Putin navrhuje, aby mierový proces na Ukrajine riadila externá vláda OSN
Ruský prezident Vladimir Putin predložil myšlienku, aby sa Ukrajina podriadila plánu vonkajšej správy OSN v rámci dlhodobého riešenia prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny.
Ruský líder vyslovil 28. marca myšlienku odovzdať OSN politickú kontrolu nad Ukrajinou. Na tlačovom brífingu počas návštevy arktickej ponorkovej základne v ruskej oblasti Murmansk zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, že súčasná ukrajinská vláda nemá legitimitu, a preto jej nemožno dôverovať, že bude presadzovať mierovú dohodu.
Putinove útoky na legitimitu ukrajinskej vlády vyplývajú zo skutočnosti, že Ukrajina odložila svoj pravidelný volebný cyklus, zatiaľ čo zostáva vo vojnovom stave, ktorý vyplýva z prebiehajúceho boja za vytlačenie ruských síl. Podľa platnej ústavy sa na Ukrajine počas vojnového stavu voľby nekonajú.
Hoci odklad riadnych volieb je v súlade s ukrajinskými zákonmi pre vojnové obdobie, Putin povedal, že tieto podmienky zvyšujú neistotu, kto na ukrajinskej strane bude presadzovať prípadnú mierovú dohodu. Povedal, že môžu prísť noví ukrajinskí lídri a zrušiť akúkoľvek dohodu, ktorú dosiahne súčasná vláda.
„Už teraz nie je jasné, s kým sa budú podpisovať dokumenty a aký účinok môžu mať takéto dokumenty, pretože zajtra sa môžu dostať k moci noví lídri prostredníctvom volieb a vyhlásiť: ‚Nevieme, kto podpísal tieto dokumenty, takže zbohom‘,“ povedal Putin.
Putin argumentoval, že nie je bezprecedentné, ak OSN na chvíľu vstúpi do hry ako vonkajšia vláda. Pripomenul prechodnú správu OSN nad Východným Timorom v rokoch 1999 až 2002 a prechodné vlády pod vedením OSN v niektorých častiach bývalej Juhoslávie a na Novej Guinei.
„V zásade by bolo skutočne možné diskutovať pod záštitou OSN so Spojenými štátmi a dokonca aj s európskymi krajinami – a určite aj s našimi partnermi a spojencami – o možnosti zriadenia dočasnej správy na Ukrajine,“ povedal.
Ruský prezident uviedol, že takáto dočasná vonkajšia správa by mohla riadiť súbor demokratických volieb na Ukrajine, po ktorých by Rusko a Ukrajina mohli uzavrieť trvalejšiu mierovú dohodu. „Toto je len jedna z možností. Netvrdím, že iné neexistujú,“ povedal.
Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť na to uviedol, že správu na Ukrajine určuje ústava a ľud krajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ani iní predstavitelia jeho vlády na Putinov návrh zatiaľ nereagovali.
Americký prezident Donald Trump tento týždeň v komentári k mierovým rokovaniam nevylúčil, že ruská strana zámerne spomaľuje rokovania, ale povedal, že stále verí, že chce dosiahnuť ukončenie bojov.
Ukrajina aj Rusko súhlasili s 30-dňovou dohodou o zákaze vzájomných útokov na energetické zariadenia. Obe bojujúce krajiny tiež vyjadrili principiálnu podporu dohode o obmedzení nepriateľských akcií v Čiernom mori. Napriek tomu Trump uviedol, že jeho administratíva skúma „päť alebo šesť podmienok“, ktoré ruská strana vzniesla predtým, ako bude súhlasiť s dokončením akejkoľvek formy prímeria v Čiernom mori.
Niektorí európski lídri vyjadrili väčšie pochybnosti o zámeroch Ruska počas nedávnych mierových rokovaní. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom prejave na samite v Paríži 27. marca obvinil ruskú stranu, že len predstiera záujem o rokovania.
Britský premiér Keir Starmer upozornil na správy o pokračujúcich ruských útokoch na ukrajinské energetické objekty napriek nedávnemu súhlasu s moratóriom na takéto útoky. „Je jasné, že Rusi filigránsky útočia. Hrajú hry a hrajú o čas,“ povedal Starmer. „Je to klasika z Putinovej príručky, ale nemôžeme ich nechať, aby to preťahovali, kým budú pokračovať v stíhaní svojej nezákonnej invázie.“
Macron a Starmer vyzývali na vytvorenie medzinárodnej koalície, ktorá by pomohla presadiť prípadnú mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom. 27. marca Macron uviedol, že takéto mierové sily by mohli priamo reagovať na obnovenie nepriateľských akcií proti Ukrajine.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
