Rozporuplná zahraničná politika SR: Pellegrini na samite podporil vstup Ukrajiny do NATO, Fico to následne negoval
Na samite NATO vo Washingtone spojenci rozhodli o podpore vstupu Ukrajiny do Aliancie bez uvedenia konkrétneho časového rámca. Slovensko zastupoval prezident Pellegrini v sprievode s ministrom zahraničných vecí Blanárom a ministrom obrany Kaliňákom, ktorí sa prihlásili k uzneseniu. Premiér Fico následne vyhlásil, že Slovensko nemôže akceptovať závery samitu a že to s ministrami svojej vlády konzultoval. Táto rozporuplnosť v zahraničnej politike Slovenska podľa opozičného politika Tomáša Valáška (PS) vyvoláva otázky o tom, či sú zavádzaní voliči vládnej koalície alebo naši partneri z Aliancie.
Pellegrini sa prihlásil k uzneseniu ohľadom budúceho členstva Ukrajiny v NATO
Vedúci predstavitelia na samite NATO 10. júla rozhodli o podpore vstupu Ukrajiny do Aliancie, avšak bez uvedenia konkrétneho časového rámca, kedy by sa tak malo stať. Ukrajina sa o členstvo snaží už od roku 2008. „Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny na jej ceste k plnej integrácii do NATO a euroatlantického spoločenstva,“ uvádza sa v záverečnom vyhlásení. Ukrajina bude teda naďalej počas jej cesty k integrácii podporovaná. Musí však splniť podmienky stanovené spojencami NATO.
Slovensko v hlavnom meste USA zastupoval prezident Peter Pellegrini, pričom ho sprevádzali minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák (obaja Smer-SD). „Priebeh summitu nebol vôbec nejakým spôsobom komplikovaný, nakoľko došlo k zhode všetkých členských krajín na definitívnom znení záverov, ktoré sú prezentované, a preto celá diskusia prebiehala skôr v tóne, kde sme jednotlivé členské krajiny potvrdzovali naše pozície, naše postoje, prezentovali naše priority,“ informoval o priebehu prezident Pellegrini.
Slovensko súhlasilo tiež s časťou vyhlásenia, v ktorom je uvedené, že Ukrajina sa stane členom NATO pod podmienkou, že s tým budú spojenci súhlasiť.
Premiér Fico vyhlásenia Slovenska v zápätí negoval
Neskôr premiér Robert Fico (Smer-SD) prezentované vyhlásenia korigoval. Vyhlásil, že Slovensko nemôže akceptovať závery samitu, čo už s ministrami konzultoval. „Spočiatku to tak aj vyzeralo, pretože sú tu militantné a vojnychtivé členské štáty NATO, ktoré si buď vôbec neuvedomujú, čo by členstvo Ukrajiny v NATO znamenalo, alebo naopak, chcú vyprovokovať priamy stret NATO s Ruskou federáciou, čo by bol začiatok tretej svetovej vojny. Záväzok prijať Ukrajinu do NATO by bol pre nás neprijateľný, čo naši vyjednávači komunikovali ešte v štádiu tvorby záverov,“ tvrdí Fico.
Podľa predsedu vlády vyhral realistický prístup a do záverov sa tak dostala formulácia, že Ukrajina do NATO vstúpi len pod podmienkou, že s tým vyslovia súhlas všetci členovia a splní všetky podmienky. „V ničom sme toto naše východisko nepodkopali ani neoslabili a každému partnerovi v NATO otvorene hovoríme, že Smer-SD nebude v parlamente súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO,“ uzavrel.
Poslanca PS Tomáša Valáška zaráža dvojtvárnosť slovenskej politiky. Povedal to v rozhovore pre Denník N. „Na jednej strane máme prezidenta Pellegriniho, ktorý sa prihlási k uzneseniu, ktoré nazve členstvo Ukrajiny v Aliancii nezvratným, na druhej strane doslova v priebehu tých istých 24 hodín premiér Fico vyhlási, že také niečo by bolo začiatkom tretej svetovej.“
Podľa Valáška existujú len dve možné vysvetlenia týchto rozporuplných tvrdení. „Buď sa chystá podvod na slovenských voličov, pretože táto vláda bude súhlasiť skôr či neskôr s členstvom Ukrajiny alebo sa stane to, že to zablokujeme v nejakom inom štádiu a v tom prípade platí, že prezident Pellegrini zavádzal našich partnerov a zavádzal aj Ukrajinu, keď vytvára dojem, že je to nezvratné.“ Podpredseda PS skonštatoval, že pravdivý výrok môže byť len jeden a teda jeden z dvojice premiér alebo prezident mystifikuje a zavádzanými sú buď slovenskí voliči alebo naši partneri v Aliancii.
Dvojtvárnosť zahraničnej politiky pretrváva už od marca
O dvojtvárnosti slovenskej zahraničnej politiky sa hovorilo už počas stretnutí ministra obrany Kaliňáka s jeho náprotivkom Lloydom Austinom v Pentagone a ministra zahraničných vecí Blanára s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v Turecku, ktoré sa uskutočnili takmer v rovnakom čase v marci.
Premiér Fico to ako dvojtvárnosť nevnímal. „Takto má vyzerať politika. Nezrádzame zahraničnopolitickú orientáciu, keď sa stretne Blanár s Lavrovom,“ vysvetlili vtedy v rozhovore pre Štandard. Ďalej dodal, že Slovensko si bude plniť záväzky voči svojim partnerom, ale zahraničná politika bude orientovaná na všetky svetové strany. Naviac podľa neho stretnutie Blanára s Lavrovom podporili aj zvyšné vládne strany Hlas a SNS, takže vo vláde pretrváva ohľadom tejto otázky jasná zhoda.
Pellegrini ešte ako predseda Národnej rady v relácií O 5 minút 12 stretnutie Blanára s Lavrovom kvitoval. „Aj počas tejto relácie bol určite zabitý vojak. Musíme sa s Ruskom rozprávať. Určite s ním Blanár hovoril o tom, aby sa začalo mierové rokovanie. Treba na Ukrajine zastaviť zabíjanie,“ poznamenal ešte ako predseda strany Hlas.
Podľa Grigoriho Mesežnikova, politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky, je tvrdenie „orientácia zahraničnej politiky na všetky svetové strany“ len floskula, akou sa dá dodatočne zdôvodniť náš odklon od transatlantickej a proeurópskej orientácie. „Odkláňame sa od spoločného postoja našich partnerov a spojencov,“ povedal v relácii Braňo Závodský naživo. Pripomenul, že minister Lavrov je na sankčnom zozname tak, ako aj ruský prezident Vladimir Putin.
V praktickej rovine sa nič nezmenilo
Viacerí politológovia u štvornásobného predsedu vlády dlhšie poukazujú na jeho rozporuplné stanoviská aj ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine alebo ohľadom riešenia samotného rusko-ukrajinského vojenského konfliktu.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave ide z premiérovej strany o politiku dvoch tvárí, čo sa však robí odjakživa. Pripomína, že kedysi bol Fico kritický voči Maďarsku a politickým predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku, potom s nimi šiel do vlády. „Raz hovoril, že do Európskej únie áno, ale nie s holými zadkami a potom, počas slovenského predsedníctva, bol Fico najväčším Európanom v galaxii. No a teraz na jednej strane hovorí, že na Ukrajine nie je vojna, aby následne informoval, že si to nevieme predstaviť, čo musia ukrajinskí občania počas vojny zažívať,“ opísal premiérovú rétoriku pre Echo24.
V programovom vyhlásení vlády sa naviac píše, že Slovensko uznáva územnú integritu Ukrajiny, teda aj Krym. Premiér sa podľa Štefančíka spolieha na to, že jeho voliči neštudujú dokumenty, akými sú programové vyhlásenia vlády, ale že sa riadia jeho razantnými vystúpeniami na sociálnych sieťach, ktoré majú často proruský nádych. Štefančík si myslí, že Ficovi voliči túto zmenu v postoji k Ukrajine nebudú brať kriticky: „Fico je natoľko skúsený politik, aby včas upravil svoju rétoriku tak, že mu voliči znovu uveria.“
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner v štýle Ficovej politiky nebadá žiadnu zmenu. Označil ho za „totálneho pragmatika“. Vníma však, že na to, aby oslovil aj krajnú pravicu a nacionalistov, zostril svoj slovník. Podľa Cirnera je väčšina kontroverzných vyjadrení určená pre domáce publikum, teda pre jeho voličov a sympatizantov. „Za zatvorenými dverami v Bruseli a inde je to úplne iný Fico, ktorý je ústretový a zájumy Ukrajiny nepoškodzuje, naopak ju niekedy podporuje,“ vysvetlil. Politológ si myslí, že opoziční voliči môžu byť z Ficových zmien zmätení, ale „voliči Smeru, SNS a Hlasu vnímajú túto rétoriku ako rajskú hudbu, vyhovuje im a kopíruje ich pohľad na politiku a geopolitiku“.
V praktickej rovine podpory Ukrajiny sa v podstate nič nezmenilo. „Je tam dokonca kontinuita s Hegerovou i Matovičovou vládou, len z vlastného rozpočtu neposielame vojenský materiál Ukrajine z našich zásob,“ zhodnotil súčasnú situáciu šéfredaktor Postoja Martin Hanus. Čo je aj pochopiteľné, keďže žiadne zásoby nemáme.
