Rádioaktívny odpad zo zahraničia sa opäť bude dovážať na Slovensko: NR SR schválila novelu bez konzultácie s envirorezortom
Po troch rokoch zákazov bude na Slovensku opäť možné spracovávať rádioaktívny odpad zo zahraničia. Poslanci Národnej rady schválili zmenu legislatívy, ktorá umožňuje dovoz takéhoto druhu odpadu, za podmienky dodržania prísnych bezpečnostných štandardov. Rozhodnutie vyvolalo ostrú kritiku od oponentov. Tí upozorňujú na možné environmentálne a zdravotné riziká s príchodom rádioaktívneho odpadu na Slovensko.
Dovoz rádioaktívneho materiálu opäť možný
Na Slovensku bude opäť možný dovoz rádioaktívneho odpadu zo zahraničia. Poslanci Národnej rady (NR) SR koncom novembra zrušili zákaz, ktorý bol parlamentom zavedený v roku 2021. Táto zmena bola schválená prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k zákonu o kritickej infraštruktúre.
Návrh zákona predložil parlamentu na schválenie poslanec Branislav Becík, ktorý si osvojil návrh ministerstva vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (obaja Hlas-SD). Podľa predkladateľov bol zákaz dovozu rádioaktívneho odpadu (RAO) na spracovanie na Slovensku zavedený napriek tomu, že táto činnosť je bežnou podnikateľskou praxou „ktorá za dodržania prísnych bezpečnostných opatrení nie je žiadnym medzinárodným alebo európskym právnym aktom explicitne zakázaná“. Uviedli, že zákaz bol zavedený neočakávane po takmer dvoch desaťročiach povoleného a pravidelne vykonávaného spracovania tohto druhu odpadu.
Na Slovensku sa spracovaním rádioaktívneho odpadu zaoberá štátna akciovka Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS). Akcionárom spoločnosti je Ministerstvo hospodárstva SR. Spoločnosť spracovávala odpad z krajín ako Taliansko, Česko či Nemecko na základe úspechu v medzinárodných verejných súťažiach, pričom všetok spracovaný odpad a jeho rádioaktívne zložky boli vrátené do krajiny pôvodu.
Zmena nebola odkonzultovaná s envirorezortom
„JAVYS v oblasti ochrany životného prostredia neprekročila počas spracovávania zahraničného RAO zákonné limity, pričom v tom istom čase spracovávala aj RAO s pôvodom na Slovensku,“ skonštatovali predkladatelia z Hlasu-SD. Dodali, že zákaz spracovania zahraničného odpadu negatívne ovplyvnil hospodárenie spoločnosti. Podľa nich zrušením zákazu budú môcť byť využité kapacity JAVYS, ktorá si udrží kvalifikovaných pracovníkov, získa odborné skúsenosti a posilní medzinárodné renomé, pričom zdôraznili, že všetky činnosti sa realizujú pri dodržiavaní požadovaných štandardov jadrovej bezpečnosti.
Novela tiež upravuje zákon o radiačnej ochrane. Rigorózny zákaz dovozu RAO na spracovanie z roku 2021 sa mení na podmienečne povolený dovoz, pokiaľ sú splnené požiadavky podľa atómového zákona a je schválená optimalizačná štúdia. Úrad verejného zdravotníctva SR zároveň získava právomoc schvaľovať tieto štúdie.
Odbor komunikácie envirorezortu v reakcii uviedol, že poslanci NR SR návrh s ministerstvom životného prostredia nekonzultovali. „Pozmeňujúci návrh k zákonu o kritickej infraštruktúre nevznikol na Ministerstve životného prostredia SR. Rovnako poslanci NR SR nekonzultovali tento návrh s envirorezortom,“ ozrejmil rezort.
Prečo dovoz zakázali?
Úplný zákaz dovozu RAO a vyhoreného jadrového paliva zaviedol envirorezort v roku 2021 po dohode s ministerstvom hospodárstva. Výnimka bola len na pre odpad a palivo vyprodukované na Slovensku. Cieľom návrhu bolo znížiť zaťaženie životného prostredia a minimalizovanie zdravotných rizík.
„Cieľom navrhovanej právnej úpravy je prispieť k zníženiu zaťaženia životného prostredia, zníženiu rizika závažného poškodenia životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva. To sa má dosiahnuť prostredníctvom zákazu budúceho spracovania rádioaktívneho odpadu, ktorý nepochádza z prevádzok na území Slovenskej republiky,“ informoval envirorezort na svojej stránke v októbri 2021.
Po schválení novely zákonov o ochrane prírody poslancami NR SR a po schválení novely o radiačnej ochrane vládou, denník Trend poukazoval na to, že toto rozhodnutie by mohlo mať negatívny dopad pre JAVYS v podobe núteného prepúšťania, či konca vyplácania dividend do štátneho rozpočtu. „Slovensko tak okliešťuje odvetvie, v ktorom sa mohlo pýšiť bohatými skúsenosťami a cenným know-how,“ pripomínal redaktor Vladimír Maťo v čase, keď sa dovoz RAO zakázal.
Kritika prijatej novely
Eduard Chmelár, politický komentátor a bývalý poradca premiéra Roberta Fica, neskrýva pobúrenie z opätovného povolenia dovozu rádioaktívneho odpadu a nesúhlasí s takouto enviromentálnou politikou. Povedal to pre youtubový kanál Rozhovory so Šimonom.
„Keď sa niekto nazýva vlastenec, tak k vlastenectvu patrí aj ochrana krajiny a zaniesť si sem bordel s argumentom, že tá štátna spoločnosť strácala nejaké zisky a že nám odchádzajú kvôli tomu peniaze, je proste hulvátstvo. Je to pre mňa niečo neprijateľné,“ vyslovil sa Chmelár.
Opozičná strana PS tiež vyjadrila obavy z rozhodnutia povoliť dovoz RAO zo zahraničia. Zároveň požaduje od vlády objasnenie tohto kroku, ktorý bol schválený formou prílepku k zákonu o kritickej infraštruktúre. „Rádioaktívny odpad je rizikom pre zdravie ľudí aj životné prostredie. Jeho dovoz zo zahraničia bol v minulosti sprevádzaný nekorektnou komunikáciou a pochybnosťami, čo vyústilo do zákazu. Na výbore sa preto budeme pýtať na motiváciu, ale aj nejasné okolnosti spaľovania odpadu v minulosti,“ povedala poslankyňa a podpredsedníčka výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS). Zároveň ohlásila zvolanie mimoriadneho zasadnutia.
Poslanec Ján Hargaš (PS) poukázal na nedostatočnú dostupnosť informácií o RAO a zdôraznil, že verejnosť má právo byť informovaná o jeho spracovaní. Podpredseda PS Ivan Štefunko kritizoval komerčné aktivity spoločnosti JAVYS, ktoré podľa neho presahujú pôvodný účel jej založenia.
Dorota Nvotová (Demokrati) na sociálnej sieti vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon umožňujúci dovoz zahraničného radioaktívneho odpadu na Slovensko vetoval. „Podľa našich informácií môže byť v hre dovoz a spaľovanie stoviek, ak nie tisícov ton rádioaktívneho odpadu, napríklad z Čiech, Talianska, Nemecka alebo Chorvátska. Podrobnosti sú opradené rúškom tajomstva, čo je neakceptovateľné,“ napísala.
Podľa jej straníckeho kolegu Michala Kiču nesú za prílepok do zákona o kritickej infraštruktúre zodpovednosť aj ďalší ministri. „Keďže sa ním vstupovalo do zákona o životnom prostredí a do zákona o radiačnej ochrane, podľa koaličnej dohody sa to nemohlo udiať bez súhlasu ministra životného prostredia Tarabu (nom. SNS) a ani ministra zdravotníctva Šaška (Hlas-SD),“ uviedol na sociálnej sieti. Spomenul aj ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas-SD), ktoré bude inkasovať príjem za činnosť štátnej spoločnosti JAVYS.
Čo je rádioaktívny odpad
Úrad jadrového dozoru (ÚJD) je ústredným orgánom štátnej správy SR, ktorý vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou. Rádioaktívnym odpadom je odpad, ktorý obsahuje rádioaktívny materiál a zároveň nemá žiadne ďalšie využitie. Podľa ÚJD jadrový odpad vzniká:
1) pri výrobe elektrickej energie z jadrového paliva
2) pri činnostiach súvisiacich s výrobou elektrickej energie z jadrového paliva
3) pri vyraďovaní jadrového zariadenia
„Rádioaktívne odpady sú zvyčajne vedľajším produktom výroby energie z jadra a iných použití jadrového štiepenia či jadrových technológií, napríklad vo výskume alebo v medicíne. Rádioaktívny odpad je nebezpečný väčšine foriem života a prostrediu a je regulovaný vládnymi inštitúciami z dôvodu ochrany zdravia človeka a prostredia,“ píše sa na stránke ÚJD.
Všetky činnosti spojené s nakladaním s rádioaktívnym odpadom sú zamerané na jeho bezpečné uloženie. V špecializovaných zariadeniach sa odpad spracúva a upravuje do podoby vhodnej na skladovanie alebo trvalé uloženie. Na jeho spracovanie sa využívajú metódy ako spaľovanie, vysokotlakové lisovanie a fixácia do cementovej, sklenej, bitúmenovej, parafínovej či geopolymérovej matrice.
