Sobota 6. júla, 2024
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) a podpredseda NR SR Ľuboš Blaha (Smer-SD) si podávajú ruky po schválení zákona o STVR na 15. schôdzi parlamentu v Bratislave vo štvrtok 20. júna 2024. (FOTO TASR - Jaroslav Novák)

RTVS od júla nahradí STVR: opozícia vyzýva prezidenta, aby zákon vetoval

To, čo vládni predstavitelia sľubovali, aj naplnili. Poslanci parlamentu vo štvrtok (20. 6.) odhlasovali vládny návrh zákona o Slovenskej televízií a rozhlase 78 hlasmi. Trvanie rozpravy bolo vopred koalíciou časovo obmedzené na maximálne stanovených 12 hodín. Opozícia pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu. Ministerstvo kultúry tvrdí, že zákon prinavráti do RTVS objektivitu a odpolitizuje výber generálneho riaditeľa. Naopak, opozícia považuje zákon za pokus o politické ovládnutie médií a plánuje sa obrátiť na Ústavný súd, ak prezident Pellegrini zákon podpíše. Pokušenie politikov mať vplyv na verejnoprávne médium je podľa odborníčky pri akejkoľvek vláde príliš silné.

Pravda zo širokého spektra

Je odhlasované. RTVS – Rozhlas a televíziu Slovenska – nahradí STVR – Slovenská televízia a rozhlas. Rezort kultúry tvrdí, že nový zákon prinavráti objektivitu verejnoprávneho média, ktorá sa podľa ich vyjadrenia vytratila. 

„Prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní Rady Slovenskej televízie a rozhlasu a zavádza nový inštitút etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady,“ píše sa v odôvodnení ministerstva.

Roman Michelko (SNS), predseda výboru pre kultúru a médiá, vníma dnešnú verejnoprávnu televíziu ako príliš aktivistickú. Tvrdí, že v istých typoch relácií neexistuje druhý názor či oponentúra. RTVS sa podľa neho správa ako hlásna trúba opozície. Nevidí snahu o nestrannosť, vyváženosť a objektívnosť. 

„My si uvedomujeme, že novinári majú klásť nepríjemné otázky, majú kontrolovať vládu, ale to neznamená, že koaliční politici nemajú šancu dopovedať vety, myšlienku, rozvinúť názor,“ povedal v diskusnej relácii na Exprese. Doplnil, že SNS svoje tvrdenia zakladá na desiatkach podnetov od svojich voličov. 

Od zmeny si Michelko sľubuje, že dôjde k úprave dramaturgie. „Očakávania divákov sú, že sa tam (v diskusných reláciách) nebude boostovať jedna ideológia, jedno presvedčenie, ale že sa bude hľadať pravda zo širokého spektra. Ak má takáto relácia fungovať, dramaturgia musí byť iná.“

Súčasný generálny riaditeľ končí

„Je to čierny deň pre nezávislý verejnoprávny priestor na Slovensku. Je to čierny deň pre mediálny priestor na Slovensku. A je to čierny deň pre občiansku spoločnosť na Slovensku. Je smutné, že 35 rokov po novembri ’89 sa ukazuje, že tento štát držia vo svojich rukách politici a oligarchovia, a tí určujú budúcnosť Slovenska,“ reagoval na hlasovanie aktuálny generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.

Koniec RTVS znamená aj koniec funkcie Machaja, ktorý bol zvolený Národnou radou (NR) SR na post generálneho riaditeľa do roku 2027. Nová STVR by mala spočiatku fungovať bez šéfa a bez vznikajúcej rady. Médium by na toto prechodné obdobie mal mať pod dozorom štatutár volený predsedom parlamentu, v súčasnosti teda zastupujúcim podpredsedom parlamentu Petrom Žigom (Hlas-SD). Následne má nového riaditeľa voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry.

Čo sa reálne mení

K rozdeleniu televízie a rozhlasu nedochádza, zároveň by však mal byť vytvorený priestor na individuálny rozvoj týchto jednotlivých súčastí. Potrebu zmeny názvu v dôvodovom materiáli rezort vysvetlil nasledovne: „Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje slovenský národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku ,slovenský‘, ,slovenská‘ označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska.“

Poslanci odsúhlasili aj pozmeňujúci návrh Dušana Jarjabka (Smer-SD), ktorým sa doplnila povinnosť STVR zabezpečiť regionálne vysielanie z každého regionálneho štúdia v rozsahu minimálne 20 minút denne. 

Doplnilo sa aj vysielanie programov zameraných na Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorého cieľom je pomôcť „k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou, rozšíriť povedomie slovenskej verejnosti o problematike tzv. krajanstva a taktiež prispieť k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“, zdôvodnil poslanec Roman Malatinec (Hlas-SD).

V časovom rozmedzí od 23:30 – 00:30 bude STVR povinná v televízií i v rozhlase zaradiť do vysielania štátnu hymnu.

Opozícia opustila rokovaciu sálu

Opozičné politické strany vidia za úpravou legislatívy najmä zámienku na zmenu vedenia verejnoprávnej televízie a rozhlasu.

Podľa opozičného poslanca Tomáša Szalaya (SaS) predložený zákon znamená, že po vyše trinástich rokoch sa účelovo ruší RTVS a vytvára sa nová nástupnícka inštitúcia, a to iba z jediného dôvodu. „Politicky ovládnuť mediálny priestor. Vymeniť celé vedenie RTVS, vymeniť jeho kontrolné orgány. Zákon neprináša žiadne návrhy na funkčné zlepšenie,“ argumentoval v pléne počas rozpravy.

„Vláda, premiér, ministerka a zástupcovia vládnej koalície sa vlastne vôbec netaja tým, čo je zámer toho zákona. Oni vlastne hovoria, že zámer je vymeniť riaditeľa, vymeniť manažment a dosadiť si tam svojich ľudí,“ pomenovala poslankyňa Zora Jaurová (PS) z jej pohľadu najväčší problém návrhu.

Uvedené skutočnosti považuje PS za pochybné z dôvodu, že je to v príkrom rozpore s Aktom o slobode médií a európskou legislatívou. Konkrétne sa odvoláva na článok o tom, ako sa majú voliť a odvolávať riaditelia verejnoprávnych médií a článkom o tom, že všetky zásadné zmeny sa majú prijímať primerane a majú byť prediskutované s celým mediálnym priestorom. 

Opozícia tiež kritizovala zvyšovanie odmien pre členov rady formou pozmeňujúceho návrhu, ktoré sa vyšplhajú na dvojnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

PS už avizovalo, že v prípade, ak prezident zákon podpíše, obrátia sa na Ústavný súd. 

„Parlament vo štvrtok definitívne zrušil slobodné verejnoprávne médiá – RTVS. Od 1. júla ju nahradí poslušná a krotká STVR. Je to hanba vládnej koalície a aj hanba pre Slovensko. My však opakujeme – nás ani slobodné médiá neumlčíte,“ uviedol podpredseda NR SR a zároveň líder PS Michal Šimečka.

„Vláda mala šancu upokojiť spoločnosť a priniesť zmier, namiesto toho nasilu pretláča zákony, ktoré polarizujú spoločnosť, ohrozujú demokraciu a nezávislosť médií na Slovensku,“ upozornil člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá Jozef Hajko (KDH). Zároveň vyzval prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vetoval.

Skanzen socializmu

Prezident bol v čase kreovania tohto zákona predsedom koaličnej strany Hlas-SD. Na otázku, či zákon podpíše, vyhlásil, že ak v ňom nenájde nič protiústavné, nemá dôvod to nespraviť. Podľa jeho slov nepodľahne mediálnym tlakom či výkrikom na sociálnych sieťach.

„Máme na budúcnosť RTVS svoj pohľad. Pokiaľ neuvidím niečo, čo by bolo v rozpore s ústavou alebo kde by som mal ja pochybnosť, že ide o bránenie v slobode slova, alebo že by si zamestnanci nemohli normálne vykonávať svoju prácu, samozrejme ho podpíšem,“ uviedol.

„Aj keď chápem, že zamestnanci RTVS sú v obavách, pre mňa je dôležité, aby sa RTVS rozvíjala, aby do nej išli investície, aby sa zvyšovali platy pracovníkov, aby mali najmodernejšie technológie a nevyzeral areál RTVS v Bratislave ako skanzen socializmu. Ak má toto všetko zákon priniesť, bude mať moju podporu,“ uzavrel.

Silné pokušenie

Podľa Maríny Urbánikovej, odbornej asistentky na Katedre mediálních štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity, žiadna vláda za 30 rokov nenastavila mediálne zákony tak, aby sa RTVS v najväčšej miere ochránila od politických tlakov. 

Aj zlúčenie RTVS v roku 2011 v podstate chápe ako politicky motivované rozhodnutie za vlády Ivety Radičovej, keďže viedlo k tomu, že sa vláda mohla zbaviť dvoch generálnych riaditeľov dosadených predchádzajúcou vládou. Dokonca vtedy tiež v skrátenom legislatívnom konaní.

„Pokušenie mať k dispozícií médium, na ktoré môžete zatlačiť a nič vás to nestojí, pretože si ho platí verejnosť, je proste príliš silné,“ uzatvára Urbániková.

Prečítajte si aj