Štvrtok 19. septembra, 2024
Vojaci Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (PLA) sa zúčastňujú na vojenskom výcviku v pohorí Pamír v Kašgare v severozápadnej časti Číny v regióne Sin-ťiang 4. januára 2021. (/AFP via Getty Images)
»

Protivojnový príspevok sa stal virálnym na čínskych sociálnych sieťach

Vyhrážky čínskeho komunistického režimu ohľadom násilnej anexie Taiwanu sa tento rok vystupňovali a sprevádzali ich častejšie vojenské vpády do vodných a vzdušných oblastí Taiwanu. Medzitým sa na čínskych sociálnych sieťach rozšíril protivojnový príspevok odsudzujúci vojnové snahy režimu, ktorý našiel odozvu u nespočetného množstva čínskych občanov.

V príspevku sa píše: „Ak vypukne vojna, nepôjdem a nedovolím, aby išli bojovať moje deti. Som človek, ktorý žije na dne spoločnosti. V čase mieru si na nás nikto nespomenie. Len v ťažkých časoch na nás začnú myslieť. Hovorí sa, že keď je krajina v ťažkostiach, každý si musí splniť svoju povinnosť. Ale keď rozdávajú výhody alebo prideľujú národné privilégiá, vtedy si na nás nespomenú. Kto chce ísť do vojny, nech ide. Každopádne, ja nepôjdem a svoje deti tam nepustím.“

Kadeti Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády vykonávajú cvičenie s bajonetmi na ženijnej akadémii obrnených síl ČĽOA v Pekingu 22. júla 2014. (Greg Baker/AFP/Getty Images)

Tento protivojnový príspevok bol opätovne uverejnený na rôznych internetových platformách v pevninskej Číne a mnohí internetoví používatelia sa vo svojich komentároch podelili o podobné názory.

Jeden z nich sa vo svojom príspevku pýtal: „Všetky deti a manželky vysokopostavených úradníkov sa presťahovali do Spojených štátov. Prečo by sme my, obyčajní ľudia, mali riskovať svoje životy [a ísť kvôli nim do vojny]?“

Ďalší v príspevku uviedol: „Dajte mi zbraň a uvidíme, na koho budem strieľať. Určite budem strieľať na tých, ktorí ma nútia ísť na bojisko. Proti nikomu inému nemám žiadnu zášť.“

Užívateľ internetu menom Le Si napísal na platforme Dži-chu: „Tí, ktorí dostali od krajiny viac výhod, by mali byť aktívnejší a zapojiť sa do vojny.“

Niektorí občania navrhli, aby boli skorumpovaní úradníci poslaní do vojny: „Najprv nech idú zamestnanci mestskej a poľnohospodárskej správy!“

V ďalšom príspevku na portáli Dži-chu sa užívateľ menom „Pomaly premýšľam o svete“ (v preklade) podelil o svoje názory prečo „neochota bojovať za krajinu“ rezonuje u toľkých Číňanov.

„Po prvé, zneužívanie moci a zlé zaobchádzanie s ľuďmi zo strany poľnohospodárskeho manažmentu, mestského manažmentu a dokonca aj dopravnej polície spôsobilo značný negatívny vplyv, najmä personál poľnohospodárskeho manažmentu, ktorý urazil najmenej 60% verejnosti.“

Druhým dôvodom sú obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými v čínskej spoločnosti, napísal užívateľ. „Napríklad spoločnosti vyrábajúce produkty na testovanie COVID-19 PCR využívajú pandémiu na to, aby zarobili desiatky miliárd dolárov“.

Tretím dôvodom je masová korupcia komunistických úradníkov, uvádza sa v príspevku. „Využívajú svoju moc v prospech svojich kamarátov, čo je nechutné.“ Preto sa niektorí užívatelia pýtali: „Koho budeme brániť? Brániť ‚mladého pána‘ Čoua alebo brániť ‚arktického sumca‘ s deväťcifernými úsporami?“

Čou je Čou Ťie, syn funkcionára Čínskej komunistickej strany (ČKS) v provincii Ťiang-si, ktorý sa raz na sociálnych sieťach pochválil svojím bohatstvom a povedal, že čaj, ktorý pije, stojí sumičku 200 000 jüanov (približne 22 000 dolárov za menej ako pol kila).

„Arktický sumec“ je prezývka, pod ktorou Číňania na sociálnych sieťach nazývajź vnučku vyslúžilého úradníka mesta Šen-čen, teraz študujúcu v Austrálii. Na sociálnych sieťach sa chválila, že jej rodina má deväťciferné úspory, ktoré jej poskytli obyčajní Číňania, čo vyvolalo hnev verejnosti.

Pevné stanovisko

Nie je to prvýkrát, čo čínska verejnosť vyjadrila protivojnové nálady voči mobilizačným snahám ČKS a vojnovej propagande.

Vo februári uverejnili čínske médiá na internete článok, ktorý skúmal: „Ak to bude vlasť potrebovať, pôjdete do prvej línie?“ Správa tvrdila, že 94 % opýtaných bolo „ochotných vyjsť“.

Príspevky v sekcii komentárov k článku však ukázali v drvivej väčšine opačnú odpoveď. Čínski užívatelia písali jeden príspevok za druhým: „Nechajte úradníkov ísť ako prvých.“

„Ak ma odvedú, tak sa vzbúrim, keďže budem mať v ruke zbraň.“

Vojaci Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády sa zhromažďujú počas vojenského výcviku v pohorí Pamír v Kašgare v severozápadnom čínskom regióne Sin-ťiang 4. januára 2021. (STR/AFP via Getty Images)

ČKS prijala sériu opatrení na prípravu na vojnu. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o prípravu na napadnutie Taiwanu a odrazenie Spojených štátov a Japonska, ktoré by prišli Taiwanu na pomoc.

1. marca zaviedla ČKS nový zákon o vojenskom záložnom personáli, ktorý zvýšil hornú vekovú hranicu pre rôzne hodnosti v čínskych záložných silách, od vojakov až po dôstojníkov, a to na 60 rokov.

Čínsky režim tiež vo februári prijal uznesenie o úprave uplatňovania niektorých ustanovení trestného zákona pre armádu počas vojny, ktoré nadobudlo účinnosť 25. februára. Nové úpravy sa zamerali na „zločiny vojenskej povahy“, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre ČKS, ako napríklad „zbehnutie a dezercia“ v armáde počas vojny.

V uznesení sa tiež načrtol právny základ, na základe ktorého môže ČKS vyhlásiť stanné právo, ak je to potrebné na vnútornú kontrolu.

Komentátor čínskych záležitostí Li Da-ju sa počas svojho vstupu v NTD News vyjadril o spomínanom protivojnovom príspevku nasledovne: „Ak to, čo režim robí, skutočne predstavuje vôľu ľudu a jeho vláda je skutočne uznávaná ľuďmi, ľudia o ňom nebudú takto hovoriť,“ povedal o ČKS.

„Keď začnú nespravodlivú vojnu, získajú tým len ľahostajnosť ľudí a ľudia dokonca pomôžu druhej strane.“


K tomuto článku prispela Li Yun.

Z pôvodného článku preložil Peter Petko.

Prečítajte si aj