Prezident Trump urobil z EÚ osamelý zelený kôl v plote (Komentár)
V Davose sa 24. januára skončilo tradičné stretnutie svetových lídrov majúcich ambície zmeniť poriadok nášho sveta. Zatiaľ čo šéfka Európskej komisie potvrdila odhodlanie Bruselu pokračovať v boji proti zmene klímy, nový prezident USA odsúdil Green Deal na smrť.
Nič necharakterizovalo zásadnú zmenu svetového poriadku tak, ako videovystúpenie nového amerického prezidenta Donalda Trumpa na Svetovom ekonomickom fóre, ktoré sa 24. januára skončilo v horskom alpskom stredisku svetových milionárov vo švajčiarskom Davose. „Green Deal je Green scam (podvod). Dovolíme ľuďom, aby si mohli kupovať autá, aké chcú. Spojené štáty majú najväčšie zásoby ropy na svete a my ich chceme využívať. Staneme sa tiež vedúcou krajinou v oblasti umelej inteligencie a kryptomenového sektoru,“ prehlásil Trump vo svojom polhodinovom prejave, ktorý sa však logicky venoval najmä téme posilnenia americkej ekonomiky vrátane hrozby ciel na unijné výrobky.
Šok v Davose
Na Trumpov prejav sa v Davose dostavilo približne 700 vplyvných mužov a žien z celého sveta a väčšina z nich bola pravdepodobne šokovaná absolútnou bezprostrednosťou slov prezidenta USA. Ako keby si v súlade s politikou mnohých svojich krajín mysleli, že predvolebné sľuby sú pre prostoduchých. Nie však teraz v USA. Desiatky exekutívnych príkazov, ktoré Trump podpísal v prvý deň, sa začali okamžite realizovať, pričom prioritou bolo nepochybne riešenie zrelého problému amerického prisťahovalectva. Celkovo 58 % účastníkov amerických účastníkov prieskumu publikovaného agentúrou Reuters súhlasí s Trumpovým názorom, že je potrebné drasticky znížiť počet ľudí nelegálne sa zdržiavajúcich v USA. Celkovo teraz všetko nasvedčuje tomu, že súčasná politika Donalda Trumpa sa teší väčšiemu súhlasu Američanov ako počas jeho prvého prezidentského obdobia.
Mnohé krajiny EÚ sa nepochybne boja Trumpových úvah o zavedení ciel na európsky tovar. EÚ však doteraz výrazne profituje z faktu, že na výrobky z USA sa v EÚ vzťahuje 10 % clo, zatiaľ čo na tovar z EÚ v USA len 2,5 % clo. Výsledkom je, že USA doteraz vyviezli do EÚ ročne výrobky v hodnote 340 miliárd eur, ale opačným smerom putovala polovica tejto sumy. Teraz snáď niekoho reálne desí, že nová americká administratíva bude chcieť po rokoch zvýhodňovania Európanov túto obchodnú nerovnováhu odstrániť? Práve túto neférovosť americký prezident vo svojom prejave v Davose osobitne spomenul. To je vlastne samotná podstata nastolenej politiky Donalda Trumpa, odhliadnuc od niektorých extempore typu „Americký záliv“, ide o obnovenie racionality v záujme hospodárskej prosperity Spojených štátov.
„Vŕtaj, bejby, vŕtaj!“
Ide, samozrejme, predovšetkým o dostupnosť a cenu energie. „Drill, baby, drill!“ Áno, USA budú vŕtať nové zdroje ropy a zemného plynu, odstránia nezmyselné zvýhodňovanie a dotácie pre veterné elektrárne. A hoci majiteľ spoločnosti Tesla vyrábajúcej elektromobily a najbohatší muž planéty Elon Musk je veľmi blízkym spolupracovníkom prezidenta, Trump už oznámil ukončenie štátnej podpory pre autá na batérie. Prezident okamžite nariadil odstúpenie USA od Parížskej dohody o ochrane klímy z roku 2015 a všetkými svojimi slovami a opatreniami sa jasne a veľmi drsne dištancuje od ideológie boja proti klimatickým zmenám, ktorá v EÚ nadobudla rozmer všeobjímajúcej ideológie a získala v únii pod názvom Green Deal povesť najkontroverznejšej témy. A túto ideológiu a politiku Trump výslovne označil za podvod pre strnulých davoských delegátov. Donald Trump nepozval predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú do Washingtonu na svoju inauguráciu. Okrem Trumpovej obľúbenej talianskej pravicovej premiérky Georgie Meloniovej tam nebol nikto z vládnucich politikov krajín EÚ. Vo svojom inauguračnom prejave sa prezident USA o Európskej únii vôbec nezmienil.
Ani šéfka EK Leyenová vo svojom prejave v Davose nespomenula prezidenta Trumpa. Namiesto toho rozhodne vyhlásila: „Parížska dohoda je aj naďalej najlepšou nádejou celého ľudstva. Európa preto nezmení svoj smer a bude pokračovať v spolupráci so všetkými národmi, ktoré chcú chrániť prírodu a zastaviť globálne otepľovanie.“ A nepochybne v intenciách svojej ideologickej slepoty povedala, že EÚ musí naďalej stáť za „čistou energiou“ zo solárnych a veterných zdrojov, ktoré podľa nej posilňujú „našu energetickú nezávislosť“, bez toho, aby komentovala skutočnosť, že drvivá väčšina týchto technológií a surovín pochádza z Číny. Aj šéfka EK však priznala, že veľkým problémom EÚ sú vysoké ceny elektriny a plynu. „Ešte však musíme popracovať na tom, aby tieto výhody pocítili podniky a ľudia. /…/ Je čas dokončiť našu úniu aj v oblasti energetiky, aby čistá energia mohla voľne prúdiť po našom kontinente a aby sa ceny znížili pre všetkých Európanov,“ načrtla Leyenová svoju víziu medzinárodnej zelenej budúcnosti EÚ.
Leyenová sa zároveň snaží využiť súčasné ekonomické a politické oslabenie dvoch kľúčových krajín EÚ, Nemecka s rozpadnutou vládou a Francúzska s nestabilným kabinetom, na posilnenie svojho vplyvu a svojej predstavy o federalistickom usporiadaní únie. Popri jednotnom trhu totiž zdôraznila aj nutnosť vytvoriť kapitálovú a fiškálnu úniu. Práve od nej je už len krok k vytvoreniu superštátu s názvom EÚ, bezpochyby s ňou ako prezidentkou. Do prejavu šéfky EK jej poradcovia vložili aj pasáž, ktorú nemožno nepochváliť. „… Musíme v celej Európe výrazne uľahčiť podnikanie. Príliš veľa našich špičkových talentov opúšťa EÚ, pretože je ľahšie rozvíjať svoje podnikanie inde. A príliš veľa firiem brzdí investície v Európe kvôli zbytočnej byrokracii. /…/ A my zabezpečíme vytvorenie priaznivého prostredia pre naše malé a stredné podniky, aby mohli zvýšiť svoju schopnosť budovať, vyrábať a inovovať v Európe.“
Zadĺžiť sa na ďalšie generácie
Samozrejme, zabezpečenie dobrých podmienok pre podnikanie a inovácie je v priamom rozpore s neschopnosťou vedenia EÚ znížiť šialenú mieru byrokracie, regulácie a zelených noriem. Ako totiž vyplýva z Draghiho nedávnej správy o ťažkom zaostávaní hospodárstva EÚ, súčasné vedenie EK a veľa národných štátov má totiž na narastajúce problémy len jeden recept: každoročne vydávať na úrovni EÚ nové eurobondy v hodnote 800 miliárd eur a zadlžovať na ďalšie generácie občanov krajín EÚ spoločnými biliónovými dlhmi. Pretože krajiny ako Francúzsko a Taliansko si už žiadne ďalšie zadlžovanie svojich štátnych financií nemôžu dovoliť bez toho, aby ich medzinárodný rating nespadol niekam do pivnice, keďže už teraz sú 10-ročné dlhopisy Francúzska úročené viac ako dlhopisy Grécka. Pritom stav ekonomiky EÚ celkovo, a o ešte o trochu horšie pri krajinách platiacich eurom, je už teraz alarmujúci. V roku 2023 predstavoval podiel EÚ 14,5 % na svetovom HDP a v nasledujúcich šiestich rokoch sa má prepadnúť až na 13,2 %. Podiel EÚ klesol za posledných 20 rokov o 34 % a za 30 rokov o 41 %, v prípade eurozóny o 38 % a 45 %. Tak aký má byť ten silný argument, aby aj Česká republika prijala spoločnú menu euro?
Ako vyplýva zo stratégie viacerých krajín na čele s Nemeckom, nespoľahlivé a od počasia závislé, mohutne dotované solárne a veterné zdroje, napriek obrovskému nárastu ich kapacity, budú ešte desaťročia, či skôr navždy potrebovať doplniť do rezervy a s inštalačnými aj prevádzkovými dotáciami, prevádzkované plynové zdroje elektriny a tepla, keď bolo uhlie takmer všade v EÚ postavené na pranier. Tieto rizikové plynové kapacity si súkromní investori dajú veľmi dobre zaplatiť aj poistiť štátnymi garanciami. S výnimkou obmedzených zdrojov z Nórska smerovaných predovšetkým do Veľkej Británie sú tak krajiny EÚ čoraz viac závislé od dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) zo zámoria. EÚ čoraz viac pri všetkých svojich aktivitách zavádza normy environmentálnej a sociálnej udržateľnosti (ESG). Tie sa netýkajú len podmienok ochrany životného prostredia, ale napríklad aj dodržiavania rovnakých práv žien či ochrany komunít LGBT. EÚ napríklad odkázala svojmu dodávateľovi LNG Kataru, že ak nebude dodržiavať normy ESG pre dodávky LNG, môže zaplatiť vysoké pokuty do pokladnice EK. Katarskí šejkovia nato odpovedali, že LNG môžu bez problémov predávať inde, napríklad do Ázie. Predstavme si, že by sa teraz EÚ za Trumpa pokúsila pokutovať svojho zďaleka najväčšieho a najdôležitejšieho dodávateľa, USA, aj za zlé hodnotenie ESG. A to EÚ je teraz podľa Eurostatu závislá od dodávok LNG z USA na 46 % a z Kataru na 11,9 %.
Davoský večierok vplyvných politikov, miliardárov a celebrít z celého sveta tento rok už po 55. raz hostil jeho prezident, 86-ročný nemecký multimilionár Klaus Schwab. Ten už v predchádzajúcich rokoch prispel svojimi revolučnými návrhmi na riešenie problémov súčasného sveta v súvislosti s bojom proti globálnej zmene klímy. Podľa Schwaba by ľudia nemali nič vlastniť, mali by všetko zdieľať a potom by boli vraj šťastnejší. Určite sa nad tým zamýšľali aj veľmi bohatí ľudia, ktorí zaplnili davoské letisko svojimi súkromnými lietadlami a z ktorých mnohí získali svoje obrovské majetky vďaka úspešnej zelenej dotačnej lobby.
Zelený Titanic EÚ
Avšak tento rok do ich spokojného konsenzuálneho mudrovania, že môžu nejako „opraviť“ kapitalizmus, hodil vidly svojím neotesaným a nediplomatickým štýlom práve vymenovaný prezident ekonomicky, politicky a vojensky najsilnejšej krajiny sveta s tým, že naopak posilní kľúčové racionálne prvky fungujúceho slobodného trhového hospodárstva. Donald Trump, obrazne povedané drsne a neohrabane, stiahol nohavice hlúpej, ekonomicky zničujúcej a do seba zahľadenej ideológii EÚ, ktorá by s podielom približne šiestich percent globálnych emisií CO₂ chcela zachrániť celý svet dekarbonizáciou (= deindustrializáciou) všetkých činností v 27 krajinách EÚ. Chcela to dosiahnuť použitím neexistujúcich alebo úplne neefektívnych technológií devastujúcu energetiku a s ňou aj hospodárstvo. Aj preto Komisia nedokázala vypracovať analýzy a štúdie dopadov. A teraz vďaka Trumpovi celý svet vidí, že na odhalené pozadie EÚ sa nalepilo niečo nepríjemne zelené a páchnuce hlúposťou, samoľúbosťou, aroganciou a pokrytectvom. A úplným odtrhnutím od skutočného života väčšiny obyvateľov EÚ.
Zatiaľ čo od súčasného vedenia Európskej komisie, Parlamentu a rady národných lídrov nemožno očakávať, že by rázne otočili kormidlo zeleného Titanicu, ktorý už pred šiestimi rokmi nasmerovali k drvivému nárazu s realitou (pretože starých psov novým kúskom jednoducho nenaučíš), v kríze sa rodia noví potenciálni lídri EÚ. Predseda poľskej vlády Donald Tusk predniesol pri príležitosti zahájenia polročného predsedníctva Poľska v EÚ ostro kritický prejav na adresu Green Dealu. Tento muž má pritom v Bruseli veľmi dobrú povesť ako bývalý šéf Európskej rady a politik, ktorý po nástupe do funkcie premiéra napravoval vo vedení EÚ povesť Poľska ako údajného problémistu z čias vlády dnes opozičnej strany Právo a spravodlivosť.
Hoci sa poľský premiér venoval najmä problému vojenskej obrany EÚ pred agresivitou Ruska, britský denník The Guardian citoval jeho slová, že Európa si musí „vyhrnúť rukávy“ a celý plán dekarbonizácie prepracovať. A to najmä kvôli vysokým cenám energií, ktoré robia Európu nekonkurencieschopnou v porovnaní s USA a Čínou. Podľa Tuska by mali európski politici dať hlavy dokopy a spraviť dôkladnú revíziu Green Dealu.
„Mali by sme identifikovať problémy a mať odvahu zmeniť tie pravidlá, ktoré by mohli viesť k príliš vysokým, neúnosne vysokým cenám energie,“ uviedol Tusk. Zároveň hlasno varoval pred zavedením systému obchodovania s emisiami EÚ ETS2. Aj vláda Petra Fialu, ktorá tento systém predtým podpísala, teraz nové emisné povolenky tiež odmieta. Tie hrozia od roku 2027 výrazným zaťažením nákladov domácností na vykurovanie a ceny benzínu a nafty. Veľmi naliehavo a v EÚ v doposiaľ bezprecedentnom apele zaznelo Tuskovo varovanie: „Ak /ETS2/ vstúpi do platnosti, zničí všetky demokratické vlády v Európe. Zamyslite sa nad tým, či to stojí za to,“ uviedol poľský premiér.
O autorovi: Doktor Milan Smutný je hovorcom českého think tanku Realistická energia a ekológia. Je absolventom Fakulty ekonomiky a manažmentu Vysokej školy ekonomickej v Prahe, konzultantom v automobilovom priemysle, zahraničným spravodajcom, šéfredaktorom a riaditeľom Českej tlačovej agentúry, hovorcom Škoda Auto a AAA AUTO, vedúcim oddelenia komunikácie Stredočeského kraja, riaditeľom odboru komunikácie Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a členom vrcholového manažmentu najväčšej ruskej automobilky Avtovaz/Lada, ktorej väčšinovým vlastníkom je skupina Renault/Nissan.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
