Prvou adventnou nedeľou sa začína čas duchovnej prípravy na Vianoce
Prvou adventnou nedeľou, ktorú slávia kresťania 1. decembra, sa začalo pre veriacich rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania i ďalších kresťanov štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána.
Advent je čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Svätého písma, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Je to zároveň aj čas radosti a nádeje. V tomto období si kresťania pripomínajú nielen udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov.
Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. K typickým prvkom adventu patria roráty a adventný veniec. Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Matky väčšinou v skorých ranných hodinách pred svitaním. Býva zvykom sláviť ich v kostoloch pri sviečkach s príslušnými spevmi a na záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána. Roráty pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“. Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francúzska „Rorate coeli de super…“ – „Rosu dajte nebesia zhora…“.
Cirkevný rok sa v katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého, ktorý pôsobil v rokoch 440 – 461. Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Neskôr pápež Gregor I. Veľký (590 – 604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele, symbolizujúce 4000 rokov čakania na Mesiáša.
V gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na slávenie sviatku Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo už 15. novembra. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa Vianoce budú sláviť až 6. a 7. januára 2025.
Symbolom adventného obdobia je veniec so štyrmi sviečkami
Symbolom duchovnej prípravy na slávenie Vianoc – adventu – je v kresťanskej cirkvi adventný veniec so štyrmi sviečkami. Tie sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ.
Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. V biblii sa hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“.
Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú nielen v kostoloch, ale i v rodinách, nemocniciach či iných zariadeniach. Veriaci môžu v nedeľu priniesť svoje adventné vence do kostolov, kde ich kňazi posvätia počas prvej adventnej nedele, ktorá pripadá na 1. decembra, alebo v jej predvečer, teda v sobotu 30. novembra.
Známa je tradícia adventného venca, ktorý vyrobil začiatkom 19. storočia nemecký evanjelický pastor Johann Henrich Wichern. Pre chudobné a opustené deti zriadil útulok, ktorý nazval Drsný dom. Na tomto mieste deti nielen žili, ale učili sa aj rôzne remeslá. Na základe otázok detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa Wichern rozhodol vyrobiť drevený veniec s tenšími sviečkami, ktoré predstavovali všedné dni, a štyrmi hrubšími sviecami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
