Putin podpísal novú doktrínu, ktorá znižuje hranicu pre použitie jadrových zbraní v Rusku
Prezident Vladimir Putin uviedol, že revidovaná doktrína by mohla Rusku umožniť použitie jadrových zbraní v prípade útoku raketami NATO.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal novú doktrínu, ktorá znižuje prah pre použitie jadrových zbraní, uviedol v pondelok (18. 11.) jeho hovorca. V doktríne sa teraz uvádza, že útok na Rusko akýmkoľvek štátom, ktorý použije konvenčné rakety dodané jadrovou mocnosťou, sa bude považovať za spoločný útok.
Oznámenie, ktoré bolo zverejnené prostredníctvom tlačovej agentúry Tass, nasledovalo po rozhorčenej reakcii Kremľa na správy, že prezident Joe Biden dal Ukrajine povolenie na odpálenie rakiet dodávaných USA a NATO hlboko na ruské územie.
Podľa anonymných amerických predstaviteľov, ktorí hovorili s médiami, Biden povolil Ukrajine používať rakety dlhšieho doletu poskytnuté Pentagónom na zasahovanie cieľov vo vnútri Ruska.
Bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, blízky Putinov spojenec, na X napísal: „Nová jadrová doktrína Ruska znamená, že rakety NATO vypálené proti našej krajine by sa mohli považovať za útok aliancie na Rusko. Rusko by mohlo podniknúť odvetný útok pomocou zbraní hromadného ničenia proti Kyjevu a kľúčovým zariadeniam NATO, nech sa nachádzajú kdekoľvek. To znamená tretiu svetovú vojnu.“
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok (18. 11.) povedal: „Ak bolo takéto rozhodnutie skutočne sformulované a oznámené kyjevskému režimu, potom je to, samozrejme, kvalitatívne nové kolo eskalácie napätia a kvalitatívne nová situácia z hľadiska zapojenia Spojených štátov do tohto konfliktu.“
Na otázku, či je načasovanie podpisu aktualizovanej doktríny významné, Peskov v utorok odpovedal, že bola zverejnená „včas“ a je „v súlade s aktuálnou situáciou“.
Tisíc dní vojny
Putinovo rozhodnutie podpísať novú doktrínu prichádza presne 1 000 dní po tom, ako 24. februára 2022 vyslal vojská na Ukrajinu.
Ruský prezident Putin 25. septembra varoval pred dôsledkami toho, že Spojené štáty a ich spojenci v NATO umožnia Ukrajine používať zbrane dlhšieho doletu na údery hlboko v Rusku. Povedal, že by to Rusko dostalo do vojny s NATO.
Zámerná nejednoznačnosť jadrovej doktríny má odradiť NATO od toho, aby povolilo Ukrajine použiť takéto zbrane, na čo ukrajinský prezident Zelenskyj naliehal.
Vágnosť doktríny
V predchádzajúcej ruskej jadrovej doktríne, ktorú Putin potvrdil v roku 2020, sa uvádza, že Moskva môže použiť jadrové zbrane v prípade jadrového útoku nepriateľa alebo v reakcii na konvenčný útok, ktorý predstavuje existenčnú hrozbu pre ruský štát.
Ako 29. októbra v článku pre Open Nuclear Network načrtol výskumník Nikita Degťarev, doktrína sa od rozpadu Sovietskeho zväzu niekoľkokrát menila. Začiatkom tohto mesiaca Pavel Podvig, vedúci výskumný pracovník Inštitútu OSN pre výskum odzbrojenia v Ženeve, uviedol, že v doktríne sa pôvodne uvádzalo, že jadrové zbrane sa môžu použiť v prípade „rozsiahlej agresie konvenčnými zbraňami v situáciách kritických pre národnú bezpečnosť Ruska“.
Formulácia sa zmenila na „v prípade agresie konvenčnými zbraňami, keď je ohrozená samotná existencia štátu“. Podvig pre The Epoch Times uviedol, že neverí, že by Moskva zmenila výhradu o „ohrození samotnej existencie štátu“. Povedal však, že samotná doktrína bola navrhnutá tak, aby bola „vágna“ a nejednoznačná, aby druhá strana nemohla odhadnúť kroky Ruska.
Pôvodný článok
