Prísnejší zákon pre médiá: nástroj na ochranu dobrej povesti politikov alebo na šikanu novinárov?
Vláda schválila návrh zákona, ktorý zavádza prísnejšie pravidlá pre tlačové médiá a spravodajské weby. Návrh novely z pera poslancov SNS ukladá novinárom sankciu do výšky 15-tisíc eur v prípade, že nevyhovejú požiadavke politika o zverejnenie opravného článku. Kým vláda razí politiku posilnenia ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými alebo neúplnými informáciami uvedenými v článkoch, odborníci pre médiá sa domnievajú, že problém je práve na opačnej strane a varujú pred vládnym nástrojom slúžiacim na šikanovanie novinárov. Návrh smeruje do parlamentu, kde môže prísť k jeho úpravám.
Médiá budú musieť preukazovať pravdivosť informácií
Vláda pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer-SD) odsúhlasila znenie návrhu zákona, pod ktorý sa podpísali Roman Michelko, Andrej Danko, Adam Lučanský (všetci SNS) a taktiež odídenec Rudolf Huliak (nezaradený). Jeho predmetom je nová podoba práva na opravu a dotkne sa ako tlačených médií, tak aj spravodajských webov.
Na základe legislatívnej úpravy koalícia očakáva zvýšenie dôvery verejnosti v médiá, ako aj kvality poskytovaných informácií. „Návrhom zákona sa podporuje aj zodpovednosť a transparentnosť periodických publikácií a agentúrnych servisov,“ uvádza dôvodová správe k návrhu zákona. Po novom by mohla verejne známa osoba alebo politik požadovať od média opravu, aj keď má len subjektívny dojem, že prezentované informácie nie sú pravdivé. Nebolo by potrebné preukazovať, či daný príspevok spôsobuje škodu alebo nie.
Dôkazné bremeno naopak, budú niesť médiá, ktoré budú musieť preukazovať pravdivosť publikovaných informácií. V prípade, že médium odmietne opravu alebo nedôjde k dohode so žiadateľom, môže rozhodnúť súd. „Spolu so žalobou môže fyzická osoba, ktorá sa domáha práva na opravu alebo práva na dodatočné oznámenie, požiadať súd aj o priznanie primeranej peňažnej náhrady, ktorá môže byť súdom priznaná v rozmedzí od tisíc eur do 15-tisíc eur,“ píše sa v dôvodovej správe.
Ak niečo novinár tvrdí, musí to vedieť dokázať, myslí si Michelko
Poslanec Michelko objasnil, že v širšom kontexte ide o legislatívny návrh v rámci balíka lex atentát. „Ak ste napísali niečo, tak si musíte za tým stáť a musíte dokázať, že vaše tvrdenie je pravdivé. A nie vy sa vyviňovať, že to nie je pravda a ešte dávať dôkazy. Vy ak niečo tvrdíte, vy to musíte dokázať,“ vysvetľuje poslanec logiku za návrhom.
V aktuálnej právnej úprave zákona o publikáciách je zavedený obdobný inštitút práva na vyjadrenie, na základe ktorého môže dotknutá osoba požiadať médium o zverejnenie opravy v prípade nepravdivého článku či informácie. Po novom však osoba, ktorá žiada opravu, môže zároveň požadovať aj primeranú peňažnú náhradu do výšky 15 000 eur, ak médium opravu nezverejní.
Podľa opozičnej poslankyne Zory Jaurovej (PS) by sa nová regulácia dotkla tzv. štandardných médií, ktoré sú už v súčasnosti regulované zákonom. „Ide o zákon, ktorý navrhujú politici, ktorí tieto štandardné médiá neustále považujú za nie úplne objektívne. Sú to práve tí politici, ktorí vo veľkej miere využívajú neštandardné alebo konšpiračné médiá,“ uviedla.
Právo na opravu
Inštitút práva na opravu bol súčasťou už skoršieho tlačového zákona. „Jeho opätovné zavedenie do legislatívy je odpoveďou na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu s cieľom posilnenia ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými alebo neúplnými informáciami uvedenými v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch,“ vysvetľujú tvorcovia v dôvodovej správe. Podľa poslancov SNS „nové právo na opravu“ vychádza z doterajšej právnej úpravy, avšak predloženým návrhom zákona sa posilňujú jeho atribúty a podmienky uplatnenia.
Odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne Marína Urbániková si myslí, že „pokuta“ do výšky 15-tisíc eur ako aj nátlak, aby médium prezradilo svoje zdroje, môžu mať negatívne následky. „Vnímam to ako ďalší krok, ktorý má novinárom a médiám znepríjemniť život a skomplikovať ich prácu,“ uviedla.
Pavol Szalai, vedúci kancelárie mimovládnej organizácie Reportéry bez hraníc pre EÚ a Balkán, varuje pred nebezpečenstvom zneužitia tejto právnej úpravy. „Hrozí, že právo na opravu sa stane prostriedkom na šikanovanie médií,“ povedal. Zároveň mimovládka žiada parlament, aby tento návrh v druhom čítaní zamietol. „Hoci v konečnom dôsledku rozhodne o oprave súd, vágna definícia predmetu práva na opravu a ďalšie prvky návrhu zakladajú podmienky pre jeho zneužívanie proti novinárom,“ dodal.
Pamätná tlačová konferencia v Brezne
Právo na opravu vládni politici avizovali už začiatkom októbra po tom, čo na tlačovej konferencii v Brezne premiér Fico počastoval novinárov rôznymi prívlastkami. „Akonáhle prišli výsledky parlamentných volieb, išli ste proti nám ako krvilační bastardi. A robíte to od rána do večera,“ odpovedal na jednu z novinárskych otázok. „Ste posadnutí diablom. Keď nás vidíte, tak začnete tancovať tanec haka, aby ste si povedali, že ako ich teraz podrežeme. Veď sa spamätajte!“ pokračoval.
Predseda vlády kritizoval spôsob, akým o práci kabinetu informujú médiá. Vládu podľa jeho slov vykresľujú ako „debilov a idiotov, ktorí nevedia, čo majú robiť“. Považuje to za neúctivé a hanebné. Novinárom vyčítal aj nedodržiavanie práva na opravu a odpoveď a vyslovil sa, že by to mohlo byť v budúcnosti aj sankcionované. „Musí existovať oprava, musí existovať právo na odpoveď, musíme sa vrátiť k pravidlám ako v iných krajinách, lebo taký mediálny bordel ako na Slovensku neexistuje v žiadnej krajine EÚ,“ skonštatoval.
Premiér tiež spomenul, že výkon povolania novinára by chcel regulovať zákonom a naviazať na určitú kvalifikáciu. Spoločne s predsedom SNS Dankom plánujú zriadiť národný mediálny úrad. „Chcem avizovať, že pripravíme národný mediálny úrad, budeme sa baviť aj o stavovských organizáciách médií a o pravidlách,“ vyhlásil Fico. Taktiež vyjadril vôľu založiť mediálnu inštitúciu, kde by sa novinári združovali.
Rovnako šéf národniarov ubezpečil, že v mediálnom sektore nastanú zmeny. „Ak tu niekto vytvára depresívny frustrujúci stav, rozbíjanie tejto spoločnosti, aby bola slabá vo vzťahu k Bruselu, tak sú to médiá. Nesiete plnú zodpovednosť. Ubezpečujem vás, že reforma do médií príde,“ zdôraznil na tlačovej konferencii Danko.
Vláda a predkladajúci poslanci si od návrhu novely sľubujú zvýšenie kvality mediálneho prostredia. Vedúci Reportérov bez hraníc Szalai to vníma odlišne. „Ak chcú poslanci vládnej väčšiny a ministerstvo kultúry dosiahnuť tieto ciele, mali by prestať bojkotovať v informovaní verejnosti niektoré médiá, systematicky podkopávať nezávislosť verejnoprávneho telerozhlasu, verbálne útočiť na kritických novinárov a šíriť dezinformácie,“ poznamenal.
„Problémom sú skôr šikanózne žaloby a trestné oznámenia namierené proti novinárom a médiám,“ zhodnotila Urbániková. Doplnila, že hoci novelou trestného zákona došlo k zníženiu trestných sadzieb za vybrané trestné činy, pre trestný čin ohovárania ostala sadzba nedotknutá. Za tento delikt hrozí trest odňatia slobody až osem rokov. Sadzba patrí medzi najprísnejšie v rámci Európy.
Návrh smeruje do parlamentu, kde môže prísť k zmenám
V návrhu novely sa tiež zavádza povinnosť pre prevádzkovateľov spravodajských webových portálov získavať a overovať osobné údaje osôb diskutujúcich pod článkami. „Ak prevádzkovateľ spravodajského webového portálu umožní na spravodajskom webovom portáli zverejňovanie komentárov ku komunikátorom novinárskej povahy, je povinný vopred získať a overiť identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorej umožní zverejňovanie komentárov, na účel preukázania totožnosti tejto fyzickej osoby vo verejnom záujme,“ píše sa v predkladanom návrhu.
Právnik Tomáš Kamenec, špecializujúci sa na oblasť mediálneho práva, to považuje za neprípustné. „Seriózne médiá už dnes umožňujú diskutovať pod článkom len osobám, ktoré sú registrované na základe nimi uvedených informácií, avšak médiá nemajú priestor ani zákonné oprávnenie tieto údaje kontrolovať alebo akokoľvek overovať,“ objasnil.
Jeden z predkladajúcich poslancov – Michelko – už naznačil, že návrh bude ešte podrobený nejakým zmenám. V tejto fáze zákonodárneho procesu smeruje do Národnej rady, aby o ňom rokovali poslanci.
