„Prišli nás zavraždiť,“ spomína na sobotňajší útok Hamasu obyvateľ kibucu
Ozbrojenci z militantnej skupiny Hamas podnikli v sobotu ráno koordinovaný útok na Izrael. Zatiaľčo na veľké mestá boli vypálené tisíce rakiet, útočníci Hamasu sa presunuli z pásma Gazy na juh krajiny, kde obsadili mestá a dediny. Izraelský denník Epoch Times oslovil jedného z obyvateľov oblasti, ktorú teroristi napadli, aby sa podelil o svoje skúsenosti z krvavej soboty.
„Poviem to jednoducho: zažili sme masaker. Vraždili nás, prišli nás vyvraždiť. Je tu veľký počet obetí, rukojemníkov, nemám slov. Najviac mi to pripomína Krištáľovú noc (protižidovský pogrom v nacistickom Nemecku, pozn. red.),” zveril sa Uri Sabah, ktorý žije v kibuci Be’eri na juhu Izraela.
Uri, ktorý pracuje v poľnohospodárstve, žije v dedine so svojou manželkou a štyrmi malými deťmi. Najmladší syn má jeden a pol roka a najstaršia dcéra desať rokov.
„Stál som pri dverách bunkra s nožom a stále som počúval streľbu. Asi do tretej alebo štvrtej hodiny popoludní nebol v kibuci ani jeden vojak. Nebola tam prítomná žiadna armáda, nič. Boli sme tam sami, opustení. Vnikali do jednotlivých miestností, do domov, otvárali dvere bunkrov skrutkovačmi, kladivami, hádzali tam granáty. Zabíjali ľudí, unášali ich,” opisuje muž.
V Izraeli majú mnohé domy špeciálne bunkre, malé miestnosti s opevnenými dverami, ktoré sa nedajú otvoriť zvonku. Podľa zákona musí mať bunker každá novopostavená budova.
Útočníci sa našťastie nedostali do Uriho domu. „Myslím si, že vzhľadom na polohu môjho domu, ktorý je postavený v jednej z bočných ulíc, ho vždy minuli. Najbližšie sa dostali k našej pergole. Hovorili arabsky, kričali, strieľali, besneli. V jednom momente som položil ruku na dvere.“
„Brat mojej manželky s nimi bojoval. Snažili sa otvoriť dvere do bunkra. Vypálili mu celý dom. Bojoval s nimi – snažili sa otvoriť [dvere], zatiaľ čo on ich zatváral. Držal kľučku zvnútra. V poslednej chvíli masaker prežili.“
„V istom momente si teroristi uvedomili, že bunkre sa nedajú otvoriť. Pretože ten, kto je vo vnútri bunkra, má výhodu oproti tým vonku. Tí, čo sú vnútri, majú moc. Takže začali podpaľovať domy, aby prinútili ľudí vyjsť von, a keď vyšli, jednoducho ich zastrelili,“ spomína na traumatické chvíle muž.
„V kibuci nastal chaos v skupinách WhatsApp. Ľudia plakali, prosili, kričali, že sa im dostali do bunkrov a vyvražďujú ich. Strašné, hrozné.“
Sabah pre Epoch Times povedal, že sa z celej tragédie stále spamätávajú a snažia sa zistiť, kto zmizol a kto zostal.
„Náš generálny riaditeľ je pravdepodobne mŕtvy, zavraždený alebo v kritickom stave. Neviem to povedať s istotou. Ďalší blízky priateľ, ktorý so mnou pracuje, on, jeho manželka a ich dve deti boli zavraždení,” povedal a dodal: „Stále nechápete, čo sa tam stalo. Keď som povedal ‚Krištáľová noc‘, nepreháňal som. Presne tak to bolo. Prišli nás zavraždiť.”
Na otázku, ako to všetko zvláda, odpovedal: „Idem len zotrvačnosťou. Som otcom štyroch detí. Zachovávam si chladnú hlavu, ale aj tak nakoniec sedím a plačem. Život je nakoniec silnejší. V samotnom bunkri vám dáva silu duša, nedovolí, aby ste padli. Deti sa na vás pozerajú. Sú hrdinovia. Prekonali samy seba. Prispôsobili sa situácii. Nedá sa vysvetliť, ako ľudia čerpajú v takejto situácii silu. Je to náš inštinkt prežitia. Tí, ktorí ho nemajú, niečo také nemôžu prežiť.“
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
