Psychologička: Dospelí by pri záťažových situáciách mali zachovať pokoj
Dospelí by pri záťažových situáciách mali zachovať pokoj a rozvahu. Reakcie učiteľov a rodičov totiž priamo ovplyvňujú vnímanie detí. Je preto potrebné, aby dospelí najskôr upokojili seba, a tým aj pomohli deťom. Uviedla to školská psychologička Kornélia Ďuríková v súvislosti s nedávnym nahlasovaním bombových útokov na školách.
„Podstatné je to, ako reaguje dospelý človek, pretože ak je dieťa rozrušené, tak ho dokáže upokojiť jedine pokojný dospelý. Čiže v prvom rade by mali byť pod kontrolou samotní dospelí,“ zdôraznila. V prípade, že prežívajú strach alebo hnev učitelia, mali by sa podľa nej o tom porozprávať v zborovniach medzi dospelými a zregulovať samých seba pred vstupom do triedy.
Učiteľom tiež odporučila proaktívne neotvárať situáciu s nahlasovaním bombových útokov na školách, pokiaľ sa na to žiaci neopýtajú. Ak tak urobia, je ich podľa K. Ďuríkovej potrebné uistiť, že škola prešla kontrolou, policajti všetko preverili, nič im nehrozí a môžu byť v pokoji. Ako podotkla, školy by mali pokračovať v štandardnom režime. „Pravidelný rytmus, režim dňa a predvídateľnosť, čo v školách je zahrnuté, pomáha človeku vytvoriť pocit bezpečia,“ uviedla.
Citlivejšie deti podľa školskej psychologičky mohla situácia s nahlasovaním bombových útokov rozrušiť. Doplnila, že ak je nejaké dieťa viac úzkostné ako zvyčajne, prípadne sa bojí prísť do školy, je potrebné komunikovať to spolu s rodičmi. Dieťa by mali ubezpečiť, že mu nič nehrozí a škola je bezpečné miesto. V prípade, že učiteľ vidí v triede dieťa, ktoré sa po situácii správa inak, mal by ho podľa nej citlivo a vnímavo osloviť, prejaviť záujem a porozprávať sa s ním.
K. Ďuríková dodala, že zvýšená pozornosť by sa mala venovať tomu, aby škola naozaj pre deti predstavovala bezpečné miesto. Je podľa nej dôležité monitorovať rôzne aspekty fungovania školy a komunikovať s deťmi o ich skúsenostiach a pocitoch v škole. Prioritou by mala byť aj prevencia, odchytávanie rizikového správania detí a rozvíjanie pozitívnych rozmerov života človeka. „Aj v spoločnosti hovoriť viac o pozitívach ako o negatívach a nevnímať deti len ako známku alebo nejakého žiaka,“ uzavrela.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
