Rakúska ministerka navštívila Bratislavu
Ministerka pre európske a medzinárodné záležitosti Rakúskej republiky Beate Meinl-Reisingerová absolvovala 23. apríla oficiálnu návštevu Slovenska na pozvanie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára. Išlo o jednu z jej prvých zahraničných ciest od nástupu do funkcie, čo podľa slov Juraja Blanára svedčí o výnimočne dobrých bilaterálnych vzťahoch medzi oboma krajinami.
„Slovensko-rakúske vzťahy sú historicky hlboko zakorenené, vyznačujú sa susedskou a medziľudskou previazanosťou a intenzívnou hospodárskou spoluprácou vyplývajúcou aj z nášho spoločného členstva v Európskej únii, eurozóne a Schengene,“ uviedol minister Blanár na spoločnej tlačovej konferencii. Zároveň poďakoval Rakúsku za pomoc v súvislosti so slintačkou a krívačkou.
Rastúca hospodárska spolupráca
Minister Blanár vyzdvihol dynamický rozvoj obchodnej výmeny, ktorá v roku 2024 presiahla 8,5 miliardy eur. „Rakúsko je pre Slovensko šiesty najdôležitejší obchodný partner a zároveň tretí najväčší investor. Viac ako dvetisíc rakúskych firiem u nás zamestnáva takmer 40-tisíc ľudí,“ uviedol s tým, že na rakúskom trhu pôsobí takmer 700 slovenských spoločností.
Partneri vidia potenciál ďalšej spolupráce najmä v oblastiach ako energetika, elektromobilita, vodíkové technológie, obehové hospodárstvo či koncept inteligentných miest.
Prepojenie prostredníctvom infraštruktúry
Jednou z hlavných tém rozhovorov boli aj konkrétne infraštruktúrne projekty, ktoré majú napomôcť k ešte užšiemu prepojeniu oboch krajín. Diskutovalo sa napríklad o pokračovaní výstavby rýchlostnej cesty S8 na rakúskej strane s napojením na slovenskú D4, modernizácii železničnej trate Bratislava–Viedeň s napojením na letisko Schwechat, ako aj o výstavbe cestného mosta ponad rieku Morava.
„Zhodli sme sa, že opäť budú prebiehať pravidelné rokovania zástupcov ministerstiev zahraničných vecí a veľvyslancov dvakrát ročne. Jednou z prvých tém bude identifikovanie a podpora infraštruktúrnych projektov vedúcich k lepšiemu prepojeniu našich dvoch štátov, kde by bolo zároveň možné využiť eurofondy v rámci programov cezhraničnej spolupráce Interreg,“ uviedol Blanár.
Ďalšie oblasti spolupráce
Medzi konkrétne príklady rozvíjajúcej sa spolupráce patrí zmluvná ratifikácia o poskytovaní rýchlej zdravotnej pomoci v prihraničných oblastiach, ako aj podpora vzdelávania v slovenčine na Komenského škole vo Viedni.
Vzhľadom na prítomnosť takmer 50-tisíc Slovákov v Rakúsku a každodenné dochádzanie ďalších občanov minister Blanár apeloval na rakúsku partnerku na čo najskoršie ukončenie dočasných kontrol na spoločných hraniciach. Ministerka Meinl-Reisingerová slovenskú stranu uistila, že tieto kontroly sú len dočasné a budú vykonávané náhodne.
„Voľný pohyb osôb je pre Slovensko veľmi dôležitá európska téma. Od roku 2015 upozorňujeme na problém nelegálnej migrácie do Európskej únie z tretích krajín a podporujeme komplexné dlhodobé alternatívy namiesto povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov. Čas nám dal za pravdu a konečne aj Európska komisia prišla s opatreniami, ktoré by mali pomôcť nájsť spoločné európske riešenie,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.
Regionálna spolupráca a spoločná história
Ministri rokovali aj o perspektívach integrácie západobalkánskych krajín do EÚ a o diverzifikácii energetických zdrojov, kde Slovensko presadzuje obnovu tranzitu plynu cez Ukrajinu.
Pozornosť venovali aj regionálnej spolupráci v rámci formátov S3 (Slovensko, Česko, Rakúsko) a C5 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko). „Platformy pre regionálnu spoluprácu sú obzvlášť dôležité v dobe, kedy narastá význam dialógu a diplomacie. V rámci Slavkovského formátu preberá SR na jeden rok pozíciu lídra práve tento rok v júli a zároveň budeme na Slovensku hostiť najbližšie zasadnutie Stredoeurópskej päťky,“ informoval Blanár.
Na záver návštevy si obaja ministri uctili pamiatku 400 obetí, ktoré prišli o život pri pokuse o útek za Železnú oponu v rokoch 1945 – 1989, položením vencov pri pamätníku Brána slobody na Devíne.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
