Prezidentské primárky v USA sú za rohom. Čo o nich treba vedieť?
Voľba prezidenta USA je beh na dlhé trate a jednou z kľúčových častí sú tzv. primárky, z ktorých vzíde jeden kandidát z dvoch hlavných politických strán, ktorý „postúpi do finále“.
V demokratickej aj republikánskej strane sa o prezidentský úrad môže uchádzať viacero kandidátov. Svoju kampaň zvyčajne začínajú približne 1,5 až dva roky vopred, aby mali dostatok času predstaviť voličom svoje myšlienky alebo programy.
Prvou „zaťažkávacou skúškou“ sú primárky, v ktorých sa vyberie najúspešnejší kandidát strany, ktorý potom postupuje do „všeobecných volieb“, kde sa volí prezident.
Systém primárok (a volebných zhromaždení)
Každý štát a každá strana má iný systém. Existujú buď primárky, alebo volebné zhromaždenia.
V jednotlivých štátoch trvajú od polovice januára do júna. Ak sa stretnete s pojmom „Super Tuesday“, ide o deň, keď sa v mnohých štátoch konajú primárky alebo volebné zhromaždenia v rovnakom čase – tento rok to bude 5. marca a bude sa týkať minimálne 16 demokratických aj republikánskych štátov.
V niektorých štátoch môžu voliť len registrovaní členovia strany.
Primárky organizuje štátny aparát a v podstate ide o typický formát, ktorý poznáme – voliči idú do volebnej miestnosti vo svojom obvode a do urny vhodia meno preferovaného kandidáta.
Volebné zhromaždenia zvyčajne organizujú samotné strany. Voliči prichádzajú na príslušné miesta zhromaždenia, ktoré sú napríklad v škole. Tam sa prednesú prejavy a voľby môžu, ale nemusia byť tajné.
Na základe preferencií sa potom vyberajú delegáti (pre oba typy volieb), ktorí zastupujú kandidátov na prezidenta.
Delegáti sa potom v lete stretnú na celoštátnom zjazde strany, kde vyjadria podporu kandidátom, ktorých zastupujú, a ten, ktorý získa najväčší počet hlasov, sa stane víťazom strany a postúpi do ďalšej, záverečnej fázy. Republikáni budú mať tento rok svoj zjazd v Milwaukee od 15. do 18. augusta a demokrati budú mať svoj zjazd v Chicagu od 19. do 22. augusta.
Republikánske primárky
Od 12. januára 2024 sa o republikánsku nomináciu uchádza šesť kandidátov:
- Ryan Binkley, podnikateľ
- Ron DeSantis, guvernér Floridy
- Nikki Haleyová, bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN a bývalá guvernérka Južnej Karolíny
- Asa Hutchinson, bývalý guvernér Arkansasu
- Vivek Ramaswamy, podnikateľ
- Donald Trump, 45. prezident Spojených štátov
Pokiaľ ide o celoštátne preferencie, podľa priemerov viacerých prieskumov, ktoré poskytuje RealClearPolitics (RCP), Trump jasne vedie so 61,1 %, pričom jeho preferencie majú od konca marca 2023 stúpajúcu tendenciu. Naopak, klesajúci trend má DeSantis, ktorý má v súčasnosti menej ako 11 %. Haleyová má 11,4 %, za posledné štyri mesiace mierne stúpla. Za zmienku stojí aj Ramaswamy so 4,1 %.
Prvé primárky alebo volebné zhromaždenia sa konajú 15. januára v Iowe. V tomto štáte sa Trumpovi nedarí tak dobre ako v celoštátnom priemere. Podľa najnovšieho priemeru viacerých prieskumov RCP tu má Trump 53,6 %, zatiaľ čo Haleyová a DeSantis majú 17,2 %, resp. 15,2 %.
Nasledujú New Hampshire, kde sa primárky konajú 23. januára – sú to zároveň volebné zhromaždenia demokratov. V tomto štáte má Trump podľa RCP „len“ 43,5 %. Najbližšie k nemu má Haleyová s 29,3 %. Nasleduje DeSantis so 6,5 %.
Prerozdelenie preferencií ešte ovplyvní (okrem iného) odstúpenie Chrisa Christieho, ktoré oznámil v stredu (10. 1. 2024).
Republikánske primárky tento rok poznačili pokusy niektorých štátov nezaradiť Donalda Trumpa na zoznam kandidátov kvôli obvineniam zo sabotáže v súvilosti s udalosťami zo 6. januára 2021 v Kapitole, ktoré ho podľa žalobcov diskvalifikujú z kandidatúry. V Colorade sa tamojší najvyšší súd postavil na stranu žalobcov a očakáva sa, že prípad „rozrieši“ Najvyšší súd USA. V Maine potom štátna tajomníčka priamo rozhodla o jeho vylúčení.
Prvé zastávky na zozname primárok sa považujú za kľúčové, pretože „udávajú smer“ a niektorí slabší kandidáti v nich po neúspechu vypadávajú.
Demokratické primárky
Od 12. januára 2024 sa o nomináciu Demokratickej strany uchádzajú traja resp. štyria kandidáti:
- Joe Biden, súčasný prezident Spojených štátov.
- Dean Phillips, kongresman z Minnesoty
- Marianne Williamsonová, autorka kníh
Joe Biden s veľkým náskokom vedie v národných preferenciách na demokratickú nomináciu. Podľa agentúry RCP má podporu takmer 70 % tábora, M. Williamsonová necelých 8 % a D. Phillips 3,2 %.
V prvých primárkach v spomínanom New Hampshire má Biden 58 %, Phillips takmer 10 % a Williamsonová 5 %.
R. F. Kennedy ml.
Vo volebnom súboji stojí za zmienku aj Robert F. Kennedy. Pôvodne sa uchádzal o demokratickú nomináciu, ale po kritike uprednostňovania Bidena v rámci demokratickej strany sa rozhodol ísť cestou nezávislého kandidáta.
Nezúčastní sa teda na primárkach hlavných politických strán, ale vstúpi do „boja“ o Biely dom vo všeobecných voľbách – musí však zozbierať dostatočný počet podpisov v každom štáte, aby bol zaradený na zoznam kandidátov.
Ak by sa prezidentské voľby konali dnes…
… a stranícku nomináciu by získali súčasný favoriti, tak by podľa priemeru viacerých prieskumov (RCP) získal Donald Trump o 1 % viac hlasov ako Biden. V súčasnosti má Trump 45,4 %-nú podporu. To ale ešte neznamená, že by vyhral, pretože záleží aj na rozdieloch medzi jednotlivými štátmi.
Ak by sa Kennedymu podarilo dostať na volebné zoznamy vo všetkých štátoch, podľa najnovšieho prieskumu agentúry Reuters/Ipsos by boli preferencie voličov nasledovné: Trump 30 %, Biden 29 %, Kennedy 18 %.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
