Prezidentka turbulentných časov: Zuzana Čaputová v sobotu odovzdá prezidentské žezlo Petrovi Pellegrinimu
Mandát prvej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej je takmer na svojom konci. V sobotu 15. júna prenechá kľúče od Grassalkovičovho paláca novozvolenému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Počet rokov vo funkcii prezidentky sa rovnal počtu premiérov, ktorí sa stihli vo vláde počas jej obdobia vystriedať. Čaputová zastávala post počas najturbulentnejšieho obdobia moderného Slovenska. Ako hlava štátu čelila niekoľkým krízam, od covidovej, cez vojnu na Ukrajine, energetickú krízu, až po rekordnú infláciu.
Prezradila, čo ďalej
Slovenská hlava štátu Zuzana Čaputová vycestovala na svoju rozlúčkovú zahraničnú cestu k našim najbližším susedom – Čechom. V stredu (12. 6.) ju na Pražskom hrade prijal český prezident Petr Pavel.
Dlho sa špekulovalo, čo bude robiť prezidentka po skončení mandátu, či vstúpi do straníckej politiky alebo sa stane predstaviteľkou nejakej medzinárodnej organizácie. Prezidentka konečne prezradila, čomu sa bude najbližšie mesiace venovať. Po tom, čo si dopraje oddych, vidí svoje ďalšie pôsobenie v akademickej sfére a v oblasti vzdelávania.
„Zároveň je jasné to, že nesmerujem do žiadnej politickej funkcie, odchádzam z politického priestoru. A tie ďalšie plány naznačím aspoň tak, že v tom ďalšom období by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu,” prezradila.
NY Times jej predpovedal veľkú kariéru
Rebríček najvplyvnejších žien sveta, ktorý každoročne zostavuje a zverejňuje časopis Forbes, pridal Zuzanu Čaputovú na zoznam už niekoľkokrát. „Svojím vplyvom pomohla v roku 2018 rozpútať protesty, ktoré po vražde novinára venujúceho sa politickej korupcii donútili k odstúpeniu vtedajšieho premiéra Roberta Fica,“ napísal Forbes v roku 2021.
Svetový portál Politico zaradil našu prezidentku medzi najvplyvnejšie osobnosti Európy a New York Times ju dokonca označili za vhodnú kandidátku na pozíciu generálnej tajomníčky NATO.
Doma to bola iná pesnička
Na domácej scéne však musela znášať pravidelné vlny nevôle a ostré vyjadrenia nesúhlasu s jej počínaním. Pri príležitosti osláv 1. mája na stretnutí strany Smer s občanmi v Nitre sa pokojné zhromaždenie zmenilo na dav hlásajúci vulgarizmy na adresu prezidentky. Na tribúne stáli mnohí čelní predstavitelia strany, zatiaľ čo Ľuboš Blaha (Smer-SD) v popredí burcoval ľudí.
„Štátna moc mi zakázala povedať to nahlas. Nemôžem povedať pravdu o prezidentke Čaputovej. Poprosím vás, povedzte to za mňa! Je to americká…“ kričal Blaha na nitrianskom Svätoplukovom námestí. Prezidentku často nazýval agentkou či vlastizradkyňou.
Prezidentka sa obrátila v tejto veci na súd a ten rozhodol, že Blaha nesmie ďalej o prezidentke šíriť lži a neodkladným opatrením mu súd nariadil zmazať príspevky, v ktorých Čaputovú uráža.
Silná stránka
Odborníci vyzdvihujú ako silnú stránku prezidentky najmä bránenie princípov právneho štátu a ústavnosti. „Nedala sa zlákať lacným populizmom, využila svoju právomoc požiadať Ústavný súd o posúdenie jednotlivých rozhodnutí parlamentu či otázok v referende s ústavou a robila dobre. Aj za cenu, že ju budú niektorí politici za to bombardovať,“ hovorí Radovan Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Politológ Erik Láštic z Univerzity Komenského v Bratislave tiež ocenil využívanie prezidentských právomocí vo vzťahu k Ústavnému súdu. Podľa neho prezidentkine podania vo veci referendových petícií v roku 2021 a 2022 umožnili Ústavnému súdu po takmer 30 rokoch redefinovať miesto referenda v ústavnom systéme a urobiť z neho do budúcnosti zmysluplnejší nástroj. “Podobne prezidentkine podanie ohľadom tzv. rodinného balíka vlády umožnilo Ústavnému súdu nastaviť obmedzenia pre vlády, snažiace sa obchádzať legislatívne pravidlá spôsobom, ktorý narušuje princípy právneho štátu,“ vysvetlil.
Nenaplnený potenciál?
Politológ Juraj Marušiak sa domnieva, že v niektorých situáciách mohla prezidentka konať aj ráznejšie. Ako príklad uviedol odchod Igora Matoviča (hnutie Slovensko) z postu predsedu vlády. „Urobila síce dobrý krok, keď ho vyzvala na odstúpenie, ale veľmi neskoro. Nedostatočná razancia (prišla) tiež v súvislosti s odchodom Eduarda Hegera, ktorého vláda stratila akúkoľvek právnu i morálnu legitimitu,“ zhodnotil.
Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied za jej najväčšie pochybenie považuje tiež to, že pri páde vlády nedokázala radikálnejšie zasiahnuť a dovolila, aby si zúčastnení sami stanovili termín predčasných volieb. „Menej šťastné bolo jej pôsobenie vo vnútornej politike, osobitne v kontexte agónie vlády Eduarda Hegera. Otáľanie s ukončením jej pôsobenia prispelo k nárastu preferencií radikálne orientovaných strán ako Smer a Republika. Za túto situáciu nesie zodpovednosť aj prezidentka,“ myslí si politológ.
Marušiak tiež tvrdí, že sa jej podarilo naplniť jej želanie “byť hlasom tých, ktorých nie je počuť” len z časti. “Mohla vytvoriť platformu nezávislú od politických strán, v rámci ktorej by prebiehali diskusie o budúcnosti krajiny, prípadne o parciálnych otázkach, napríklad takých, ktoré boli témou jej prezidentskej kampane,“ povedal.
Prezidentka turbulentných časov
Podľa Lívie Vašákovej, bývalej podpredsedníčky pre plán obnovy a využívanie eurofondov, nám prezidentka ukázala, že slušnosť a odbornosť má stále v politike svoje miesto. V mimoriadne turbulentných časoch bola podľa nej prezidentka pre našu krajinu oporou.
“Jej mandát potvrdil, aké dôležité sú ženské vzory v politike, a napriek tvrdému politickému súboju reprezentovala pokoj, zmierenie a verejný záujem. Bola rešpektovanou štátničkou a dôstojne nás reprezentovala v zahraničí. Ja osobne jej ďakujem za príležitosť a dôveru, ktorú do mňa vložila počas úradníckej vlády, a prajem jej len to najlepšie v ďalších krokoch,” zhodnotila Vašáková.
Čaputovej predchodca Rudolf Schuster podľa vlastných slov na pracovisku vždy podporoval schopné ženy a vždy sa mu to osvedčilo. Preto privítal, keď pred piatimi rokmi v priamych prezidentských voľbách prvýkrát vyhrala inteligentná žena, ktorá našu republiku úspešne reprezentovala, uviedol.
“Mala to ťažšie vzhľadom na jej predchádzajúce menšie politické skúsenosti a vzhľadom na zložité medzinárodné udalosti, ktoré svet postihli – covid-19, vojna na Ukrajine – a aj dosť komplikovaný vnútroštátny politický vývoj.“
Podľa Schustera sa mohla pokúsiť organizovať viac stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov, avšak nevyčíta jej pasivitu ani neochotu. “Možno by sme si aj my, občania, mohli klásť otázku, do akej miery sme jej pomohli, aby bola ešte úspešnejšia,” dodal.
