Protesty nemeckých farmárov: Sú tu pokusy o naše rozdelenie. (Rozhovor)
V Nemecku silnie protestné hnutie proti vládnej politike. Farmári a taktiež poľnohospodárske organizácie s podnikateľmi sa čoraz viac medzi sebou spájajú. Nie všetkým sa to páči. Erik Rusch z nemeckej redakcie Epoch Times v predvečer protestov 8. januára hovoril s Petrom Guhlom zo zoskupenia Slobodní farmári.
Peter Guhl vedie rodinnú farmu v Teldau v Meklenbursku-Predpomoransku s dojnicami, volmi chovanými na pastvinách a vlastnou farmárskou mliekarňou. Je tiež členom okresnej rady v Ludwigslust-Parchim. Hovorili sme s ním o pokusoch rozdeliť farmárov v ich protestoch.
Opísali ste, ako sa ľudia počas protestov čoraz viac prepájajú, a nielen farmári. Čo za tým stojí?
V Meklenbursku-Predpomoransku existuje iniciatíva s názvom Unternehmeraufstand MV (Vzbura podnikateľov). Sú to ľudia, ktorí sú už dlhšiu dobu znepokojení hospodárskym a politickým vývojom v tejto spolkovej krajine. Sú to prevažne samostatne podnikajúci malí a strední podnikatelia, ktorí chcú mať zastúpenie svojich záujmov v podobe voľnej organizácie.
Po demonštráciách farmárov, ktoré usporiadal Zväz nemeckých farmárov 18. decembra v Berlíne, sa na nás obrátili zástupcovia Unternehmeraufstand MV so slovami: „Vaše problémy sú aj našimi problémami. Nechceli by sme spoločne zorganizovať slušný protest v Meklenbursku-Predomoransku?“
Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že máme vlastne rovnaké problémy, a preto sa snažíme dosiahnuť rovnaké ciele, a to aj mimo čisto partikulárnych záujmov farmárov.
A tak sme teraz, v pondelok 8. januára, vyšli v Meklenbursku-Predpomoransku spoločne protestovať do ulíc.
Aké problémy vás spájajú s podnikateľmi zo sektoru malých a stredných podnikov?
Zväz nemeckých farmárov sa v súčasnej dobe zameriava výhradne na problematiku oslobodenia poľnohospodárskych a lesníckych vozidiel od dane z motorových vozidiel a o zastavenie zvýšeného zdanenia nafty pre farmárov. Proti týmto dvom masívnym zvýšeniam daní zväz oprávnene vystupuje s veľkým rozhorčením. Medzitým boli tieto opatrenia čiastočne zrušené, ale my farmári ich stále platíme z vlastného spolkového rozpočtu ministerstva poľnohospodárstva.
Podľa nových plánov budú peniaze odobrané rybárom a ďalším poľnohospodárskym projektom. Takže to nie je darček, ktorý včera prišel od federálnej vlády. Okrem toho nás však už dlhšiu dobu ťaží kopa ďalších problémov, ktoré sa nás spolu s ďalšími malými a strednými podnikmi dotýkajú. Ako farmári sa považujeme za súčasť sektoru malých a stredných podnikov. Je tu napríklad otázka cestného mýta, ktoré stojí môj podnik okolo 25 000 eur ročne. Ďalej je tu daň z CO₂, ktorá sa týká každého občana, nielen podnikateľov.
Máte k tomu nejaký údaj? Čo pre vás zdanenie CO₂ finančne znamená?
To je veľmi komplikovaný výpočet, pretože zdanenie CO₂ nepriamo ovplyvňuje všetky nakupované tovary a výrobky, vrátane tovarov dennej spotreby. Som členom našej okresnej rady. Na konci minulého roku sme tvrdo bojovali proti zvýšeniu poplatkov za odpad pre našich občanov. Toto zvýšenie je z veľkej časti spôsobené daňou z CO₂ z nerecyklovateľného zbytkového odpadu určeného na spálenie.
To je len príklad toho, ako komplikované je odfiltrovať náklady na daň z CO₂. Potom je tu ďalšie masívne zvýšenie daní v podobe novej dane z plastov. Tá sa tiež týka všetkých. Potom je tu zvýšenie DPH pre pohostinstvá, ktoré povedie k značným stratám a s najväčšou pravdepodobnosťou ku strate mnohých zdrojov obživy a k obmedzeniu kultúrnych možností v Meklenbursku-Predomoransku. To je len malý výber z bezprecedentných vecí, ktoré sa plánujú, majú sa teraz realizovať alebo už boli zrealizované a pri protestoch nás spájajú.
Naznačili ste, že čelíte pokusom zámerne zabrániť prepojeniu medzi združeniami, profesijnými skupinami alebo časťami obyvateľstva, ktoré sa teraz spájajú. Odkiaľ máte takýto dojem?
Som členom tlačového tímu organizácie Freie Bauern (Slobodní farmári) zastupujúcej záujmy rodinných fariem. Sme alternatívou k Nemeckému zväzu farmárov a k ďalším profesijným záujmovým skupinám. Naša pozícia samozrejme nie je docenená. Nemecký zväz farmárov stále tvrdí, že zastupuje 90 % farmárov v Nemecku a že môže hovoriť v ich mene. To je samo osebe lož, ale pretrváva, pretože to prináša finančné výhody a zväz sa nechce vzdať žiadnej zo svojich obrovských právomocí.
Preto je prirodzene záujem na tom, aby alternatívne združenia zostali čo najmenšie. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je nenápadná snaha dostať nás medzi „pravicových extrémistov“, napríklad prostredníctvom mediálnych správ, ako boli tie od bývalého hovorcu Zelených Friedricha Ostendorffa, proti ktorému sme úspešne podali žalobu.
Teraz v piatok 5. Januára sa v novinách Lübecker Nachrichten objavilo vyhlásenie predsedu Šlezvicko-Holštajnského zväzu farmárov Klause-Petera Luchta. Po protestnej akcii proti vicekancelárovi a ministrovi hospodárstva Robertovi Habeckovi (Zelení) vyhlásil, že sa dištancuje od všetkých „radikálov“, najmä od Slobodných farmárov. Nemôžem uznať, že by sme mali medzi sebou nejaké pravicové populistické tendencie a už vôbec nie pravicových radikálov.
Vydali sme sa zastupovať záujmy poľnohospodárskych podnikov, a to so všetkou vážnosťou, ale v konštruktívnom, dobrom dialógu so všetkými. To tiež znamená byť niekedy v niektorých bodoch neústupný. To však nemá nič spoločné s radikalizmom. Od toho sa jasne dištancujeme.
To, čo Lucht započal prostredníctvom významného nemeckého denníka, je pokus o rozdelenie. Bohužiaľ to vždy funguje a ľudia sa potom od dotyčnej skupiny radšej dištancujú. Včera po proteste proti ministrovi hospodárstva Habeckovi na móle Schlüttsiel sa to stalo tiež. Kolegovia z oboru na sociálnych sieťach napísali: „To, čo sa tam stalo, je neprijateľné.“ Ľudia sa od toho „čo najdôraznejšie“ dištancujú, a pritom ani nevedia, čo sa tam skutočne stalo.
Existujú ďalšie príklady?
Áno, v súčasnej dobe je viac než 8 000 podnikateľov zorganizovaných vo Vzbure podnikateľov. Správy o aktuálnych protestoch prichádzajú každú sekundu do skupiny na WhatsAppe. Ozývajú sa malé prevádzky od fotoslužieb a kozmetických salónov, lekární a podobne, až po prepravné spoločnosti. Jeden píše, že príde s dodávkou, iný chce priniesť kávu a koláče. Potom sa ozve dopravná spoločnosť, že sa chce zúčastniť s desiatimi nákladnými autami.
A potom som v piatok 5. januára vo verejnoprávnom rozhlase Norddeutscher Rundfunk (NDR) počul, že sa Zväz podnikateľov Meklenburska-Predpomoranska dištancuje od Vzbury podnikateľov kvôli „heslám a cieľom“, ktoré boli spomenuté. Ide o predstavy o štátnom prevrate.
Iste, tu a tam niekto povie: „Vláda musí preč.“ Ale žiadne fantázie o štátnom prevrate som nevidel. Je legitimne mať názor, že potrebujeme iných politikov.
Já mám názor, že potrebujeme zásadne inú politiku. To bohužiaľ nie je zaručené tým, že budeme mať iných politikov. Nie je nič zlého požadovaní niečoho takého. Pokiaľ bude na šibenici v tvare semaforu visieť slamená bábka s Habeckovou tvárou, to je niečo iné. Od toho by som sa skutočne dištancoval.
Nedá sa teda povedať, že je za tým priamo politika, ale že sú to aj samotné mocenské záujmy Nemeckého zväzu farmárov.
Politici z toho maju samozrejme radosť a celú vec zdržiavajú na tom či onom mieste. To im dáva pekné alibi pre ďalšiu nečinnosť podľa hesla: „Keď sa dohodnete, uvidíme, čo bude chcieť väčšina.“
Členovia Zväzu nemeckých farmárov sú nielen farmári, ale tiež združenie Raiffeisen a zväz mliekarenského priemyslu. Tí platia dobrovoľné členské príspevky. Pre také združenie je potom veľmi ťažké zastupovať všetky strany.
Preto napríklad spor o správne smerovanie mliečnej politiky v Nemecku trvá dodnes. Doposiaľ sa nepodarilo dosiahnuť žiadne zlepšenie.
Ďakujeme vám za rozhovor.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
