Prvé spoločné japonsko-taiwanské námorné cvičenie po 52 rokoch má hlboký symbolický význam
Po 52-ročnej prestávke usporiadala nedávno japonská a taiwanská pobrežná stráž spoločné námorné cvičenie – prvé od roku 1972, keď Japonsko a Taiwan prerušili formálne diplomatické vzťahy. Experti sa domnievajú, že tento vývoj má významnú symbolickú hodnotu, keďže Japonsko zintenzívňuje svoju účasť na obranných stratégiách NATO v indo-tichomorskom regióne s cieľom čeliť hrozbám zo strany Čínskej komunistickej strany (ČKS).
18. júla sa pri východnom pobreží Japonska zhromaždili námorné sily Japonska a Taiwanu, aby uskutočnili pátracie a záchranné cvičenie. Cieľom cvičenia bolo posilniť jednotu a praktickú spoluprácu medzi japonskou a taiwanskou pobrežnou strážou.
V exkluzívnom rozhovore pre Epoch Times riaditeľ taiwanského Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti Su Tzu-Yun uviedol, že cvičenia majú hlboké dôsledky.
„Toto cvičenie námornej bezpečnosti, prvé od prerušenia našich diplomatických vzťahov s Japonskom, má obrovský symbolický význam,“ povedal Su a dodal, že vzhľadom na to, že napätie v Taiwanskom prielive naďalej rastie, očakáva sa, že podobné cvičenia sa stanú pravidelným javom na posilnenie strategických partnerstiev v regióne.
Od májovej inaugurácie taiwanského prezidenta Lai Ching-teho Peking vystupňoval svoj agresívny postoj voči Taiwanu, ktorý považuje za svoje územie. Patrí k tomu zintenzívnenie vojenských cvičení v okolí Taiwanu s lietadlami a vojnovými loďami, časté prekračovanie strednej línie Taiwanského prielivu a vstupovanie do taiwanského vzdušného priestoru. Tieto kroky výrazne zvýšili napätie v regióne.
V priamej reakcii na provokácie Pekingu Lai zdôraznil význam posilnenia obrannej infraštruktúry Taiwanu a upevnenia väzieb s medzinárodnými spojencami.
Su vyjadril optimizmus v súvislosti s japonsko-taiwanskou námornou spoluprácou. „Hoci ide o japonskú pobrežnú stráž, z pohľadu Taiwanu slúži pobrežná stráž ako mimoriadne prispôsobivá inštitúcia, ktorá sa zaoberá najmä presadzovaním práva v oblasti námornej bezpečnosti a záchrannými operáciami,“ povedal Su.
Pevný postoj proti zastrašeniu zo strany Pekingu
Yoshimasa Hayashi, hlavný tajomník japonského kabinetu, na tlačovej konferencii 19. júla uviedol, že medzi Japonskom a Taiwanom existuje hlboké puto. Hovoril o spoločných základných hodnotách, vzájomnej hospodárskej závislosti a intenzívnej medziľudskej výmene, pričom Taiwan označil za „kľúčového partnera a blízkeho priateľa Japonska“.
Hayashi prezradil, že významným krokom je podpísanie memoranda o porozumení medzi civilnými styčnými organizáciami oboch krajín, ktoré sa zameriava na spoluprácu v oblasti námorného pátrania a záchrany, boja proti pašovaniu a prevencie nelegálneho prisťahovalectva.
Poprel však, že by toto cvičenie bolo zamerané na akékoľvek tretie krajiny vrátane Číny, a uviedol, že interakcia Japonska s Taiwanom sa bude naďalej uskutočňovať na civilnom základe s cieľom prehĺbiť vzájomnú spoluprácu a výmenu.
Su uviedol, že Japonsko bolo v minulosti opatrné vo svojom prístupe k Pekingu a váhalo s dôrazným angažovaním sa vo vzťahu k Taiwanu. Nedávny vývoj však naznačuje „strategické prehodnotenie“ a uznáva kľúčový význam Taiwanskej úžiny v dynamike regionálnej bezpečnosti.
„Prístup Japonska od zmeny kurzu k zavedeniu politiky a následnému prijatiu konkrétnych opatrení je dobrým začiatkom. Pomáha podporovať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive a vysiela jasný signál Pekingu,“ povedal Su.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vyjadril 19. júla počas pravidelnej tlačovej konferencie „silnú nespokojnosť“ a „rozhodný nesúhlas“ s prvým spoločným námorným cvičením medzi Japonskom a Taiwanom od ich diplomatickej prestávky.
Su špekuloval o ďalších reakciách: „Peking pravdepodobne podá oficiálny diplomatický protest proti Japonsku a mohol by vystupňovať svoju prítomnosť v regióne vyslaním ďalších pobrežných hliadok a prípadne aj vojenských plavidiel do sporných vôd.“
Podľa neho však existuje rastúci regionálny konsenzus s potenciálnou podporou Tokia, Washingtonu, Tchaj-peju a Soulu, ktorý posilňuje kolektívny postoj voči zastrašovacej taktike Pekingu.
„Toto verejné spoločné japonsko-taiwanské cvičenie je len jedným z prvkov širšieho strategického trendu,“ povedal.
Japonsko sa stáva vojenským centrom Západu v Ázii
Vzdušné sily Nemecka, Francúzska a Španielska ukončili 25. júla spoločné cvičenie Nippon Sky v Japonsku.
Toto cvičenie je súčasťou širšieho cvičenia Pacific Sky 24, rozsiahleho mnohonárodného cvičenia vzdušných síl za účasti Spojených štátov, Nemecka a Francúzska. Jeho cieľom je zvýšiť operačnú pripravenosť, posilniť spojenectvo, odvrátiť hrozby, podporiť slobodu plavby a zjednotiť indo-tichomorské a európske krajiny. Nasadenie zahŕňa približne 1 800 príslušníkov vzdušných síl, čo zodpovedá veľkosti čínskej leteckej brigády.
Podľa Su tieto rozsiahle a vysoko prestížne vojenské nasadenia poukazujú na naliehavosť, s akou tieto krajiny strategicky reagujú na potenciálne hrozby v indo-tichomorskom regióne.
„Krajiny NATO si uvedomili, že sa už nemôžu sústrediť len na Európu, keďže lodné trasy zo severovýchodnej Ázie do Európy predstavujú 26 % celkového objemu svetového obchodu, čo predstavuje kľúčovú časť európskeho dodávateľského reťazca. Ak by došlo k incidentu v Taiwanskom prielive, znamenalo by to obavy nielen pre Japonsko, ale aj pre Európu,“ povedal.
„Po druhé, Japonsko sa oficiálne stalo pozorovateľom NATO, pričom sa diskutuje o zriadení kancelárie NATO v Tokiu.“
Japonsko sa stalo pozorovateľom NATO v júli 2023 počas samitu NATO v litovskom Vilniuse. Cieľom tohto kroku bolo posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnostných výziev a posilniť partnerstvo Japonska s NATO. Účasť japonského premiéra Fumia Kišidu znamenala významný krok pri zosúlaďovaní japonskej bezpečnostnej stratégie s NATO, pričom sa zdôraznila prepojenosť euroatlantickej a indo-tichomorskej bezpečnosti.
Okrem toho sa začiatkom roka 2023 začali rokovania o zriadení styčného úradu NATO v Japonsku. Cieľom navrhovaného úradu je posilniť spoluprácu a konzultácie medzi NATO a kľúčovými partnermi v indo-tichomorskom regióne vrátane Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu v reakcii na bezpečnostné obavy súvisiace s Čínou a Ruskom.
Plán však narazil na odpor, najmä zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, pre obavy z eskalácie napätia s Čínou. Napriek tomu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že táto myšlienka sa stále zvažuje a mohla by posilniť prítomnosť NATO v indo-tichomorskom regióne.
Nedávno dvaja zákonodarcovia v Snemovni reprezentantov, kongresmani John Moolenaar a Raja Krishnamoorthi, obnovili svoju výzvu, aby NATO zriadilo styčné úrady v Indopacifiku vzhľadom na to, že transatlantická aliancia čelí novým výzvam, ktoré predstavuje ČKS.
Su uviedol, že členské štáty NATO vrátane Spojeného kráľovstva, Kanady, Turecka, Holandska a Francúzska (okrem Spojených štátov) uskutočnili námorné plavby cez Taiwanský prieliv. Táto kolektívna námorná prítomnosť podľa neho vysiela jasný odstrašujúci signál Pekingu proti zmene regionálneho status quo silou.
Pôvodný článok
