R. Sulík: Po zavedení rovnej dane sme mali vyšší hospodársky rast ako Čína
Bývalého ministra financií a hospodárstva a dlhoročného predsedu strany SaS Richarda Sulíka vyspovedal na svojom YouTube kanáli jeho syn Filip. Sulík sa pred niekoľkými mesiacmi viac-menej úplne stiahol z politiky. Momentálne sa venuje svojmu projektu o varení Kulinary lab. Novým predsedom SaS sa stal Branislav Gröhling a Sulík sa v septembri vzdal aj svojho poslaneckého mandátu. Podľa vlastných slov mal skôr záujem pokračovať na ministerstve hospodárstva.
„Sedieť v parlamente do 2027 po 15 rokoch v politike – toto si jednoducho nespravím,“ skonštatoval v rozhovore. Pripustil však, že zvažuje kandidatúru v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2027.
Ako poradca ministra financií Ivana Mikloša vypracoval koncepciu rovnej dane a s ďalšími štátnymi zamestnancami vyhotovili zákony, ktoré koncom roka 2003 schválil parlament. Rovná daň začala platiť od januára 2004. „Keď si pozrieš hospodársky rast, ako sa na Slovensku vyvíjal, tak najvyšší sme mali dva roky po zavedení rovnej dane v 2006. V tom roku sme mali vyšší hospodársky rast ako Čína, ktorá vtedy mala veľký boom,“ poznamenal.
Podľa Sulíka sa na Slovensku rovná daň deštruuje rôznymi politikmi a ministrami, ktorí v danej problematike nie sú vzdelaní a v téme sa nevyznajú. „Tí, ktorí o tom rozhodujú, ktorých si národ zvolí, nemajú načítané, nemajú to vzdelanie, nemajú k tomu vedomosti,“ skonštatoval.
Uviedol, že je veľký rozdiel medzi úspechom vo voľbách a samotným vykonávaním moci – vládnutím. Podľa neho na to, aby politik získal mandát, musí byť dobrý najmä v marketingu, zatiaľ čo na to, aby bol dobrý vo výkone mandátu, musí byť dobrý manažér, dobrý v exceli a v racionálnom zmýšľaní. Dodal, že ľudia si vo veľkej väčšine volia marketérov.
Iný demokratický systém
Na otázku svojho syna, či podľa neho existuje lepší koncept ako klasické demokratické voľby, naznačil, ako by sa mohol náš parlamentný systém pozmeniť a vyskúšať, či by to fungovalo.
„Museli by sme mať dvojkomorový parlament, čoho ja teda nie som fanúšik. Ale keby to bolo, tak jedna komora by mohla rozhodovať o otázkach, ktoré súvisia s peniazmi a druhá komora parlamentu o všetkom ostatnom,“ načrtol. Pri všetkých ostatných otázkach by podľa neho mohol mať každý občan jeden hlas, ale pri financiách by mal každý inú „váhu hlasu“ – podľa toho, koľko platí daní. „Potom by sa stalo to, že vo väčšej miere by o financiách štátu rozhodovali tí, ktorí ten štát financujú,“ uzavrel.
Na otázky, či by sa museli ľudia na právo voliť a byť volení nejako kvalifikovať, poznamenal, že je to veľmi ošemetné, keďže tieto práva sú pre každého zakotvené priamo v ústave. Podľa Sulíka by bol pokrok pre našu krajinu už len to, že by všetci politici vedeli čítať a písať. „Máš niekoľko starostov na Slovensku, najmä v tých veľkých rómskych osadách, ktorí nevedia písať a čítať, sú analfabeti,“ poukázal. Podotkol, že pri volených zástupcoch by mohlo byť podmienkou minimálne vzdelanie ako maturita alebo stredoškolské vzdelanie. Zdôraznil však, že pri všetkých zmenách pri volebných právach by bol veľmi opatrný.
Dnes podľa Sulíka politická strana dostane od daňových poplatníkov za jeden hlas v parlamentných voľbách okolo 14 eur. (Aby mala na príspevok nárok, musí získať viac než 3 % hlasov.) V rozhovore spomenul, že v minulosti navrhoval možnosť, podľa ktorej by si mohol každý občan vybrať, či chce hlasovať vo voľbách a zaplatiť príspevok, alebo nehlasovať, pričom príspevok by mu bol vrátený. „To bol môj návrh pôvodne, že každý dostane pred voľbami šek, s ktorým môže ísť na poštu. Dostal by si týždeň pred voľbami poštou volebný lístok. Buď s tým volebným lístkom ideš voliť – odovzdáš ho tam – alebo nejdeš voliť a v nasledujúci pondelok ideš na poštu a dostaneš 14 eur,“ vysvetlil.
Taktiež považuje za dobrý nápad presunúť deň volieb na piatok a ľuďom, ktorí sa zúčastnia volieb, udeliť deň voľna. „Tým pádom tí, ktorí chodia do roboty, by mali väčšiu motiváciu ísť voliť, lebo by mali deň voľna.“ Podľa Sulíka je vyššia pravdepodobnosť, že ten, kto pracuje a platí dane, bude voliť zodpovednejšie, ako človek dlhodobo nezamestnaný a poberajúci sociálne dávky. Upresnil, že ide len o nápady, na ktorých nijakým spôsobom netrvá, aby boli realizované. „Na toto je príliš veľa politikov, ktorí sú proti,“ uzavrel.
