Reinkarnácia žijúcich Budhov sa podľa Čínskej komunistickej strany musí riadiť „národnými zákonmi a predpismi“
Čínska komunistická strana (ČKS) hlása historický materializmus (t. j. človek nebol stvorený Bohom) a dialektický materializmus (= človek nemá dušu). Napriek tomu si ako čisto ateistická inštitúcia nárokuje rozhodovať o reinkarnáciách – prevteľovaniach duší.
Keď Tibeťania v roku 1996 určili nového duchovného vodcu – pančhenlámu – Gendüna Čhökji Ňima, vtedajší vodca ČKS Ťiang Ce-min ho nechal v jeho šiestich rokoch uniesť a nahradil ho vlastným „pančhenlámom“ – Gjalcchenom Norbubilim, ktorý je synom členov komunistickej strany.
Pančhenláma má historickú právomoc určiť ďalšieho dalajlámu. Táto tradícia vychádza z tibetskej viery v existenciu duše a jej prevteľovania. Po smrti pančhenlámu hľadá jeho prevtelenú dušu dalajláma a po smrti dalajlámu hľadá jeho dušu pančhenláma.
Keďže sú dalajláma a pančhenláma duchovnými vodcami, pričom donedávna bol dalajláma aj vodcom tibetskej vlády, ČKS sa pokúša dostať oba posty pod svoju kontrolu.
Potom, čo ČKS uniesla pôvodného pančhenlámu a dosadila si vlastného, čaká na to, kým zomrie súčasný dalajláma. „Ich“ pančhenláma potom vyberie nového dalajlámu.
Súčasný 14. dalajláma Tändzin Gjamccho, ktorý doteraz 3-krát navštívil Slovensko, vydal knihu s názvom „Voice for the voiceless“ (Hlas pre ľudí bez hlasu) s podtitulom „Viac ako sedem desaťročí boja s Čínou za moju krajinu a môj ľud“. V knihe uvádza, že jeho nástupca sa narodí mimo Číny „v slobodnom svete“ a v kampani za slobodu tibetského ľudu bude pokračovať aj po jeho smrti.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning sa voči jeho výrokom ohradila. „Čínska vláda vydala Predpisy o náboženských záležitostiach a Opatrenia o riadení reinkarnácie živých budhov a tento spôsob nástupníctva rešpektuje a chráni,“ uviedla.
Reinkarnácia žijúcich buddhov vrátane dalajlámu musí byť podľa čínskej hovorkyne „v súlade s čínskymi zákonmi a predpismi, ako aj náboženskými rituálmi a historickými konvenciami a musí sa riadiť procesom, ktorý pozostáva z vyhľadania a identifikácie v Číne, losovania zo zlatej urny a schválenia ústrednou vládou“.
Podľa českého projektu Sinopsis je „náboženstvo pre ateistickú ČKS prijateľné – pokiaľ je pod vládnou kontrolou a slúži jej záujmom“.
Dnes v Indii žije najpočetnejšia tibetská diaspóra a na severozápade krajiny v Dharamsale sídli samotný dalajláma a tibetská exilová vláda. Uchýlili sa tam v roku 1959, resp. 1960 po invázii komunistických vojakov do Tibetu a následnom neúspešnom povstaní tibetského ľudu. Čínsky režim legitimizuje svoju prítomnosť v Tibete tvrdením, že označuje Tibet za historickú súčasť Číny.
Zatiaľ čo Tibeťania a zahraniční pozorovatelia, odsudzujú „kultúrnu genocídu v Tibete“, čínsky režim prostredníctvom hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí tvrdí, že Tibet „sa teší prosperujúcej ekonomike, stabilnej spoločnosti, prekvitajúcej kultúre a lepšiemu životu svojich obyvateľov“, čo podľa ČKS „vidia aj mnohí členovia medzinárodného spoločenstva“.
Dalajláma už skôr vyhlásil, že preruší tradíciu, bude posledným dalajlámom a po svojej smrti odovzdá vládu nad Tibetom do rúk tibetskej exilovej vlády.
V novembri 2019 podľa projektu Sinopsis Čína poskytla oficiálne vyhlásenie o osude zmiznutého pančhenlámu na pôde OSN. Gendün Čhökji Ňim údajne „ako dieťa absolvoval povinnú školskú dochádzku ako každý bežný občan Čínskej ľudovej republiky. Potom vyštudoval univerzitu a nedávno si našiel prácu. Vyjadril želanie sústrediť sa na svoju prácu a žiť pokojný život bez vonkajších zásahov“.
Ani po 30 rokoch násilného zmiznutia neexistujú overené informácie o tom, čo sa s pančhenlamom skutočne stalo.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
