Prieskum: Väčšina ľudí súhlasí, že NATO prispieva k našej bezpečnosti
Väčšina ľudí (47 percent) súhlasí s tým, že NATO prispieva k bezpečnosti Slovenska v čase ruskej agresie na Ukrajine. To, že neprispieva k bezpečnosti, si myslí 30 percent opýtaných a zvyšných 23 percent nemá na túto tému jasný názor. Vyplýva to z dát kontinuálneho prieskumu postoja obyvateľov „Ako sa máte, Slovensko?“.
Členstvo v NATO ako príspevok k bezpečnosti častejšie vidia muži, ľudia s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia Bratislavského, Prešovského a Trnavského kraja. Najsilnejšie vnímali respondenti členstvo v NATO ako príspevok k našej bezpečnosti vo februári 2022, tesne po útoku ruských vojsk na Ukrajinu. Od februára 2022 bola v marci podpora NATO druhá najvyššia.
V septembrovej vlne výskumu respondenti odpovedali aj otázku postoja k členstvu v NATO. Na prelome augusta a septembra 2023 väčšina opýtaných súhlasila s členstvom SR v NATO. Päťdesiatpäť percent opýtaných buď vždy schvaľovalo členstvo alebo ho začalo podporovať po útoku ruských vojsk na Ukrajinu.
Prieskum realizovali od 11. do 15. marca na vzorke 1000 respondentov. Ide o sériu prieskumov, ktoré iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
R. Schuster: Slovensko si vstup do NATO muselo zaslúžiť
Slovensko si vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) muselo zaslúžiť a napraviť si meno. Pri príležitosti 20. výročia vstupu SR do NATO to povedal vtedajší prezident SR Rudolf Schuster s tým, že bez členstva v tejto obrannej organizácii by Slovensko nebolo ani v Európskej únii (EÚ).
„V čase, keď som nastupoval do prezidentskej funkcie, sme boli odizolovaní, nikto sem zo zahraničia nechodil – žiadni ministri, prezidenti či ‚pomazané hlavy‘, teda kráľovské návštevy. Najprv sme museli vyžehliť všetko zlé, čo sa predtým napáchalo,“ povedal.
Podľa jeho slov preto častejšie cestoval do zahraničia a tiež pozýval zahraničné delegácie. „Vysvetľovali sme, že máme seriózny záujem o vstup do NATO a že budeme plniť všetky podmienky. To zázemie bolo treba budovať,“ skonštatoval R. Schuster s tým, že členské krajiny Aliancie sa snažili presvedčiť o tom, že Slovensko je iné, za aké ho majú.
Pripomenul, že prezidentská kancelária mu zazlievala a upozorňovala ho na „tenký ľad“, keď už na svoju inauguráciu pozval všetkých prezidentov susedných krajín aj s manželkami, tí však prišli. Podľa Schustera to bol tiež signál navonok o tom, že Slovensku veria, že dôjde k zmene politiky, a že vstup do NATO aj do Európskej únie myslí vážne.
Kontakty považoval za veľmi dôležité. V rámci V4 cítil veľkú podporu. S vtedajším prezidentom Česka Václavom Havlom, maďarskou hlavou štátu Árpádom Gönczom i poľským prezidentom Aleksandrom Kwasniewskim boli už aj osobní priatelia. „To boli vtedy veľké osobnosti, ktoré do toho mali čo povedať, lebo už v NATO boli a my sme zostali predo dvermi práve pre tú politiku, ktorú sme medzinárodne aj vnútroštátne viedli pod vedením vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara,“ povedal.
Podľa exprezidenta Rudolfa Schustera by Slovensko bez vstupu do NATO nebolo ani členom Európskej únie. „Všetky postkomunistické krajiny mali podmienku – aby sa naučili demokracii. Aspoň tak nám to vysvetľovali. Najprv vstúpiť do NATO, a potom do EÚ,“ dodal s tým, že mal to šťastie, byť pri oboch.
Sociológ vidí za nižšou podporou NATO strach aj postoje politických elít
Príčinou nižšej slovenskej podpory NATO i geopolitickej rozpoltenosti môžu byť strach, relatívny úspech komunistického režimu importovaného z Ruska pri odstraňovaní chudoby a raste životnej úrovne na Slovensku i postoje slovenských politických elít. Sociológ Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) to uviedol v súvislosti s 20. výročím členstva SR v Aliancii.
„Podľa prieskumu vo všetkých členských krajinách NATO z jari 2023 nie je Slovensko krajinou, ktorá by zásadne odmietala účasť v tejto organizácii. Za naše členstvo je 61 percent, proti 26 percent a nevie či nemá názor 14 percent populácie,“ skonštatoval R. Klobucký. Ako poukázal, vojenský útok Ruska na Ukrajinu na Slovensku posilnil tábor prívržencov NATO, ale aj orientáciu Slovenska na Západ, smerom k Európskej únii a NATO.
Najpreferovanejšou geopolitickou orientáciou zostáva vyvážená pozícia medzi Západom a Ruskom. Sociológ to považuje za paradox, pretože zároveň asi dve tretiny respondentov pokladá Rusko za krajinu, ktorá je pre Slovensko nebezpečná. Za nižšou slovenskou podporou NATO i geopolitickou rozpoltenosťou preto vidí aj strach. „Rusko síce nepodporujeme a máme z neho strach, ale za najúčinnejšiu stratégiu v tejto situácii pokladáme geopolitickú neutralitu,“ vysvetlil.
„Druhým a podľa môjho názoru často preceňovaným faktorom je história slovenského boja za národné práva, keď predovšetkým v 19. storočí vládlo presvedčenie, že Rusko ako najsilnejší slovanský národ zachráni a zjednotí neslobodné slovanské národy v Európe,“ načrtol R. Klobucký s tým, že myšlienku panslavizmu nepovažuje v súčasnosti na Slovensku za veľmi silnú.
Podceňovaným faktorom môže byť podľa odborníka SAV relatívny úspech komunistického režimu na Slovensku. „Socialistická industrializácia spájaná s oneskorenou modernizáciou dovtedy chudobného a rurálneho Slovenska priniesla do mnohých zaostávajúcich regiónov krajiny zreteľný nárast životnej úrovne a sociálnych istôt. I preto je sentiment za bývalým režimom na Slovensku vyšší ako v okolitých krajinách a i tento fakt môže vplývať i na geopolitické orientácie,“ skonštatoval.
Za významný faktor považuje postoje slovenských politických elít. „Už v 90. rokoch Vladimír Mečiar vyhlasoval, že ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ a po prehratých voľbách a odchode do opozície v roku 1998 začal otvorene prezentovať protiatlantické názory. V čase vstupu Slovenska do NATO pôsobila v parlamente tiež komunistická strana, ktorá naše členstvo v tejto organizácii radikálne spochybňovala,“ pripomenul.
Príkladom nejednoznačnej geopolitickej orientácie môže byť podľa neho aj kampaň strany Smer-SD krátko pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď strana výrazne spochybňovala a zosmiešňovala informácie spojencov z NATO o chystanej ruskej vojenskej agresii aj radikálne vystupovali proti obrannej dohode s USA. „Takéto pôsobenie politikov nesporne môže ovplyvniť verejnú mienku a otriasť dôverou k našim spojencom, ako i k organizácii NATO,“ dodal. Potvrdzujú to podľa neho i dáta z posledného prieskumu SAV, podľa ktorého iba osem percent voličov Smeru chce geopoliticky stáť na strane Západu a 19 percent na strane Ruska, za vystúpenie z NATO je 45 percent voličov tejto strany a za zotrvanie 27 percent.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
