Nedeľa 7. júla, 2024
Prezident Emmanuel Macron pri národnom okrúhlom stole o diplomacii na ministerstve zahraničných vecí v Paríži 16. marca 2023 (MICHEL EULER/POOL/AFP via Getty Images)

Rozpustenie francúzskeho parlamentu: strategický ťah Macrona?

Nikto to nečakal. On sám túto myšlienku pred niekoľkými týždňami bez okolkov zavrhol. A predsa v nedeľu 9. Júna Emmanuel Macron oznámil rozpustenie Národného zhromaždenia. Jeho vlastný tábor bol „šokovaný“ a hovoril o „šialenstve“. Toto rozhodnutie skutočne znie ako priznanie neúspechu tvárou v tvár strane Národný front, ktorá má veľkú šancu vstúpiť do vlády po 7. júli. Toto rozhodnutie však môže byť plodom starostlivo premyslenej stratégie zameranej na diskvalifikáciu strany Marine le Penovej.

Neúspech Emmanuela Macrona v európskych voľbách

Francúzsky prezident oznámil rozpustenie Národného zhromaždenia v nedeľu 9. júna v nadväznosti na výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Výsledky boli poznačené historickým výsledkom Národného frontu (31,7 %), čo je viac ako dvojnásobok oproti Macronovej strane (14,6 %).

Rozhodnutie hlavy štátu síce spôsobilo politické zemetrasenie a pravdepodobne povedie k zmene konfigurácie francúzskej politickej scény, zároveň však poukázalo na trpké politické zlyhanie Emmanuela Macrona. Pri svojom zvolení 7. mája 2017 však sľúbil, že zníži počet hlasov pre Marine le Penovú: „Počas nasledujúcich piatich rokov urobím všetko pre to, aby (voliči Národného frontu) už nemali dôvod voliť extrémistov,“ vyhlásil.

Zvyšok je už história. Národný front vyhral voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, Marine le Penová dosiahla v druhom kole prezidentských volieb v roku 2022 vyšší výsledok ako v roku 2017, strana v posledných parlamentných voľbách získala 89 mandátov a pred dvoma dňami dosiahla najlepší výsledok zo všetkých volieb.

Vysoká pravdepodobnosť spolužitia a jeho vplyv

Politické zlyhanie súčasného prezidenta je o to významnejšie, že Emmanuel Macron bude musieť takmer určite vládnuť s tými, proti ktorým prisahal bojovať.

Prieskumy verejnej mienky pre parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 30. júna a 7. júla, už prebehli a sľubujú víťazstvo Národného frontu (33 %), o desať bodov pred ľavicovou koalíciou (22 %). Prezidentova strana by získala 19 %. Podľa inštitútu Harris Interactive by sa Národný front musel uspokojiť s relatívnou väčšinou a získal by 235 až 265 kresiel, pričom na absolútnu väčšinu je potrebných 289 kresiel.

V každom prípade, ak sa tento veľmi pravdepodobný scenár naplní, hlava štátu bude musieť vymenovať predsedu vlády z radov Národného frontu. Francúzsko by tak vstúpilo do obdobia kohabitácie a psychologický dopad by bol pre Emmanuela Macrona hrozný, najmä niekoľko týždňov pred otvorením olympijských hier. Oči celého sveta sa nebudú upierať na samotné podujatie alebo na Emmanuela Macrona, ale na mladého predsedu vlády Jordana Bardella, ktorý bude po boku hlavy štátu na otváracom ceremoniáli 26. júla.

Ide o rafinovanú stratégiu zo strany Emmanuela Macrona?

Okrem priznania politického zlyhania, by mohlo byť toto rozhodnutie výsledkom politického triku, ktorý by mohol Emmanuelovi Macronovi poslúžiť z dlhodobého hľadiska.

Vpustenie Národného frontu do vlády by pre neho mohlo byť spôsobom, ako dať strane Marine Le Penovej bozk smrti. Ak Národný front vstúpi do vlády a po dvoch alebo troch rokoch sa jej nepodarí zlepšiť hospodársku situáciu krajiny alebo zaviesť účinnú politiku boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, prezident to bude môcť použiť ako argument na podkopanie jej dôveryhodnosti.

Bude sa môcť oprieť aj o minulé postoje Národného frontu k Rusku v medzinárodnom kontexte a tak zabezpečiť, aby túto stranu Francúzi v roku 2027 odmietli a diskvalifikovali na mnoho ďalších rokov.

Ak je však toto stratégia Emmanuela Macrona, nie je bez rizika. Národný front by sa mohol dostať k moci a dokázať, že je schopný riadiť krajinu a budovať konsenzuálnu politiku. 

Predseda strany Republikánonv (LR) Éric Ciotti totiž oznámil, že pre nadchádzajúce parlamentné voľby chce alianciu Republikáni – Národný front. Väčšina zložená z poslancov pravice a Národného frontu a príchod lídrov Republikánov do vlády vedenej Jordanom Bardellom by dodali dôveryhodnosť strane Marine le Penovej, ktorá je často kritizovaná za „nedostatok kompetencií“. 

Pôvodný článok

Prečítajte si aj