Piatok 5. júla, 2024
(Zľava) ruský prezident Vladimir Putin so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom, 9. júna 2023 v Soči. (Foto: GAVRIIL GRIGOROV/SPUTNIK/AFP via Getty Images)

Prezident Lukašenko: Ruské jadrové zbrane sú už rozmiestnené v Bielorusku

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu (30. 6.) uviedol, že v Bielorusku boli rozmiestnené desiatky ruských taktických jadrových zbraní. Tento krok vyvolal na Západe obavy, že rusko-ukrajinský konflikt by sa mohol rozšíriť na ďalšie územia.

Kľúčový spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina už vo svojom prejave v Minsku koncom apríla povedal, že sa jednomyseľne prijala nová vojenská doktrína, ktorá zvažuje rozmiestnenie ruských jadrových zbraní na bieloruskej pôde ako strategický odstrašujúci prostriedok.

Ide o prvé premiestnenie takýchto hlavíc mimo územia Ruska od pádu Sovietskeho zväzu. Taktické (nestrategické) jadrové zbrane majú menšiu silu ako strategické jadrové zbrane. Vzhľadom na ich krátky dosah nie sú určené na to, aby spôsobovali veľké ničenie celých miest, avšak stále disponujú značným ničivým potenciálom. Môžu byť odpaľované zo vzduchu, vody, alebo zo zeme umiestnené na raketách krátkeho doletu. Môžu to byť aj pozemné míny, delostrelecké granáty či torpéda.

Mapa: Radio Free Europe / Radio Liberty (Zdroj: RFE/RL’s Belarus Service)

NATO označilo tento krok za „nebezpečný a nezodpovedný“.

Krajina bude pripravená použiť nestrategické jadrové zbrane, ak bude ohrozená jej suverenita a nezávislosť, povedal náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Bieloruska Pavel Muraveiko. „Naučili sme sa, ako s týmito zbraňami zaobchádzať. Vieme ich dobre používať. Sme schopní ich použiť. A môžete si byť istí: urobíme to, ak bude ohrozená suverenita a nezávislosť našej krajiny,“ oznámil v miestnej televízii.

Deň predtým bieloruský plukovník Vadim Lukaševič informoval, že susedná Ukrajina rozmiestnila svoje sily k bieloruským hraniciam v snahe „zatiahnuť našu krajinu do vojny“. „Situáciu na bielorusko-ukrajinskej hranici charakterizuje eskalácia napätia,“ skonštatoval s tým, že ukrajinské sily plánujú potenciálne sabotáže a teroristické činy na bieloruskej pôde.

O jadrových zbraniach hovorili už minulý rok

Zatiaľ čo Lukašenkove jednotky sa priamo do ukrajinského konfliktu nezapojili, ruským jednotkám bolo dovolené vykonávať cvičenia na bieloruskom území už pred začiatkom vojny. Rusko využilo bieloruské územie na spustenie invázie na Ukrajinu pred dvoma rokmi – vo februári 2022.

Už v júni 2023 Putin potvrdil, že Rusko rozmiestni jadrové zbrane v Bielorusku. Mali byť rozmiestnené v špeciálnych skladovacích zariadeniach a pripravené na použitie do začiatku júla. Kontrola nad zbraňami mala zostať v rukách Ruska. Ako dôvod Putin uviedol, že rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku bude pôsobiť ako „odstrašujúci prvok“ pre všetky mocnosti, ktoré „uvažujú o spôsobení strategickej porážky“.

Podľa údajov International Campaign to Abolish Nuclear Weapons (Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní) má Rusko najväčší počet jadrových hlavíc na svete. Z 12 700 bojových hlavíc na celom svete je 5 977 ruských, tesne za nimi nasleduje 5 428 amerických.

Podľa bieloruskej tlačovej agentúry BelTA Lukašenko následne informoval, že nasadenie jadrových hlavíc v krajine bola jeho požiadavka. „Nebolo to Rusko, kto mi to vnútil. Prečo? Pretože nikto na svete nikdy nešiel do vojny s jadrovou mocnosťou. A nechcem, aby s nami niekto bojoval. Existuje taká hrozba? Existuje. Musím túto hrozbu neutralizovať,“ povedal vtedy.

Sú jadrové zbrane skutočne v Bielorusku?

Potom, čo sa informácia o privezení ruských jadrových zbraní do Bieloruska dostala na verejnosť, zverejnil Denník N článok od bieloruského novinára „Maksa“, ktorého celé meno z bezpečnostných dôvodov nebolo uvedené.

Podľa neho sa nedá s určitosťou povedať, či zbrane boli v roku 2023 naozaj do krajiny privezené alebo šlo o politické taktizovanie. Novinár sa domnieval, že ak boli jadrové zbrane skutočne premiestnené, takmer určite to znamená, že sa plánujú použiť. Iba tak nimi manipulovať a rozvážať ich z krajiny do krajiny je príliš nákladné.

„Zaujímavé je, že samotný Lukašenko sa v rôznych obdobiach vyjadroval o jadrových zbraniach rozporuplne. Raz bol hrdý na nejadrový status Bieloruska, inokedy akoby ohlasoval pripravované rozmiestnenie rakiet,“ napísal Maks.

Dnes Lukašenko tvrdí, že bolo „chybou“, že všetky strategické jadrové zbrane boli z Bieloruska po páde Sovietskeho zväzu odstránené a že ruské taktické jadrové zbrane „musia“ v Bielorusku zostať.

Podľa bieloruského novinára predstavujú zbrane na území krajiny značné riziko. „Umiestnenie jadrových rakiet v Bielorusku a ich použitie je pre Putina výhodné. Odvetné zásahy by potom dopadli takisto na Bielorusko – územie Ruska by zostalo nedotknuté.“

Podobnú úvahu prezentoval nórsky profesor medzinárodných vzťahov Glenn Diesen. Podľa neho by v reakcii na ruský postup mohlo NATO vyzbrojiť jadrovými zbraňami napríklad Poľsko. Taktiež uviedol, že aj keby sa NATO obávalo zaútočiť priamo na Rusko, cieľom útokov sa môže stať práve Bielorusko, ktoré je jeho blízkym spojencom. Aby veľmoci nespustili skutočnú jadrovú vojnu, môžu útočiť na menšie krajiny, ktoré sú spojencami ich konkurentov.

Posledné spoločné vojenské cvičenia

Rusko a Bielorusko absolvovalo posledné spoločné vojenské cvičenie pozostávajúce aj z jadrových manévrov 11. júna. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cieľom je pripraviť jednotky a vybavenie „na bezpodmienečné zabezpečenie suverenity a územnej celistvosti“ oboch krajín. 

Podľa štátnych médií v prvej fáze cvičení ruské jednotky trénovali, ako vyzbrojiť a rozmiestniť rakety Iskander, zatiaľ čo letectvo trénovalo, ako vyzbrojiť hypersonické rakety Kinžal. Ukázané boli aj nadzvukové stíhačky MiG-31 nesúce rakety Kinžal a nadzvukové bombardéry dlhého doletu Tupolev Tu-22M3.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tom čase uviedol, že nácvik jadrových zbraní bol reakciou na „nepriateľské rozhodnutia a činy“ západných spojencov Ukrajiny a ich „každodenné provokácie“. „Na európskom kontinente je pomerne napätá situácia, ktorú každý deň vyvolávajú nové nepriateľské rozhodnutia a kroky európskych metropol a Washingtonu voči Rusku. K provokácii dochádza na dennej báze. Preto sú, samozrejme, takéto cvičenia a udržiavanie bojovej pripravenosti pre nás veľmi dôležité,“ uviedol.

Lukašenko tiež často hovorí o nebezpečenstvách útoku NATO alebo Ukrajiny ako o dôvode, prečo jeho krajina potrebuje udržiavať svoju armádu v neustálom stave vysokej pohotovosti. Vo vyššie spomínanom prejave pred celonárodným zhromaždením tvrdil, že opozičné skupiny plánujú obsadiť oblasť v západnom Bielorusku a požiadať o podporu jednotky NATO.

Bieloruská bezpečnostná služba 25. apríla oznámila, že zmarila útok na Minsk bezpilotnými lietadlami vypustenými z Litvy, avšak toto tvrdenie rýchlo vyvrátili predstavitelia vo Vilniuse.

Lukašenko vyzval Západ, aby „ukončil patovú situáciu s Ruskom tým, že to nazve remízou“, čo by urýchlilo mierový proces a ukončilo konflikt na Ukrajine.

„Inak Ukrajina prestane existovať,“ dodal.

Prečítajte si aj