Prezidentské voľby potvrdili rozdelenie slovenskej spoločnosti a vyvolali otázky ohľadom vlastnej identity krajiny (Analýza)
Slovenské prezidentské voľby vzbudili medzinárodnú pozornosť a vyvolali diskusiu o budúcom smerovaní krajiny. Víťaz Peter Pellegrini hovorí o zjednocovaní rozdelenej spoločnosti. Sociologička Iveta Radičová rozlišuje na základe výsledkov volieb tri skupiny voličov. Sociológ Michal Vašečka naznačuje problém s vlastnou identitou krajiny.
Verejnoprávne britské BBC píše o tom, že prezidentské voľby na Slovensku vyhral „proruský populista”. „Pellegriniho kampaň zopakovala časť rétoriky naklonenej Moskve a obvinila Korčoka, že je vojnový štváč, ktorý by poslal slovenských vojakov bojovať na Ukrajinu, čo je ústavná právomoc, ktorú prezident nemá,” zhodnotil reportér BBC Rob Cameron.
Podľa Talianskeho denníka La Repubblica sa „Slovensko priklonilo k Orbánovmu Maďarsku”. Podobne to vidí britský Guardian: „Kritici sa obávajú, že Slovensko pod Ficovým vedením opustí svoj prozápadný kurz a bude nasledovať Maďarsko pod vedením jeho populistického premiéra Viktora Orbána.”
„Slovensko sa potom musí rozhodnúť, či chce nasledovať Orbána, alebo zostať v EÚ,“ vyhlásil expert na zahraničnú politiku nemeckej CDU, Norbert Röttgen v reakcii na výsledky slovenských prezidentských volieb.
Podľa Röttgena, ak pôjde Slovenská republika cestou Viktora Orbána, bude postavená pred voľbu medzi zotrvaním v Európskej únii a nasledovaním Orbánovho Maďarska. „Ktokoľvek, kto stojí na strane agresora, nemá v EÚ miesto,” doplnil Röttgen odkazujúc na proruskú rétoriku novozvoleného prezidenta SR.
Predseda výboru Spolkového snemu pre európske záležitosti a člen Zelených Anton Hofreiter pripomenul problematiku priškrcovania eurofondov. „Je dôležité, aby slovenská vláda dostala jasný varovný signál z Berlína a Bruselu,“ myslí si Hofreiter. Ak Fico a Pellegrini „zaútočia na právny štát a otvoria stavidlá korupcie, eurofondy by sa už nemali vyplácať,“ povedal pre rozhlasovú stanicu Funke Mediengruppe.
Požiadali sme o reakciu novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho (Hlas-SD), doposiaľ sme jeho stanovisko neobdržali.
Ostrý úvod
„Vláda Slovenskej republiky sa môže spoľahnúť na to, že pokiaľ bude plniť svoje programové vyhlásenie vlády, ktorej som spolutvorcom ako predseda koaličnej strany, tak sa nemusí obávať, že z prezidentského paláca, tak ako to bolo posledných desať rokov, vznikne jedno opozično oportunistické mocenské centrum, ktoré bude vláde škodiť, ktoré bude štátu škodiť v zahraničí a ktoré sa bude tešiť z neúspechov vlády Slovenskej republiky,“ vyhlásil Pellegrini počas volebnej noci, keď boli prezidentské voľby v podstate rozhodnuté.
Taktiež uviedol, že nebude nekritickým obdivovateľom vlády Slovenskej republiky, aj keď z nej vzišiel. „Som človek, ktorý vie a chápe, že Slovensko má svoje problémy, ale len zjednotený národ sa dokáže spoločne spojiť, nájsť energiu a silu, aby z tých všetkých problémov, v ktorých sa nachádza, vyšiel,” doplnil. Pellegrini deklaroval túžbu byť prezidentom všetkých občanov SR, bez ohľadu na to, či ho volili alebo nie.
Podľa sociologičky a expremiérky SR Ivety Radičovej išlo z Pellegriniho strany o pomerne ostrý úvod, ktorý sa nedal nevnímať. Označenie svojich predchodcov (Andreja Kisku a Zuzanu Čaputovú) za „škodcov” Radičová považuje za absolútne nemiestne. „Nie je to šťastný a štátnický úvod do nástupu do prezidentskej funkcie,” zhodnotila prvé slová zvoleného prezidenta.
Naopak, podľa jej slov poziciovanie a zásluhu v ostatných 5 rokoch Slovenskej republiky a budovanie medzinárodných vzťahov treba pripísať prezidentke Čaputovej, nakoľko „žehlila aj problémy, ktoré už stihla vyrábať Ficova vláda.”
Podpredseda KDH Viliam Karas ocenil vyjadrenú vôľu P. Pellegriniho byť prezidentom všetkých už aj pred voľbami. „My potom budeme veľmi podrobne čítať, či to tak naozaj aj je. Budeme sa pýtať, klásť otázky a budeme naozaj chcieť, aby bol prezidentom všetkých občanov,“ dodal a zároveň zdôraznil, že pre budúceho prezidenta bude potrebné “odstrihnúť pupočnú šnúru od svojich materských strán”.
Podľa ministra vnútra, Matúša Šutaj Eštoka (Hlas-SD) bude jeho stranícky šéf prezidentom ľudí. Už počas volebnej kampane povedal, že ak by vyhral, mali by sme tu „suverénneho prezidenta a vládu, ktorá robí pre ľudí, a prezidenta, ktorý, keď vláda niečo robí zle, tak ich skritizuje, ale nie za každú cenu ich tam bude biť.” Zároveň Šutaj Eštok dodal, že takýto prezident zabezpečí pokoj a bude schopný spojiť rozpoltenú spoločnosť.
Dosluhujúca prezidentka Čaputová prostredníctvom sociálnych sietí víťazovi volieb zagratulovala, ocenila pomerne vysokú účasť voličov a pripomenula dôležitosť nadstraníckosti prezidenta. „Pri každých slobodných voľbách sa časť spoločnosti teší a časť je sklamaná. Dôležité je, aby od momentu zvolenia nový prezident pôsobil tak, aby sa žiadna časť spoločnosti necítila porazená,“ povedala.
Zrkadlo spoločnosti
Podľa slov sociologičky Radičovej nám kampaň nastavila kryštalicky jasné a hmatateľné zrkadlo spoločnosti a ukázala, ako je dnes spoločnosť rozdelená do troch skupín:
„Máme tu skupinu ľudí a postojov harabinovského typu, teda s jasným príklonom k Ruskej federácií, k Putinovskemu režimu, s jasným postojom vystúpenia z Európskej únie a z Nato. Odstrihnutie sa od našich väzieb a pilierov demokracie.“ Táto skupina je radikálnejšia, resp. extrémnejšia.
„Druhá skupina ľudí, ktorá je koncentrovaná vo voličskej základni Smeru 1 a Smeru 2 (pozn. red. Hlas-SD), to sú voliči, ktorí slovne chápu, že členstvo v EÚ má pre nás isté výhody a že ochranný dáždnik NATO by mohol mať pre nás isté výhody, ale zároveň sú to ľudia, ktorí uznávajú hybridný typ demokracie – defektnú alebo demokraciu s autokratickými prvkami, vládu pevnej ruky.”
Dôkazom demokracie s autokratickými prvkami, ktorá sa aktuálne na Slovensku deje, je súčasná vláda, ktorá robí veľmi tvrdé rozhodnutia na okliešťovanie systému bŕzd a protiváh, ovládanie nezávislých médií, ovládanie komerčných médií, zastavenie až rušenie mimovládnych organizácií a označovanie ich za zahraničného agenta. Vláde vyčíta, že nepodporuje ani mimovládne organizácie orientované na životné prostredie, útočí na sudcov rôzneho rangu a rôznej úrovne, až po ústavných sudcov.
„Potom je tretia skupina, ktorú by sme mohli charakterizovať ako istú občiansko – demokratickú s koreňmi v kresťanstve,” stručne popísala tretiu skupinu obyvateľov, ktorú registrovala v spoločnosti počas prezidentskej kampane 2024.
Zlyhania demokratov
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je na kampani znepokojujúca verejná podpora a to, aké voličiské „kohorty” podporovali kandidátov. V týchto voľbách podľa neho pokračuje trend z parlamentných volieb, ale v koncentrovanejšej podobe.
„Sily minulosti si chcú uzurpovať právo rozhodovať o budúcnosti. To čo sa odohralo v krajine, a zrejme sa bude ešte odohrávať určitý čas v oblasti právneho štátu, v oblasti deľby moci, v oblasti spochybnenia nášho základného zahraničnopolitického smerovania, to je v protiklade s tým, čo priniesol november 89, transformačný a integračný proces,” uviedol.
Politológ tu vníma paradox, že tí istí voliči, ktorí si zažili, že vývoj za posledných 30 rokov nám veľa dal a chceli ho, teraz tento proces de facto odmietajú.
Podľa I. Radičovej jedným z vysvetlení, prečo prezidentské voľby vyhral Peter Pellegrini, je, že demokracia zlyháva. Predchádzajúce roky boli poznačené obdobím kríz, od pandémie, cez energetickú krízu až po vojnu na Ukrajine. Bolo to obdobie neistoty a nestability. V tomto období podľa sociologičky demokrati zlyhali.
Expremiérka vytýka demokratom, že v situácii, keď mali ústavnú väčšinu, si ju jednoducho sami zrušili a potom nastalo obrovské sklamanie. Demokracia podľa nej neprežije, pokiaľ neukáže občanom, že je pre nich užitočná a dokáže prinášať riešenia aj v kritických situáciách. „Naopak, občania si spájajú tie dopady tých ťažkých kríz so zlyhávaním demokracie ako systému. A vzhliadaju k inému spôsobu riadenia vecí verejných. Toto je jedno vysvetlenie, čo sa deje. Má to svoje racionálne a oveľa silnejšie emocionálne jadro,” povedala.
Absencia identity
Politológ Mesežnikov si myslí, že politické spektrum, ktoré voliči v prezidentských voľbách väčšinovo podporili, v žiadnom prípade nemá kompetenciu znížiť riziko vojny. Naopak „Slovensko vyvádza z takých interakcií, ktoré práve môžu zaistiť väčšiu bezpečnosť Slovenska”.
Sociológa Michala Vašečku znepokojuje, že na Slovensku je všeobecne veľmi slabý konsenzus o tom, čo sú najdôležitejšie udalosti histórie Slovenska alebo kto je hlavnou postavou slovenských dejín.
„Mimochodom, hlásime sa k Štefánikovi a častokrát len preto, lebo väčšina ľudí o Štefánikovi nič nevie. My ani nevieme, že nakoľko on bol demokrat alebo monarchista.” To je podľa sociológa tiež dôvod, prečo sa k Štefánikovi vedia prihlásiť aj liberáli aj konzervatívci a hlásia sa preventívne všetci.
Súčasná vládna moc sa podľa Vašečku snaží, aby bola mostom medzi východom a západom.
„To nie je len o tom, že nevieme, kam sa máme pridať a čo je vhodné. My vlastne nevieme, kto sme. My sami seba nevieme zadefinovať,” uzavrel.
