Sobota 5. októbra, 2024
Turista fotografuje medveďa, ktorý čaká na vodičov, aby mu dali jedlo, na ceste pri karpatskom mestečku Covasna v Rumunsku. (Foto: ANDREI PUNGOVSCHI/AFP via Getty Images)
»

Rumunské medvede posunuli súžitie s človekom na úplne iný level. Pri cestách robia kvôli jedlu cirkusantské kúsky (+Video)

V Rumunsku žije okolo 7000 až 8000 medveďov. Ide o najväčšiu populáciu v EÚ a po Rusku druhú najväčšiu v Európe. Podľa údajov rumunských úradov medvede v krajine počas posledných 20 rokov zabili 26 ľudí a ďalších 274 vážne zranili. Len vlani bolo kvôli medveďom uskutočnených 7500 volaní na tiesňové linky. K útokom dochádza prakticky každý deň. Pre porovnanie, na Slovensku žije odhadom 1000 -1200 medveďov, aj keď lesníci a ochranári sa v číslach rozchádzajú. Rozloha Slovenska je takmer 5-krát menšia.

Cirkusantské kúsky pri cestách

Najviac medveďov hnedých v Rumunsku žije v hlbokých údoliach Karpát v oblasti mesta Brašov a vysokohorských ciest Transfagarasan a Transalpina. Magistrála Transfagarasan je vďaka úžasným scenériám považovaná za jednu z najkrajších ciest na svete.

Cesta Transfagarasan (117 kilometrov dlhá) spája rumunské regióny Valašsko a Transylvániu cez pohorie Fagaras v Transylvánskych Alpách. (Foto: Daniel ENGELVIN)

Medvede sa tu bežne pohybujú pri a po cestách a od okoloidúcich ľudí v autách vyžadujú jedlo. Turisti a miestni ľudia pravidelne zastavujú pri ceste, aby ich nakŕmili. Niektoré medvede sa naučili aj rôzne pohyby, aby okoloidúcich turistov zaujali a získali tak sladkú odmenu. Sedia pri ceste a mávajú na autá, postavia sa na zadné a chodia po dvoch, atď.

Výstražné tabule pri cestách upozorňujú na vysoké pokuty za kŕmenie šelmy – 5 000 až 10 000 lei (približne 1000 až 2000 eur). Nikto si však z toho ťažkú hlavu nerobí. Na cestách, ako je Transfagarasan, sú medvede úplne všade. Sú zvyknuté na ľudí a takmer každé auto im zastaví. Ide o skutočnú turistickú atrakciu.

„Situácia tu predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre turistov, ktorí sa rozhodnú ignorovať zákon a odporúčania úradov a zastavia na okraji cesty, aby si medvede odfotografovali alebo ich nakŕmili. Zároveň dochádza k veľkým škodám na týchto druhoch. Odborníci ma informovali, že tieto medvede v posledných rokoch zásadne zmenili svoje správanie a ich hlavným zdrojom potravy sa stalo žobranie na diaľnici,“ vysvetlil rumunský minister životného prostredia Mircea Fechet.

Prikrmovanie medveďa mu škodí

„Medveď kŕmený človekom je mŕtvy medveď, pretože stráca schopnosť živiť sa,“ píše webstránka https://transfagarasan.travel. Môže sa stať agresívnym a nakoniec bude zastrelený alebo v lepšom prípade premiestnený na iné neznáme územie.

Webstránka ďalej uvádza, že medvedie správanie sa líši podľa toho, nakoľko sú zvyknuté na ľudí. V riedko osídlených oblastiach utekajú, len čo ucítia pach ľudí. V oblastiach hojne navštevovaných turistami, však neprejavujú žiadnu plachosť. Už roky si medvedice aj s mláďatami zháňajú potravu v kontajneroch okolitých miest a dedín. Mláďatá sa učia tomuto správaniu od svojich matiek.

Nezávislý medveď sa bojí človeka a vyhýba sa stretnutiu s ním. Avšak „medveď žobrák“, ktorý je zvyknutý na ľahko získanú potravu, stráca schopnosť kŕmiť sa sám v lese a bude hľadať ľahké zdroje v blízkosti ciest a obývaných oblastí. Medveď závislý od človeka sa ho prestáva báť, a keď je vyháňaný z blízkosti obývaných oblastí, nezľakne sa, môže sa stať agresívnym a zaútočiť, najmä ak je hladný.

Miestni nepríjemnú situáciu zužitkovali

Autor youtubového kanála „život v divočine“ si kŕmenie medveďov v Rumunsku vyskúšal na vlastnej koži. Situáciu zdokumentoval vo svojom videu. „Ak mám dať nejakú malú radu pre ľudí, ktorí toto chcú vyskúšať, samozrejme v Rumunsku, tak rada znie: keď vám dôjdu sladkosti, zavrite okno a utekajte,“ skonštatoval.

Zvieratá na cestách podľa neho nepomáhajú len sami sebe. Nepriamo na „medveďom safari“ profitujú aj miestni. Do rumunských hôr prichádzajú za jedinečným zážitkom turisti z celej Európy. Na to zareagovali obyvatelia tunajších mestečiek a dediniek, ktorí ponúkajú ubytovanie a stravovanie. Turistovi na cestu pribalia aj tašku s jedlom pre medvede.

S horármi sa dá tiež dohodnúť na platenom fotovýlete za väčšími divokými medveďmi, ktoré na cesty vytlačili tie slabšie. Divoké medvede prikrmujú vyššie v horách, čím ich udržujú na osamotených miestach ďaleko od ľudských obydlí. Horári tam potom môžu turistov doviesť a na sprevádzaní si niečo privyrobiť.

Keďže medvede sú premnožené, útoky sa dejú takmer na dennej báze. Miestni sa bránia, ako vedia. Napríklad dedina Baile Tusnad má okolo 1 400 obyvateľov a celá je pod elektrickým napätím. Elektrické ohradníky sú nainštalované prakticky všade – na plotoch reštaurácií, kaviarní a aj obyčajných domov – aby im medvede nechodili do záhrad. Všetko cenné je omotané elektrickým oplotením. Elektrické ohradníky chránia včelie úle, hydinu a dobytok.

Elektrické oplotenie v rumunskom Baile Tusnad sa používa na ochranu domácností pred vniknutím medveďa. (Foto: ANDREI PUNGOVSCHI/AFP via Getty Images)

Najnovšie údaje (apríl 2023) z celkového sčítania medveďov v Rumunsku, založené na biologických vzorkách a genetických analýzach, ukazujú, že počet jedincov medveďa hnedého sa pohybuje medzi 7 536 až 8 093, s priemernou hustotou 11 jedincov na 100 km2, v zalesnených horských a kopcovitých oblastiach. Preferovaným biotopom je Karpatský oblúk, za ktorým nasleduje masív Fagaras. Odhadovaný počet medveďov pred rokom 1989 v Rumunsku sa pohyboval okolo 10 000 jedincov.

Výnimočné schopnosti nezávislého medveďa

​​Medveď je všežravec a jeho potrava sa mení podľa ročného obdobia. V lese môže za potravou prekonávať pomerne veľké vzdialenosti. Dokáže hľadať mraveniská a hmyz, šplhať sa po stromoch za úľmi ôs a divých včiel, či predierať sa húštinami za lesnými plodmi. Niekedy loví drobné zvieratá alebo hľadá žalude. Väčšinu jeho potravy tvorí zelenina, huby, bobule a šťavnaté korene. Medveď však neodmietne zožrať ani zdochlinu zvieraťa, niekedy dokáže zjesť zvyšky bylinožravcov ulovených vlkom alebo rysom, bez problémov uloví hlodavce vrátane zajacov a zožerie akékoľvek vajcia.  

Medveď nepotrebuje potravu, ktorú dostane od ľudí. Zásoby potravy v lese sú pre neho dostatočné. Nemal by jesť chlieb, sušienky, pukance, chrumky, zvyšky zeleniny, varené mäso alebo sladkosti. Ich dobrá chuť výrazne prispieva k vytvoreniu nových návykov a medveď sa tak vzďaľuje od lesa a bežného spôsobu jeho života. Vyberie si život v blízkosti ľudí, čo pravdepodobne povedie k nevyhnutným konfliktom.

Medveď je samotárske zviera, ktoré sa za normálnych okolností vyhýba kontaktu s ľuďmi. Jeho vysoko vyvinutý čuch mu umožňuje identifikovať prítomnosť človeka a inštinktívne sa od neho vzdiali. Je to normálne správanie nezávislého medveďa. Avšak medveď, ktorý zistil, že v okolí človeka mu chutí potrava a dá sa ľahko získať, bude vyhľadávať jeho prítomnosť.

Svalstvo medveďa je veľmi silné a umožňuje mu bežať rýchlejšie ako kôň, dokáže sa šplhať mrštne ako mačka, vie zručne použiť predné končatiny, bez námahy sa dvíha na zadné nohy. Okrem toho má pozoruhodné zmysly. Ľudský hlas počuje na vzdialenosť 300 metrov. Človeka cíti ešte 40 hodín po tom, čo prešiel okolo. Túto mimoriadnu schopnosť vystihuje americké príslovie, ktoré hovorí: „V lese spadlo ihličie. Orol ho videl padať. Jeleň ho počul. A medveď ho zavetril.“

Prečítajte si aj