Spoznajte fínske mesto Rauma – perlu Baltického mora
Zimná návšteva jedného z najkrajších starobylých miest Fínska: najmä v chladnom ročnom období si uvedomíte krásu architektúry a farieb.
Mnoho ľudí sa v zime vydáva na juh, aby unikli pochmúrnemu počasiu a načerpali novú energiu. Prečo sa ale nevydať do Fínska – tam, kde je skutočná zima, sneh a skoro sa stmieva?
Návšteva mesta Rauma je mimoriadnym zážitkom. Mesto leží na juhu krajiny v Botnickom zálive – časti Baltického mora.
Historické centrum mesta tvorí 600 drevených domov z 18. a 19. storočia. Ide o jeden z najzachovalejších príkladov tradičnej architektúry a urbanizmu v severnej Európe, ktorý bol v roku 1991 zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Rauma je tretím najstarším mestom vo Fínsku. Staré centrum mesta pochádza z neskorého stredoveku. Mestské práva mu boli udelené v roku 1442. V 17. storočí mesto spustošili dva ničivé požiare.
Počas nasledujúceho obdobia prosperity tohto prístavného mesta a najmä počas obdobia rozmachu plachetníc v 90. rokoch 19. storočia tu boli postavené budovy, ktoré možno vidieť dodnes. Mnoho budov na hlavných uliciach dostalo zdobené novorenesančné fasády. Našťastie bola Rauma po viac než 340 rokov ušetrená ďalších požiarov.
Farebné staré mesto
Stredoveká štruktúra starého mesta s domami, nádvoriami a nepravidelne usporiadanými ulicami a chodníkmi sa z veľkej časti zachovala. Obytné budovy stoja pozdĺž ulíc. Okolo malých dvorov boli postavené hospodárske budovy – bývalé stajne a sýpky.
Až na začiatku 20. storočia sa zastavaná oblasť Raumy začala rozširovať za hranice starého mesta. Zastavali sa aj oblasti, ktoré predtým pokrývalo more. Umožnilo to prirodzené zdvíhanie pôdy, ktoré prebiehalo po stáročia a stále prebieha. V dôsledku toho sa mesto ležiace na pobreží posunulo približne o jeden a pol kilometra do vnútrozemia.
Zachovali sa niektoré pivnice skorších domov. Väčšina budov má jednopodlažnú drevenú konštrukciu so špicatou sedlovou strechou nad kamennou podmurovkou. Zdobené prevedenie priečelí domov upúta pozornosť hlavne v zime, kedy sú okná osvetlené a vyzdobené vianočnými motívmi.
Obzvlášť pôsobivé sú farby, ktorými sú domy vymaľované. Falunská červeň známa zo Švédska je tu jen jedným z mnohých odtieňov. Žltá, zelená, svetlo a tmavo modrá, šedá, okrová a oranžová – silná súhra farieb dodáva uliciam veľmi zvláštnu, energickú auru.
Žiara pouličných lámp umiestnených priamo pod odkvapmi účinne osvetľuje početné drevené detaily na fasádach a oknách domov. Fíni skutočne vedia, ako sa vysporiadať s obmedzeným denným svetlom na severe a pomocou umelého osvetlenia vytvoriť v mestskej krajine slávnostnú atmosféru.
Navyše udržiavajú adventnú a vianočnú kultúru, ktorá je podobná tej našej – s vianočnými trhmi a adventnými oknami. Oboje nájdete v starom centre mesta. Fínsko má taktiež jedinečnú výhodu vo svojej polohe: v Rovaniemi na polárnom kruhu sa nachádza dedina Santa Klausa so sobmi ťahajúcimi jeho sane, na čo sú miestni obyvatelia hrdí.
Historické znalosti o každom dome
Ako bolo na vidieku zvykom, každý dom v starom centre Raumy má svoje meno. Vďaka tomu je možné na historických mapách a dokumentoch dohľadať nehnuteľnosti, názvy domov a ich obyvateľov. Situácia s údajmi o domoch z 19. storočia je veľmi dobrá, pretože ku všetkým existujú záznamy.
Zhromaždené informácie boli sprístupnené verejnosti na webových stránkach mesta. Pre fanúšikov histórie je to poklad. Väčšina informácií pochádza z dokumentov o požiarnom poistení z 30. rokov 19. storočia a zo stavebných výkresov z druhej polovice 19. storočia. Vďaka tomu sa podarilo zhromaždiť veľké množstvo podrobností.
Dozviete sa mnoho informácií o obyvateľoch a ich profesiách, o tom, ako boli domy usporiadané a rôzne detaily – či bol salón obložený panelmi alebo mal látkové tapety, koľko mali pecí a aké mali dvere. Zaznamenané sú tiež plány nových stavieb a ďalší majetok obyvateľov, ako sú lúky a poľnohospodárske pozemky, stodoly a podiely na lodiach.
Požiar v pekárni: dobre nacvičené postupy
Webové stránky informujú o požiari v budove, v ktorej dnes sídli bistro KaffeBar. Na jednej strane ukazuje, ako bola drevená konštrukcia náchylná k vznieteniu, na druhej strane však tiež svedčí o tom, ako dobre si obyvatelia mesta pomáhali:
„Dňa 12. októbra 1884 bol hasičom z Raumy doručený telegram oznamujúci požiar, ktorý vypukol o pol šiestej ráno a zničil budovu pekárne a k nej patriacu kôlňu. […] S požiarom sa vysporiadali rýchlo a do siedmej hodiny bol oheň úplne uhasený. […]
Požiar ako prví objavili zamestnanci pekárne: čeľadník, stajník a učeň, ktorých spací priestor sa nachádzal v rohu za múrom pekárne. Prebudil ich až dym, ktorý sa valil dovnútra.
Pekár šiel okamžite zobudiť susedov, z ktorých jeden bol hasič. Súčasne sa spustil požiarny poplach. Oheň už vychádzal z dvoch okien budovy a pekáreň zachvátili plamene. Veliteľ hasičov oznámil, že sa do hasenia požiaru zapojili všetci občania mesta bez rozdielu veku a pohlavia. […] Občania mali za úlohu dopraviť na miesto požiaru vodu. […]
V pekárni sa pieklo už predošlú noc a práca sa zastavila o ôsmej hodine večer. O deviatej hodine už robotníci spali na svojich lôžkach. Za pravdepodobnú príčinu požiaru bola považovaná iskra, ktorá lietala po podlahe a tlela celú noc, až sa ráno vznietila.“
Čipka z Raumy
Vanha Rauma – ako sa fínsky nazýva staré centrum mesta, nie je skanzenom. Ľudia tu žijú a pracujú, sú tu kaderníctva, kníhkupectvá, reštaurácie, umelecké ateliéry a obchody s nábytkom.
Raumská čipka je synonymom tradičného čipkárskeho remesla už od 18. storočia. Dodnes ju možno nájsť v niekoľkých obchodoch v meste. Mesto ohľadom toho spustilo aj internetové stránky raumalace.fi, ktoré si však musíte nechať preložiť.
V roku 2021 mesto pri príležitosti Vianoc rozdalo návod na pletený sveter z raumskej čipky, ktorý navrhol čipkár Tarmo Thorström v spolupráci s Katrinou Salo. Vzor je určený pre mužov aj ženy a možno ho použiť i na vlnené čapice a šiltovky.
Podľa internetových stránok mesta Rauma sa čipka pôvodne používala na odevy, ale dnes sa k tomuto účelu používa len zriedka. Vzhľadom k tomu, že „na svete je omnoho viac ľudí, ktorí pletú, ako tých, ktorí robia čipky“, iniciátori kampane dúfajú, že sa im podarí dať tejto tradícii nový impulz.
Rauma toho môže ponúknuť omnoho viac, napríklad pohrebné mohyly z doby bronzovej, ktoré sú taktiež zapísané do zoznamu svetového dedičstva. A aj keď sú v súčasnej dobe mestské zátoky pokryté ľadom a rybári vysekávajú diery na ryby, možno si dobre predstaviť, že v teplých mesiacoch budú kotviská lodí opäť hojne zásobené a život na fínskom súostroví bude nádherný aj v lete.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
