Prímerie na Ukrajine – čo žiada EÚ od Trumpa a Putina
Zatiaľ čo Trumpa mimoriadne rozčuľujú zablokované mierové rokovania s Putinom, ministri zahraničných vecí šiestich európskych krajín a šéf zahraničnej politiky EÚ 31. marca rokovali o dosiahnutí „mieru prostredníctvom sily“ pre Ukrajinu. Aká je súčasná situácia? Kde sú prekážky?
Ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Poľska a Spojeného kráľovstva, ako aj šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová sa 31. marca stretli v Madride, aby rokovali o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu a jej bezpečnostných zárukách. Skupina sa chce tiež dohodnúť na budúcom zapojení Európy do mierového procesu. Informovali o tom viaceré medzinárodné médiá.
EÚ žiada od Putina „dobrú vôľu“
Po dňoch patovej situácie v mierových rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Ruskom Kallasová vyzvala Rusko, aby „prejavilo dobrú vôľu“ a súhlasilo s prímerím na Ukrajine.
Konkrétne zástupkyňa EÚ pre zahraničné veci spomenula „návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska a prepustenie vojnových zajatcov“. To by mohli byť „príklady gest, ktorými by Rusko mohlo prejaviť svoju dobrú vôľu“, cituje britský denník The Guardian. Kallasová tiež apelovala na USA, aby „vyvíjali tlak na Kremeľ, aby ukončil trojročný konflikt“.
Trump sa hnevá na Putina
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot tiež pripomenul, že „Rusko dlhuje USA jasnú odpoveď na otázku, či je vôbec pripravené pokračovať v mierovom kurze“. Krátko predtým americký prezident Donald Trump vyjadril svoj „veľký hnev“ a „extrémnu podráždenosť“ na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina. Ako uviedla americká televízia NBC vo svojom článku, ruský prezident Vladimir Putin opäť spochybnil dôveryhodnosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Trump v tejto súvislosti vyjadril hnev a pre francúzsku tlačovú agentúru Agence France Press (AFP) označil Putinovo vyjadrenie za „nevhodné“.
Agentúra AFP 28. marca uviedla, že Putin vyzval OSN, aby v rámci mierového riešenia vytvorila na Ukrajine dočasnú vládu. Tá by mala nahradiť Zelenského.
Trump povedal: „Ak sa s Ruskom nedokážeme dohodnúť na ukončení krviprelievania na Ukrajine a ja si myslím, že za to môže Rusko – čo nemusí byť pravda – ale myslím si, že za to môže Rusko, zavediem sekundárne clá na ropu, na všetku ropu, ktorá pochádza z Ruska,“ povedal podľa NBC Trump v telefonáte s vysielateľom 27. marca. Trumpov predchodca Joe Biden (demokrat) zakázal dovoz ruskej ropy do USA krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Na Trumpovo rozhorčenie reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva naďalej spolupracuje s Washingtonom a Putin je tiež stále otvorený kontaktom s Trumpom, informoval britský internetový denník The Independent. „Pokračujeme v spolupráci s americkou stranou, predovšetkým na rozširovaní našich bilaterálnych vzťahov, ktoré boli za predchádzajúcej administratívy vážne poškodené,“ povedal Peskov.
Trump sa vyhráža aj Zelenskému
Trump kritizoval aj Zelenského. Ako 31. marca informovala ukrajinská internetová platforma „Kyiv Independent “, Trump nadobudol dojem, že Zelenskyj chce odstúpiť od plánovanej dohody o nerastných surovinách so Spojenými štátmi. Tento dojem americký prezident 30. marca odovzdal novinárom na palube svojho prezidentského lietadla „Air Force One“.
Podľa denníka Kyiv Independent ukrajinské vládne agentúry v súčasnosti skúmajú najnovšiu verziu dohody o nerastných surovinách s USA. Tá by USA poskytla „bezprecedentnú kontrolu nad prírodnými zdrojmi Ukrajiny“. Trump vraj Zelenského prostredníctvom médií varoval, že jeho odmietnutie podpísať dojednanú dohodu „bude mať následky“. Podľa amerického prezidenta sa Zelenskyj „snaží vystúpiť z biznisu so vzácnymi zeminami, a ak to urobí, bude mať problémy, veľké, veľké problémy,“ povedal Trump podľa tlačovej agentúry Reuters.
Rozhovory medzi USA a Ruskom o vzácnych zeminách
Zatiaľ čo Ukrajina sa teraz zdráha, aby jej vzácne zeminy ťažili americké spoločnosti, ruský denník Izvestija podľa denníka The Guardian informoval o „začiatku rozhovorov s USA o vzácnych zeminách“. Kirill Dmitrijev, šéf ruského štátneho fondu, údajne ruským novinám povedal, že Washington a Moskva sa snažia spolupracovať na ťažbe vzácnych zemín v Rusku.
V súčasnosti sa rokuje aj o ďalších spoločných projektoch v Rusku. Dmitrijev, ktorý bol súčasťou ruského vyjednávacieho tímu o Ukrajine počas februárových rokovaní so zástupcami USA v Saudskej Arábii, tiež oznámil, že „niektoré spoločnosti už prejavili záujem o projekty“. Neuviedol však žiadne podrobnosti, ale oznámil, že o spolupráci by sa mohlo ďalej diskutovať v ďalšom kole rusko-amerických rozhovorov, ktoré sa majú uskutočniť opäť v Saudskej Arábii o niekoľko týždňov.
Trump označil ukončenie vojny na Ukrajine za jeden z najdôležitejších sľubov svojej zahraničnopolitickej kampane. To viedlo k stretnutiam medzi americkými, ukrajinskými a ruskými politikmi v prvých mesiacoch jeho druhého funkčného obdobia. Minulý týždeň sa Rusko a Ukrajina dohodli na čiastočnom a obmedzenom prímerí v oblasti Čierneho mora a na dočasnom pozastavení vzájomných útokov na svoje energetické zariadenia.
Ostré boje pokračujú
Napriek tejto dohode pokračujú na jednotlivých úsekoch frontu prudké boje. Moskva napríklad obvinila ukrajinskú armádu, že v nedeľu večer (30. 3.) zaútočila dronom a delostreleckým útokom na energetické zariadenia v pohraničnej oblasti Brjansk. Informoval o tom britský denník The Guardian. Cez víkend Rusko opäť uskutočnilo nálety na Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto.
Ako 31. marca informoval portál MSN, ktorý sa odvoláva na ukrajinský generálny štáb, väčšina bojov sa v súčasnosti odohráva v Pokrovskej oblasti. V pohraničnej oblasti ruského okresu Kursk ukrajinské jednotky údajne odrazili 31 ruských útokov.
Ukrajinské ozbrojené sily pôvodne kontrolovali rozsiahle oblasti Kurskej oblasti od augusta 2024, ale už dva mesiace sú tam pod masívnym tlakom a z veľkej časti sa museli stiahnuť. Napriek tomu podľa MSN Ukrajina oznámila, že len 30. marca bolo „vyradených z boja“ 1 510 ruských vojakov. Tieto informácie nie je možné nezávisle overiť. Ruská strana takisto mlčí o vojenských stratách.
Čo sa bude diať ďalej?
Mierové rokovania s Ukrajinou by sa mohli „možno pretiahnuť až do budúceho roka“, povedal 28. marca ruský vyjednávač Grigorij Karasin. Informovali o tom amsterdamské internetové noviny „The Moscow Times“. Dvanásťhodinové rokovania na posledných rozhovoroch medzi USA a Ruskom v Saudskej Arábii „zatiaľ neviedli k radikálnemu prelomu, ale šance tu sú“, povedal Karasin v štátnej televízii „Rossija 24“.
Nemajú pochopenie pre „veľký obraz“
Trumpov vyjednávací tím si v súčasnosti hryzie zuby na tvrdohlavú malosť dvoch protivníkov Putina a Zelenského. Američania radi rozmýšľajú „vo veľkom“ – v politike aj v obchode. To znamená, že ich nezaujímajú detaily ani údajné historické nároky z minulých storočí.
Zelenského ani Putina zjavne nezaujal pôvodný Trumpov mierový plán, ktorého cieľom bolo najprv zabezpečiť pokoj – inými slovami, čo najrýchlejšie dosiahnuť prímerie. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode pre množstvo podmienok, ktoré si kládli obe strany.
Do veľkej miery to pripomína mierové rokovania vo Versailles po prvej svetovej vojne. Vtedy najmä Francúzsko požadovalo od Nemecka splnenie mnohých podmienok. V dôsledku toho americký Senát odmietol podpísať Versailleskú zmluvu, uzavrel s Nemeckom separátny mier a znechutene sa stiahol z Európy.
Pre Ukrajinu, Rusko a zvyšok Európy by bolo osudné, ak by americký prezident Trump dospel k rovnakému záveru. Napokon, EÚ môže viesť toľko konzultácií, koľko chce, v Madride, Londýne, Paríži alebo kdekoľvek inde. Aj na týchto stretnutiach chýba „veľký obraz“, chýba vízia pre Európu ako celok, ktorá by bola realizovateľná pre všetkých a zahŕňala aj Rusko.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
