Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je podľa analýzy najnezávislejšou inštitúciou v SR. Kto je na tom najhoršie?
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) vytvorili rebríček hodnotiaci formálnu nezávislosť verejných inštitúcií na Slovensku. Podľa ich analýzy je najnezávislejšou inštitúciou Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, zatiaľ čo policajná inšpekcia je najviac vystavená politickému vplyvu, a teda najmenej nezávislá. TIS a INEKO upozorňujú, že ide o formálnu nezávislosť inštitúcií a pri monokratickom orgáne, akým je prokuratúra, je reálna miera nezávislosti ovplyvnená samotnou osobou na jej čele – generálnym prokurátorom. Naše verejné inštitúcie a ich predstavitelia sú pomerne často skúšaní odolnosťou voči politickým atakom.
Víťaz a spodné priečky rebríčka
„Predpokladom pre riadenie dôležitých verejných inštitúcií by totiž nemali byť vzťahy s politikmi, ale odbornosť, nezávislosť a morálna integrita uchádzačov,“ poznamenáva TIS v podrobnejšej správe k vytvorenej analýze.
„Formálne najnezávislejšou slovenskou verejnou inštitúciou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v područí politikov sa najľahšie ocitne policajná inšpekcia,“ zhrnula mimovládka na svojej sociálne sieti.
Najhoršie sa umiestnili Úrad inšpekčnej služby, Finančné riaditeľstvo a Slovenská informačná služba. Pomerne nízke hodnotenie dostal aj Národný bezpečnostný úrad, Úrad pre správu zaisteného majetku, či Ústav pamäti národa.
„Na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou, výber vedúceho funckionára väčšinou prebieha za zatvorenými dverami. Silné prepojenie na vládu znamená aj zásahy do organizačnej štruktúry inštitúcií, obsadzovanie zástupcov šéfov, či schvaľovanie štatútov,“ vysvetľuje INEKO.
V roku 2021, keď INEKO zostavilo rebríček naposledy, skončili s najslabším vysvedčením Slovenský pozemkový fond, Správa štátnych hmotných rezerv a Poľnohospodárska agentúra. Tieto ustanovizne boli tentokrát z hodnotenia vyňaté, nakoľko podľa optiky TIS ide o viac exekutívne inštitúcie, pri ktorých je vyššia miera politického vplyvu legitímna.
Samotné hodnotenie sa odvíja od 58 indikátorov rozdelených do piatich oblastí:
- spôsob obsadzovania vedúcich zamestnancov
- spôsob odvolávania vedúcich zamestnancov
- legislatívna suverenita inštitúcie a jej ukotvenosť v ústave
- platy
- transparentnosť výberu na pozíciu šéfa inštitúcie
Vytvorenie a sledovanie kategórie platov mimovládky odôvodňujú predpokladom, že primerane odmeňovaní manažéri sú motivovanejší dosahovať profesionálny výkon a zároveň by mali mať schopnosť odolávať korupčným tlakom. Ako príklad uvádzajú ex funkcionárov Finančnej správy – Františka Imreczeho a Ľudovíta Makóa, ktorí sa priznali, „že im vo funkciách počas tretej vlády Roberta Fica z ich pohľadu nízke platy „dorovnávali“ oligarchovia, ktorí si tak poisťovali svoje záujmy.“
Generálna prokuratúra je na najvyšších pozíciách
Na druhom mieste v rebríčku zostavenom mimovládkami sa ocitla Generálna prokuratúra ako orgán výkonu spravodlivosti. „Prokuratúra je však zároveň na Slovensku budovaná silne monokraticky a jej reálnu nezávislosť tak výrazne ovplyvňuje predovšetkým samotný generálny prokurátor a jeho nastavenie,“ uvádza TIS. Dodáva, že hoci formálna nezávislosť nie je automaticky garanciou aj skutočnej nezávislosti v praxi, je jej zásadným a nevyhnutným predpokladom.
„Treba poznamenať, že predmetom hodnotenia je formálna stránka nezávislosti inštitúcií, ktorú môžu ovplyvniť najmä vládni politici tvorbou vhodnej legislatívnej úpravy a praxou pri kreovaní inštitúcií a menovaní a odvolávaní ich vedúcich predstaviteľov, a nie reálna nezávislosť konkrétnych rozhodnutí a výkon ich vedúcich predstaviteľov. Túto poznámku treba osobitne vnímať pri z hľadiska formálnej nezávislosti vysoko umiestnenej Generálnej prokuratúre,“ pripomína INEKO.
Na treťom mieste sa umiestnil novovzniknutý Najvyšší správny súd, ktorý od roku 2021 rieši agendu správneho práva. Medzi najlepšiu desiatku sa zaradili aj ďalšie súdy, Národná banka Slovenska, aj nový Úrad na ochranu oznamovateľov. „Medzi najlepšie hodnotené inštitúcie ku koncu roka 2023 sa z hľadiska formálnej nezávislosti dostala aj dnes už premenovaná RTVS, ktorú koaliční politici paradoxne kritizovali pre údajnú zaujatosť. Nedávno prijatá zrýchlená legislatíva o STVR, obsahujúca posilnenie politického vplyvu na zloženie rady telerozhlasu, menovanie jeho riaditeľa i tvorbu rozpočtu, sa tak v poklese skóre nezávislosti inštitúcie prejaví až o rok,“ konštatuje TIS.
Celkový rebríček hodnotenia formálnej nezávislosti inštitúcií
- Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
- Generálna prokuratúra
- Najvyšší správny súd
- Najvyšší súd
- Ústavný súd
- Úrad na ochranu oznamovateľov
- Národná banka Slovenska
- Rozhlas a televízia Slovenska
- Špecializovaný trestný súd
- Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
- Úrad pre verejné obstarávanie
- Tlačová agentúra Slovenskej republiky
- Verejný ochranca práv
- Úrad na ochranu osobných údajov
- Najvyšší kontrolný úrad
- Rada pre mediálne služby
- Protimonopolný úrad
- Súdna rada
- Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- Štatistický úrad
- Policajný zbor
- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
- Ústav pamäti národa
- Úrad pre správu zaisteného majetku
- Národný bezpečnostný úrad
- Slovenská informačná služba
- Finančné riaditeľstvo
- Úrad inšpekčnej služby
Útoky politikov zasahujú do nezávislosti verejných inštitúcií
Príklady útokov politikov, ktoré môžu negatívne vplývať na verejné inštitúcie a jednotlivých predstaviteľov ustanovizní, nie je ťažké nájsť. TIS vo svojej správe uvádza tiež hneď niekoľko. Jedným z mnohých bola premiérova hrozba zahrdúsením vtedajšieho šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví potom, ako rozhodol o zvýšení zastropovania cien plynu pre domácnosti.
„Keby som teraz pána Jurisa ešte raz chytil, tak ho zaškrtím vlastnými rukami, prepáčte. Hovorím teraz o predsedovi úradu pre reguláciu, ktorý jednoducho bez toho, aby komukoľvek čokoľvek povedal, rozhodol na úrade o takom zvýšení cien plynu pre domácnosti, aké tu nikdy v histórii nebolo,“ povedal premiér Robert Fico (Smer – SD) na adresu vtedajšieho šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa. „Hoci išlo o zákonnú kompetenciu úradu, ktorý má podľa legislatívy pri výkone pôsobnosti postupovať „nestranne a nezávisle“, Andrej Juris bol už o pár dní z funkcie vládou odvolaný a Fico ďalej rozprával o „hrdúsení“,“ komentuje TIS.
Do histórie sa zapísali aj útoky bývalého premiéra Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) smerom k riaditeľke Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzany Baťovej počas obdobia covidovej pandémie v roku 2021. Šéfka ŠÚKL verejnosť upozornila na chýbajúcu dokumentáciu k vakcíne Sputnik V, ktorú sa Matovičovi podarilo zabezpečiť z Ruska. Vtedajší premiér ju neváhal častovať za klamárku. Povedal o nej, že „robí hanbu vede“. Tá sa o niekoľko mesiacov rozhodla sama pozíciu opustiť.
Ako uvádza mimovládka, keďže štátne inštitúcie sa podieľajú na presadzovaní verejných politík, nie je možné ich úplne odrezať od vládnej a zákonodarnej zložky. Sú na ňu prirodzene naviazané legislatívne, rozpočtovo aj personáne. „Sú to však práve miera nezávislosti a z nej prameniaca akcieschopnosť verejných inštitúcií, ktoré odlišujú vyspelé demokracie od tých okyptených. Formálna nezávislosť a jasné kompetencie a pravidlá zároveň vytvárajú mantinely pre potenciálne problematických nominantov a zaručujú kontinuitu a systematickosť rozhodovania,“ tvrdí TIS.
