Psychické problémy pretrvávajú u transrodových osôb aj po zmene pohlavia, uvádza fínska štúdia
V nedávnej fínskej štúdii sa zistilo, že problémy s duševným zdravím u transgenderových ľudí pretrvávajú aj napriek tejto „liečbe“.
Analýza údajov ukázala, že v porovnaní s kontrolnou skupinou mali osoby, ktoré podstúpili zmenu pohlavia, väčšiu potrebu psychiatrickej starostlivosti, a to pred tranzíciou aj po nej. „Prichádzajú s oveľa väčším počtom bežných psychiatrických potrieb ako ich zodpovedajúca populačná kontrolná skupina, a to aj po vykonaní lekárskych zásahov GR (zmena pohlavia),“ uvádza sa v štúdii.
Výsledky recenzovanej štúdie s využitím prípadov z Fínska ukázali, že pomoc v súvislosti s rodovou dysfóriou vyhľadáva čoraz viac osôb a deje sa tak v čoraz mladšom veku, pričom výrazne pribúda pacientov ženského pohlavia.
Zdá sa, že toto hodnotenie je v rozpore s modelom „rodovo pozitívnej starostlivosti“ presadzovaným v Spojených štátoch.
Mnohé organizácie zaoberajúce sa duševným zdravím a pediatriou v USA a v zahraničí obhajujú tzv. afirmatívnu starostlivosť a tvrdia, že lekárska transzícia detí a dospelých zmierni samovražedné sklony.
Psychiatri a sexuológovia často prerušujú námietky rodičov proti zmene pohlavia argumentom, že transrodový syn (dcéra) je lepší ako mŕtvy syn (dcéra).
Dr. Alan Hopewell, neuropsychológ, ktorý na začiatku svojej kariéry liečil ľudí s rodovou dysfóriou, pre Epoch Times povedal, že rozsiahla štúdia z Fínska ukazuje, že transrodoví jedinci majú zvyčajne už základné problémy s duševným zdravím, ktoré sa nezlepšia ani po chirurgickej tranzícii. „Nerieši to základné duševné problémy,“ domnieva sa Hopewell.
Tento názor víta aj londýnsky psychiater Dr. Az Hakeem, ktorý pre Epoch Times povedal, že osoba, ktorá sa cíti zmätená ohľadom svojej sexuálnej identity, môže predpokladať, že to súvisí s pohlavím, obzvlášť vo svetle súčasnej atmosféry potvrdzovania pohlavia.
„Je to falošné riešenie iného problému,“ vysvetľuje doktor Hakeem, autor publikácií o transgenderizme, člen Kráľovskej akadémie psychiatrov a čestný mimoriadny profesor na Lekárskej fakulte University College London.
Doktor Hopewell uvádza, že transrodoví pacienti, ktorých videl v 70. rokoch minulého storočia, keď pracoval na lekárskej pobočke Texaskej univerzity v Galvestone, často cestovali do Mexika, aby sa podrobili zákrokom, ktoré im boli v Spojených štátoch odopreté.
Zdá sa, že pacienti, ktorých videl v 70. rokoch, keď pracoval na pobočke, postupovali podľa scenára, keď žiadali o operáciu na zmenu pohlavia, aby mohli mať diagnózu, ktorú chceli. Podľa jeho slov trpeli duševnými chorobami.
Podľa neho pacienti s genderovou dysfóriou veria, že telesná zmena vyrieši ich problémy. Možno skúsia hormóny, ale stále ich niečo trápi, a tak sa rozhodnú pre radikálnejšie kroky, ako je napríklad odrezanie prsníkov alebo pridanie umelých pohlavných orgánov.
„A stane sa, že sa dostanú na koniec cesty, kde sa už nedá nič robiť. Dospejú k poznaniu, že som rovnako duševne chorá ako predtým a nikdy nebudem skutočnou ženou alebo skutočným mužom,“ hovorí doktor Hopewell.
Lekár poukázal na 30-ročnú švédsku štúdiu, podľa ktorej sa po operácii zmeny pohlavia zvyšuje počet samovrážd. Štúdia sledovala 324 ľudí vo Švédsku, ktorí podstúpili operáciu zmeny pohlavia v rokoch 1972 až 2003. Vypočítala úmrtnosť, chorobnosť a kriminalitu po operácii do roku 2003.
Práca bola zverejnená v roku 2011 a uvádza, že osoby, ktoré si nechali zmeniť pohlavie, či už chirurgicky alebo pomocou hormónov, mali vyššiu úmrtnosť, najmä na samovraždy. Zistilo sa tiež, že transrodové osoby mali zvýšené riziko samovražedných pokusov a psychiatrickej ústavnej starostlivosti.
Zástancovia tranzície tvrdia, že výsledky mohli byť horšie, ak by účastníci nepodstúpili zmenu pohlavia.
Dr. Hopewell podotýka, že štúdie, ako je fínska, sa v Spojených štátoch pravdepodobne nevykonajú, pretože tamojší transrodový aktivizmus úplne umlčal vedecké skúmanie. Dr. Hopewell sa domnieva, že každý, kto by sa pokúsil o podobnú štúdiu v Spojených štátoch, by bol pravdepodobne napadnutý alebo by bola jeho kariéra ukončená. Prirovnal to k taktike „Sauber Reinigung“, ktorú používalo nacistické Nemecko na odstránenie „nežiaducich“ pedagógov a profesorov zo vzdelávacích systémov.
Autori fínskej štúdie odporúčajú „opatrné posudzovanie“ načasovania lekárskych zákrokov vedúcich k zmene pohlavia a zváženie inej liečby, ktorá môže byť potrebnejšia.
Štúdia vychádzala z 3 665 osôb s rodovou dysfóriou, ktoré sa v rokoch 1996 až 2019 obrátili na celoštátne centralizované služby pre rodovú identitu vo Fínsku. Boli porovnávaní s kontrolnou skupinou populácie s 29 292 osobami zodpovedajúceho veku a pohlavia.
Štúdia tiež naznačila, že osoby, ktoré prešli zmenou pohlavia v 90. rokoch 20. storočia a v prvej dekáde po roku 2000, mali menej psychiatrických problémov ako tí, ktorí sa v súčasnosti snažia o zmenu. Štúdia tiež dospela k záveru, že počet ľudí, ktorí sa obracajú na špecializované rodové služby, sa od 90. rokov minulého storočia výrazne zvýšil, pričom vek sa neustále znižuje. Spolu s tým sa zvýšila aj ich potreba psychiatrickej liečby.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
