prípadnými rokovaniami s Moskvou o prímerí.
Stovky ukrajinských vojakov podporovaných tankami, delostrelectvom a obrnenými vozidlami vstúpili 6. augusta zo severovýchodnej Ukrajiny do ruskej západnej Kurskej oblasti.
Nasledujúci deň ruský generál Valerij Gerasimov, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl, uviedol, že ofenzíva bola fakticky zastavená. Napriek tomu v Kursku – niekoľko kilometrov vnútri ruského územia – pokračovali počas víkendu boje.
„Náročná“ situácia
Ruské ministerstvo obrany 10. augusta uviedlo, že boje sa sústreďujú pri pohraničných mestách Malá Lokňa, Olgovka a Ivaškovskoje. Objavili sa aj správy o bojoch v blízkosti ruského mesta Korenevo, ktoré je vzdialené približne 14 míľ od hranice.
Nie je to prvýkrát, čo Kyjev uskutočnil rozsiahly vpád do západných pohraničných oblastí Ruska. Jeho najnovšia ofenzíva sa však ukázala ako najvážnejšia od roku 2022, keď Rusko začalo inváziu. Od začiatku cezhraničnej ofenzívy ruské úrady zaviedli výnimočný stav v Kursku, Belgorode a Brjansku.
Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie bolo z oblastí v blízkosti hraníc evakuovaných približne 76 000 civilistov kvôli bojom a útokom ukrajinských dronov a delostrelectva.
Alexej Smirnov, úradujúci gubernátor Kurskej oblasti, sa 11. augusta stretol s Andrejom Bulygom, námestníkom ruského ministra obrany, aby prediskutovali, ako čeliť tomu, čo nazval snahou Kyjeva „získať územie vo vnútri Kurskej oblasti“.
Smirnov opísal situáciu ako „náročnú“ a uviedol, že ruský vojenský establišment prijíma „celý rad opatrení na stabilizáciu situácie“. Podľa úradujúceho gubernátora sa k hraniciam stále presúvajú posily, aby sa zúčastnili na tom, čo nazval „prebiehajúcou protiteroristickou operáciou“.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že Ukrajina od začiatku ofenzívy stratila viac ako 1 350 vojakov – a 29 tankov. V súlade s dlhodobou politikou ministerstvo neuviedlo počty ruských obetí.
Ruský prezident Vladimir Putin 12. augusta vyhlásil, že straty ukrajinskej armády „dramaticky narastajú“ medzi jej „najbojovejšími jednotkami – jednotkami, ktoré nepriateľ presúva k našim hraniciam“.
Denník Epoch Times nemohol nezávisle overiť tvrdenia oboch strán o bojoch.
Bielorusko posilňuje hranice
Situácia sa ešte viac skomplikovala 10. augusta, keď Bielorusko údajne vyslalo na svoju hranicu s Ukrajinou ďalšie jednotky po tom, ako vyhlásilo, že kyjevské drony narušili jeho vzdušný priestor. Bielorusko, ktoré je kľúčovým ruským spojencom vo východnej Európe, má s Ukrajinou spoločnú hranicu dlhú približne 675 míľ.
„Nerozumiem, prečo to Ukrajina potrebuje,“ povedal bieloruský prezident Alexander Lukašenko vo vyjadreniach, ktoré priniesli štátne médiá. Dodal, že Bielorusko medzitým informovalo Ukrajinu, že údajné provokácie na hraniciach „nezostanú bez odpovede“.
Andrij Kovalenko, šéf kyjevského úradu pre boj proti dezinformáciám, uviedol, že bieloruské rozmiestnenie na hraniciach je snahou Bieloruska „odviesť pozornosť ukrajinského [vojenského] velenia na tento sektor“.
Nie je to ani zďaleka prvý nedávny náznak napätia medzi Ukrajinou a Bieloruskom. To minulý mesiac posilnilo obranu pozdĺž spoločnej hranice a tento krok pripísalo tomu, čo označilo za zvýšenú aktivitu ukrajinských dronov v tejto oblasti.
Bielorusko tiež tvrdilo, že má informácie o tom, že Ukrajina zhromažďuje vojská v Žitomírskej oblasti, ktorá priamo hraničí s bieloruským územím. Ukrajinskí predstavitelia vtedy tieto tvrdenia odmietli ako „informačnú operáciu“, ktorú Bielorusko uskutočnilo „s podporou Ruska“.
Napriek tomu Moskva označila tieto správy za „dôvod na znepokojenie“ a zaviazala sa „primerane“ reagovať na ukrajinské „provokácie“ voči Bielorusku. Kríza sa zmiernila v polovici júla, keď Lukašenko vyhlásil, že ukrajinské sily sa odvtedy stiahli z pohraničnej oblasti.
Ukrajinská pohraničná stráž zasa obvinila Bielorusko, že krízu vykonštruovalo. Ukrajinská pohraničná stráž 12. augusta vyhlásila, že stále nevie o žiadnych pohyboch bieloruských vojsk v blízkosti spoločnej hranice.
„Nezaznamenali sme žiadny pohyb alebo hromadenie bieloruských síl… v blízkosti našej hranice,“ uviedol hovorca pohraničnej stráže.
Pôvodný článok
