Prirodzený vzorec: ďalšia doba ľadová príde za 10 000 rokov
Približne pred 12 000 rokmi sa skončila posledná doba ľadová a ľadová tundra v Európe postupne ustúpila krajine s bohatým výskytom stromov, ako ju poznáme dnes. S priemernou ročnou teplotou približne 7,8 °C sú dnes mrazivé podmienky doby ľadovej ťažko predstaviteľné.
K tomu je potrebné dodať, že ľadové a medziľadové periódy netrvajú rovnako dlho. V skutočnosti doba ľadová s trvaním približne 100 000 rokov trvá päťkrát dlhšie ako teplejšia medziľadová perióda, ktorá zvyčajne trvá približne 20 000 rokov. Ale príde niekedy v budúcnosti ďalšie takéto chladné obdobie? A ak áno, kedy?
Milankovič dal podnet
Už pred viac ako 100 rokmi si vedci začali uvedomovať, že obdobia tepla a chladu nejakým spôsobom súvisia s pozíciou Zeme voči Slnku. To, čo sa na astronomickej úrovni môže javiť ako maličkosť, vedie na našej planéte k obrovským klimatickým zmenám, ktoré trvajú tisíce rokov.
Pozícia Zeme voči nášmu Slnku, a tým pádom množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na našu planétu, rozhoduje o tom, či je na Zemi teplo alebo zima. To však nie je jediný vonkajší faktor, ktorý ovplyvňuje pozemskú klímu.
Jedným z popredných vedcov v tejto oblasti bol srbský matematik Milutin Milankovič. Začiatkom 20. rokov 20. storočia navrhol svoju teóriu, podľa ktorej slnečné žiarenie, a teda aj klímu Zeme, ovplyvňujú tri základné cykly. Dnes sú tieto cykly známe ako Milankovičove cykly. Tieto cykly sú riadené tromi geologickými a astronomickými faktormi: precesiou, oblikvitou a excentricitou.
Precesia je zmena smeru rotácie osi Zeme. Podľa Milankoviča táto perióda trvá približne 21 000 rokov.
Druhý faktor, oblikvita, opisuje sklon zemskej osi, ktorý kolíše v rozmedzí 22,1 až 24,5 stupňa. Táto zmena trvá približne 41 000 rokov.
Tretím faktorom je zmena excentricity, zmena našej eliptickej dráhy, ktorá má v podstate cyklus trvajúci 100 000 rokov.
Početní svedkovia poslednej doby ľadovej
Túto teóriu bolo možné potvrdiť až v polovici 70. rokov 20. storočia vďaka skutočne nameraným údajom. Aj napriek tomu sa vedcom doposiaľ nepodarilo presne spojiť tieto faktory s konkrétnym koncom alebo začiatkom doby ľadovej.
Najlepším spôsobom, ako to urobiť, je porovnať minulé doby ľadové. Táto metóda je však komplikovaná, pretože časové obdobia sú z ľudského hľadiska nesmierne dlhé a vyžaduje si to pohľad hlboko do minulosti.
Medzinárodnému vedeckému tímu pod vedením profesora Stephena Barkera z britskej univerzity v Cardiffe sa nedávno podarilo tento problém vyriešiť pomocou morských sedimentov starých 800 000 rokov. Tieto sedimenty obsahujú tzv. foraminifery (dierkavce), jednobunkové organizmy podobné mušliam, ktoré osídľovali Zem už milióny rokov.
Vo svojich vápenatých schránkach si ukladajú dierkavce počas svojho života špecifické izotopy kyslíka, ktoré vedcom umožňujú rekonštruovať teploty a prostredie, v ktorom žili. Pozorované klimatické zmeny potom vedci následne porovnali s už známymi javmi vo vesmíre a objavili jasný vzorec.
„Zistili sme predvídateľný vzorec pre okamih toho, kedy sa klíma na Zemi medzi dobami ľadovými a medziľadovými, ako je tá súčasná, mení,“ vysvetlila profesorka Lorraine Lisieckiová, spoluautorka štúdie.
Ľahko prehliadnuteľné?
„Bolo mnoho pokusov objasniť vplyv precesie a sklonu na proces odľadnenia na konci doby ľadovej,“ vysvetľujú vedci vo svojej štúdii. Ich analýza týchto jednobunkových organizmov teraz umožnila odhaliť faktory začiatku a konca doby ľadovej.
Zatiaľ čo pre koniec doby ľadovej je zásadná zmena smeru rotačnej osi Zeme aj sklon zemskej osi, iba sklon zemskej osi určuje začiatok globálneho zaľadnenia.
„Boli sme ohromení tým, ako výrazne ovplyvňujú rôzne faktory klimatické záznamy. Je ťažké uveriť, že tento vzorec nebol nikdy predtým pozorovaný,“ vyhlásil profesor Stephen Barker.
Doba ľadová je predvídateľná
Podľa súčasného stavu na Zemi naznačuje prírodný vzorec, že sa nachádzame uprostred stabilnej doby medziľadovej. Výpočtom by sa teda ďalšia doba ľadová mala začať približne o 10 000 rokov.
„Vzorec, ktorý sme objavili, je natoľko reprodukovateľný, že sme dokázali presne predpovedať, kedy došlo k jednotlivým medziľadovým dobám v posledných miliónoch rokov a ako dlho trvali,“ vysvetľuje profesor Barker.
„Je to dôležité, pretože to potvrdzuje, že prirodzené klimatické cykly, ktoré pozorujeme na Zemi už desiatky tisíc rokov, sú do značnej miery predvídateľné a nie sú náhodné alebo chaotické,“ doplnila profesorka Lorraine Lisiecki.
Štúdia bola uverejnená 28. februára 2025 v odbornom časopise Science.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
