Putin v povolebnom prejave varoval pred plnohodnotnou treťou svetovou vojnou
Ruský prezident Vladimir Putin 18. marca varoval, že konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom by mohol prerásť do „plnohodnotnej“ vojny s NATO, ktorá by mohla vyvolať tretiu svetovú vojnu. Vyjadril sa tak krátko po tom, ako si zabezpečil ďalšie šesťročné funkčné obdobie.
Putin uviedol, že konflikt bude pokračovať, aj keď sa doň zapojí NATO.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno tvrdil, že podľa neho by vyslanie vojsk na Ukrajinu mohlo byť reálnou vyhliadkou, ak by vojna pretrvávala.
„Myslím si, že v dnešnom svete je možné všetko a každému je jasné, že by to bol len krôčik od plnohodnotnej tretej svetovej vojny,“ povedal Putin a obvinil Západ z poskytovania vojenskej pomoci Kyjevu.
Ruský prezident tiež uviedol, že sa domnieva, že príslušníci NATO sa už nachádzajú na území Ukrajiny a sú zapojení do bojov, pričom tvrdí, že ruská rozviedka zaznamenala, že počas bojov sa hovorí po francúzsky a anglicky.
„Nie je na tom nič dobré, predovšetkým pre nich, pretože tam umierajú a vo veľkom počte,“ povedal podľa správ.
Putin reagoval na Macronove poznámky a povedal, že francúzsky líder sa snaží zhoršiť vojnu na Ukrajine.
„Zdá sa, že Francúzsko by mohlo zohrať určitú úlohu. Ešte nie je všetko stratené. Hovorím to stále dokola a zopakujem to znova. Sme za mierové rokovania, ale nielen preto, že nepriateľovi dochádzajú náboje,“ povedal.
Poznámky o tretej svetovej vojne prichádzajú v čase, keď Putin a ďalší najvyšší ruskí predstavitelia opakovane varovali, že konflikt na Ukrajine by sa mohol zmeniť na jadrovú vojnu. Niekoľko dní po invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko uviedlo svoje jadrové sily do stavu zvýšenej pohotovosti, čo vtedy vyvolalo obavy predstaviteľov USA.
Tento týždeň ruský líder opäť varoval Západ, že Moskva je „samozrejme pripravená“ na jadrový konflikt. Uviedol, že ak Spojené štáty rozmiestnia svoje jednotky na Ukrajine, výrazne to vystupňuje napätie.
Vo svojom prejave, ktorý predniesol pred davmi na Červenom námestí v Moskve Putin tiež povedal, že Krym – ktorý je medzinárodne uznaný ako súčasť Ukrajiny – bude vždy súčasťou Ruska.
V roku 2014 ruské sily vtrhli na Krymský polostrov a potom ho anektovali bezprostredne po masových protestoch na Ukrajine, ktoré viedli k zosadeniu bývalého ukrajinského prezidenta.
„Nikdy sa neoddelili od Ruska,“ povedal Putin o polostrove ležiacom v Čiernom mori. „A práve to umožnilo návrat Krymu do našej spoločnej rodiny.“
Pred ruskými voľbami, ktoré sa skončili 17. marca, Ukrajina zintenzívnila útoky proti Rusku, ostreľovala pohraničné regióny a dokonca sa pomocou splnomocnencov pokúšala preraziť ruské hranice.
Na otázku, či považuje za potrebné obsadiť ukrajinský Charkovský región, Putin odpovedal, že ak budú útoky pokračovať, Rusko vytvorí nárazníkovú zónu z väčšieho množstva ukrajinského územia na obranu Ruska.
„Nevylučujem, že vzhľadom na tragické udalosti, ktoré sa dnes odohrávajú, budeme v určitom okamihu, keď to budeme považovať za vhodné, nútení vytvoriť na územiach, ktoré sú dnes pod kyjevským režimom, určitú „sanitárnu zónu“,“ povedal Putin.
Odmietol uviesť ďalšie podrobnosti, ale uviedol, že takáto zóna by mohla byť dostatočne veľká na to, aby znemožnila prístup zbraní vyrobených v zahraničí na ruské územie.
Kritizované voľby
Po tom, ako prvé výsledky ukázali, že Putin zvíťazí so ziskom viac ako 87 % hlasov, Biely dom a ďalšie západné krajiny vyhlásili, že voľby boli falošné, pretože všetci opoziční kandidáti boli buď mŕtvi, uväznení, alebo im bolo znemožnené kandidovať. Kľúčový ruský opozičný aktivista Alexej Navaľnyj zomrel začiatkom tohto roka v ruskom väzení.
„Voľby zjavne nie sú slobodné ani spravodlivé,“ uviedol 17. marca hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť a dodal, že politickí oponenti boli uväznení, zatiaľ čo iným bolo zabránené kandidovať.
Hovorca britského ministerstva zahraničných vecí odsúdil Rusko za to, že usporiadalo voľby na „ukrajinskom území“, čím mal na mysli regióny Donbasu, ktoré sčasti vyvolali ukrajinsko-ruský konflikt v roku 2022.
„Nezákonným usporiadaním volieb na ukrajinskom území Rusko dokazuje, že nemá záujem nájsť cestu k mieru. Spojené kráľovstvo bude naďalej poskytovať humanitárnu, hospodársku a vojenskú pomoc Ukrajincom, ktorí bránia svoju demokraciu,“ uviedol hovorca Spojeného kráľovstva.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí tieto tvrdenia zopakovalo a uviedlo, že voľby sa nemali konať na „okupovaných územiach Ukrajiny“ a sú „ďalším porušením medzinárodného práva“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
