Životné prostredie Profesor meteorológie R. Lindzen: Kľúčové body, v ktorých sa klimatickí alarmisti mýlia
„Keby ste úplne odstránili 60% CO₂, všetci by sme boli mŕtvi,“ hovorí Richard Lindzen, emeritný profesor meteorológie na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), a vysvetľuje paradox tohto dôležitého plynu. Vedec zároveň upozorňuje, že hoci veda a politika niekedy hovoria o tých istých veciach, pokiaľ ide o klímu, málokedy hovoria rovnakým jazykom.
Píše sa rok 2024. Celý svet sa zdá byť presvedčený o potrebe riešiť klimatickú situáciu. Ale skutočne je to tak? Nie, proti klimatickému naratívu sa stavia čoraz väčšia skupina, ktorá podpísala „Svetovú klimatickú deklaráciu“, vrátane nositeľov Nobelovej ceny, profesorov a výskumníkov z rôznych odborov, inžinierov, podnikateľov a ďalších. Verejne v nej vyhlasujú: „Neexistuje žiadna mimoriadna situácia v oblasti klímy“.
Každý z nich má svoje vlastné dôvody, prečo zastáva tento zásadne odlišný názor od súčasného naratívu. Denník Epoch Times chcel zistiť viac, a preto ich kontaktoval.
Richard Lindzen, emeritný profesor z renomovaného MIT, už skoršie pre Epoch Times povedal, že označovanie klimatických zmien za existenčnú hrozbu je propaganda – a že bilióny eur síce klímu nezmenia, ale strašenie áno.
Žiadna klimatická hrozba vo vede
Argument, že Zem je „existenčne ohrozená“ v dôsledku zvyšovania teploty, je „čisto politickým vyhlásením“, vysvetlil profesor meteorológie. Ani Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) netvrdí, že existuje existenčná hrozba.
Namiesto toho sa IPCC odvoláva na vedcov a klimatických aktivistov, ktorí hovoria o existenčnej hrozbe. Samotný výbor však toto tvrdenie nikdy nevyslovil, povedal R. Lindzen. Ďalej uviedol:
„Modely (klímy) to ani len nenaznačili. (…) Je to preto, lebo pôvodne išlo o politickú otázku. A politici, ktorí sa ňou zaoberajú, sa obávajú, že ich hystéria neprináša najlepšie výsledky. Stále prechádzajú od globálnej priemernej teploty k extrémnemu počasiu. A viete, stále hovoria: Problémy, problémy! Panika! Ale veda nikdy nepovedala, že (klimatická kríza) existuje.“
Snaha vyhlásiť „stav klimatickej núdze“ je preto menej o vede a viac o peniazoch a moci. „Musíte si položiť otázku, či politici netrpia určitou formou psychózy,“ pokračoval R. Lindzen. „Možno je to neuróza. Nemyslím si, že politická moc je niečo, čo normálni ľudia považujú za tak neodolateľne príťažlivé.“
Opatrenia nezodpovedajú údajnej hrozbe
Aj keď tí, ktorí sú pri moci, veria, že existuje existenčná klimatická hrozba, opatrenia, ktoré prijali na zmiernenie takejto hrozby, nedávajú zmysel, hovorí R. Lindzen.
„Ak veríte, že CO₂ je ten zlý a že čelíme existenčnej hrozbe, potom sú nulové emisie nesprávnou politikou. Všetky veci, ktoré sa robia, sú smiešne. Pozrite sa, ako sa správa CO₂. Doteraz sme minuli bilióny a nezmenilo sa to ani trochu. Stále stúpa rovnakým tempom.“
„Jediným cieľom týchto opatrení je urobiť spoločnosť chudobnejšou,“ dodal R. Lindzen. „A keď ste chudobnejší, ste menej odolný. Takže ak veríte, že CO₂ je existenčnou hrozbou a vaše opatrenia proti tomu nie sú účinné, len vás robia menej odolnými, potom sa treba zamyslieť, či nie ste patologický sadista.“
Zem nie je plochá a klíma sa mení
Profesor R. Lindzen povedal, že je dôležité si uvedomiť, že Zem je guľatá a veľké klimatické zmeny počas posledného ľadovcového maxima – poslednej doby ľadovej – pred približne 20 000 rokmi neboli spôsobené skleníkovým efektom. Namiesto toho ich spôsobil teplotný rozdiel medzi tropickými oblasťami a pólmi.
Vysvetlil, že pohyby podobné vlnám, ktoré na meteorologických mapách prebiehajú od západu na východ, sú konvektívne pohyby, ktoré prenášajú teplo z trópov na póly.
Tieto pohyby „sa snažia vytvoriť určité rozloženie teploty“. Až keď sa to dosiahne, prestanú prúdiť. Lindzen ďalej vysvetlil, že tento proces prenosu tepla je podobný ohrievaniu hrnca s vodou. Bublajúci pohyb vriacej vody je snahou vody odstrániť teplotný rozdiel medzi varnou doskou pod hrncom a vodou na vrchu hrnca.
Situácia je podobná, keď Slnko dopadá na povrch Zeme. Na rovníku dopadá na zem vertikálne, na póloch sa povrchu dotýka len tesne. Zemská atmosféra a oceány sa preto správajú podobne ako voda v hrnci na varenie. Tepelné prúdy sa v podstate snažia vyrovnať teplo medzi rovníkom a pólmi tým, že rozdeľujú teplotu vo vlnách. A to je to, čo chápeme ako počasie.
Navyše tento proces je čokoľvek, len nie nemenný. „Ak nemáte ľad [na póloch], povrch Zeme sa zohreje na 20 °C, čo je teplota, ktorá bola pred 50 miliónmi rokov. (…) Ale to nemá nič spoločné so skleníkovým efektom,“ povedal R. Lindzen.
„Neexistuje žiadny dôkaz, že by sa teplotné rozdiely medzi tropmi a pólmi menili. A práve to spôsobilo veľké klimatické zmeny (v minulosti). Zmeny, ktoré sme zaznamenali, sú minimálne a z veľkej časti spôsobené tropickými oblasťami.“
Otepľovanie je reálne, ale nie hrozivé
V programe EpochTV „American Thought Leaders“ s Janom Jekielkom, Richard Lindzen vysvetlil, že hoci je nárast globálnej teploty v dôsledku skleníkového efektu reálny, stále je mierny. Otepľovanie spôsobuje najmä vodná para a oblaky, zatiaľ čo oxid uhličitý, metán a oxid dusíka prispievajú k otepľovaniu len v malej miere:
„Ak by všetky ostatné veci zostali nezmenené a zdvojnásobili by ste množstvo CO₂, dosiahli by ste oteplenie o niečo menej ako jeden stupeň (Celzia),“ povedal R. Lindzen. Niektoré klimatické modely však odhadujú oteplenie až o 8,5 °C. V skutočnosti je však dosiahnutie takýchto hodnôt prakticky nemožné kvôli obmedzeným zdrojom – skôr by nám došlo uhlie, ropa a plyn, ktoré používame na spaľovanie.
Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej správe hovorí o trojpercentnom poklese svetovej hospodárskej produkcie do roku 2100 v dôsledku zmeny klímy, povedal R. Lindzen. Potom dodal: „Ak predpokladáte, že HDP sa dovtedy mnohonásobne zvýši, neznie to pre väčšinu ľudí ako existenčná hrozba.“
Otepľovanie nie je nezvyčajné
Existuje aj argument, že v porovnaní s veľkými klimatickými zmenami v histórii Zeme by oteplenie o „tri stupne mohlo znamenať niečo vážne“. Profesor meteorológie zároveň poukázal na dve konkrétne klimatické udalosti, pri ktorých bol priemerný teplotný rozdiel oproti súčasnosti približne päť stupňov.
Jednou z týchto udalostí bolo posledné ľadovcové maximum, známe aj ako Weichselova doba ľadová, keď boli časti strednej Európy pochované pod kilometrovou hrúbkou ľadu. „Posledná doba ľadová dosiahla vrchol približne pred 20 000 rokmi, keď boli globálne teploty pravdepodobne približne o 5 °C nižšie ako dnes,“ uvádza americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA). V predchádzajúcich ľadových dobách bolo oveľa chladnejšie ako dnes, pričom rozdiel bol 10 až 15 °C.
Druhou udalosťou bolo teplé obdobie pred približne 50 miliónmi rokov, keď podobné tvory ako dnešné aligátory žili na Svalbarde, súostroví severne od polárneho kruhu, ktoré je dnes súčasťou Nórska. Podľa Národného úradu pre oceány a atmosféru, počas tohto teplého obdobia pred približne 55-56 miliónmi rokov, bola priemerná globálna teplota „pravdepodobne“ približne o sedem °C vyššia ako dnešná teplota.
Podľa R. Lindzena sa otepľovanie za posledných 150 rokov od predindustriálnej éry „vôbec nepodobá“ na tieto dve veľké klimatické zmeny. Kým počas posledného ľadovcového maxima sa teplotný rozdiel medzi tropickými oblasťami a pólmi zvýšil o 20 °C a počas teplého obdobia sa znížil o 20 °C, dnes zostáva tento rozdiel rovnaký na všetkých miestach od trópov až po póly.
„Rozdiel teplôt medzi trópmi a pólmi závisí od dynamiky prenosu tepla. (Meteorologický) rovník do určitej miery závisí od skleníkového efektu,“ uviedol.
CO₂ je nebezpečne dôležitý
„Zníženie emisií CO₂ je snom regulačných orgánov. Ak máte pod kontrolou CO₂, máte pod kontrolou dýchanie; ak máte pod kontrolou dýchanie, máte pod kontrolou všetko. Takže to je vždy prvé pokušenie,“ uviedol R. Lindzen. „Druhým pokušením je energetický sektor. Bez ohľadu na to, ako veľmi vyčistíte fosílne palivá, vždy budú produkovať vodnú paru a CO₂.“
S CO₂ sa zaobchádza ako s jedom, vysvetlil vedec, a väčšina ľudí skutočne verí, že CO₂ je nebezpečný. Áno, vo vysokých koncentráciách je toxický. „Ale čo je horšie,“ opisuje meteorológ paradox CO₂, „je nevyhnutný pre život“:
„Keby ste úplne odstránili 60% CO₂, všetci by sme boli mŕtvi. Je to veľmi zvláštna znečisťujúca látka, ktorá je ale nevyhnutná pre život rastlín.“
„Koncentrácia CO₂ v ústach je približne 40 000 milióntin (ppm) v porovnaní so 400 milióntinami vonku,“ pokračoval R. Lindzen. Na vesmírnej stanici je povolená koncentrácia 5 000 ppm a v skleníkoch sa na zvýšenie výnosov počíta s koncentráciou 1 000 ppm. Napriek tomu je tento plyn démonizovaný, „pretože je nevyhnutným produktom spaľovania fosílnych palív v energetike“.
Veda vytvára klimatickú politiku a tá zas vytvára vedu
IPCC vypracúva správy o zmene klímy, ktoré majú často tisíce strán. Zároveň vytvára sumár pre politických činiteľov s „ikonickými vyhláseniami“, ktorí v jednej vete zhrnú tisíce strán, hovorí R. Lindzen. Vedecké sú však podľa neho len správy, ktoré vypracúva vedecká skupina číslo 1 v rámci IPCC. „Všetko ostatné píšu vládni úradníci a ďalší, takže je to zložité.“
„Politici a ľudia mimo vedy si uvedomili, že veda má v očiach verejnosti určitú autoritu, a chcú si ju uzurpovať, preto do hry vnášajú pojem ,veda‘,“ povedal R. Lindzen.
Takže nevinné vyhlásenie vedcov môžu politici rýchlo vykresliť ako „katastrofické“ a následne vyčleniť viac finančných prostriedkov na vedecký výskum v tejto oblasti, čomu sa vedecká komunita ani OSN nebude brániť, hovorí R. Lindzen.
„Ale o tom veda nie je. Veda je druh skúmania,“ povedal. Veda sa vyvíja. „Tí, ktorí tvrdia, že veda sa ustálila, chcú vylúčiť všetky nezhody, pretože nemajú toho veľa, čo by mohli prezentovať.“ Pokračoval:
„V momente, keď počujete frázu ,vedci sa zhodujú‘, viete, že niečo nie je v poriadku.“
„Vyjadriť kritiku je takmer nemožné“
Veda je vždy pripravená na kritiku. Podľa vedca je veda závislá od otázok a od chýb. „Ak poviete, že veda sa nemôže mýliť, potlačili ste vedu.“ V súčasnosti je takmer nemožné publikovať vedeckú prácu, ktorá by spochybnila prevládajúci naratív.
Vedecké časopisy zamestnávajú recenzentov, ktorí majú kompetenciu odporučiť významné opravy v článkoch spochybňujúcich klimatický naratív, vysvetlil vedec. Opravy zamestnajú autora na rok a potom je článok zamietnutý. Ak je potom článok uverejnený inde, povie sa, že nie je v jednom zo známych vedeckých časopisov, a preto sa celej veci nedá veriť.
R. Lindzen povedal, že má zoznam významných vedcov vrátane riaditeľov veľkých výskumných centier, šéfov meteorologických ústavov a medzinárodných organizácií, ktorí boli od začiatku 90. rokov minulého storočia potlačovaní.
„Klíma je jedným z prvých príkladov tzv. kultúry rušenia.“ (Cancel culture, pozn. red.)
Na druhej strane, „financovanie výskumu klímy sa celkovo zvýšilo 15-násobne“, čím sa vytvorila nová komunita, ktorá existuje len vďaka klimatickému naratívu, hovorí R. Lindzen. Výsledkom je, že nikto v mainstreamových médiách o tom nepochybuje.
O Svetovej deklarácii o klíme
Svetovú deklaráciu o klíme vydala Globálna skupina pre klimatické spravodajstvo (CLINTEL). Skupinu CLINTEL v roku 2019 založili emeritný profesor geofyziky Guus Berkhout a vedecký novinár Marcel Crok. Jej hlavným cieľom je „vytvárať poznatky a pochopenie príčin a dôsledkov zmeny klímy a vplyvu klimatickej politiky“. Základom je „objektívne a transparentné informovanie o tom, aké fakty existujú o zmene klímy a klimatickej politike“ a kedy tieto fakty ustupujú predpokladom a domnienkam.
Svetová deklarácia o klíme vymenúva kľúčové body „klimatických realistov“ na jednej strane formátu A4. Hlavné vyhlásenie hovorí: „Klimatická veda by mala byť menej politická a klimatická politika viac vedecká.“ Konkrétne by sa (klimatickí) vedci mali „otvorene zaoberať nepresnosťami a preháňaním vo svojich predpovediach globálneho otepľovania, zatiaľ čo politici by mali nezaujato zvažovať skutočné náklady a predpokladané prínosy svojich politických opatrení“.
K 7. marcu 2024 sa k skupine „neochvejných“ vedcov pripojilo 1 904 signatárov. Úplné znenie vyhlásenia a kompletný zoznam podporovateľov nájdete na stránke clintel.org/world-climate-declaration.
