Štvrtok 3. apríla, 2025
Prešov po sovietskom nálete z 20. decembra 1944 (Foto: Ing.Mgr.Jozef Kotulič / Wikipedia, CC BY-SA 4.0)

Presne pred 80 rokmi zbombardovali Prešov vojská Sovietskeho zväzu (Spomienky svedkov +Foto)

Presne pred 80. rokmi sa počas druhej svetovej vojny odohral jeden z najničivejších vzdušných útokov na Slovenský štát. Bombardovanie Prešova začalo 20. decembra 1944 od 18:55 a trvalo približne hodinu a 20 minút. Zúčastnilo sa ho 150 lietadiel Sovietskeho zväzu. Bombardéri Iliušin Il-4 18 uskutočnili dokopy 24 náletov, pričom podľa štatistík zabili približne 300 Nemcov, 101 obyvateľov mesta a 120 trestancov väznených Gestapom.

Lietadlá Červenej armády prileteli z východu alebo zo základne na juhovýchode Poľska. Počas obdobia komunizmu sa o tejto kapitole dejín rozprávalo málo. Do povedomia verejnosti sa začala dostávať až po roku 1989.

Slabú informovanosť o udalosti počas minulého režimu potvrdzuje aj Božena Ličáková, ktorá mala vtedy 8 rokov. Ešte v dospelosti si myslela, že bombardovanie uskutočnili americké lietadlá. S rodinou žila v obci Fričkovce severne od Prešova smerom na Bardejov. “Pamätám si na veľmi jasné svetlo, ktoré sme z dediny z diaľky videli nad mestom a obrovský hluk,” povedala pre Epoch Times Slovensko o osudnom dni. “Keď zhadzovali bomby, až k nám domov prišla taká silná tlaková vlna, že nám vkuse trieskali vchodové dvere do domu. Nedali sa zavrieť, ani nechať otvorené. Veľmi sme sa báli,” spomína.

Potom, čo v roku 1938 boli Košice pripojené k Maďarsku, Prešov sa stal najvýznamnejším mestom východného Slovenska a najdôležitejším strategickým bodom pre Nemecko v oblasti. Nachádzalo sa tu niekoľko nemeckých vojenských útvarov a sídlila tu aj nemecká tajná bezpečnostná služba. Okrem toho Nemci využívali miestne budovy, ako napríklad väznicu Gestapa, kasárne, sklady munície a vojenských zásob. Významnú úlohu zohrávala tiež miestna železnica, ktorú nemecké vojsko využívalo na presuny. Dva nálety na miestnu železničnú stanicu prebehli už v septembri, niekoľko mesiacov pred hlavným útokom.

Najničivejší útok prišiel tesne pred Vianocami. Sovietske lietadlá sa prirútili krátko pred siedmou večer a bombardovali takmer celé mesto. „Vtedy sa rozpútalo peklo na zemi. Zdalo sa mi, že všetci čerti sa zbehli nad našimi hlavami a hádžu reťaze, kde sa dá. Tresk, buchot, svišťanie, na okamih strašidelné ticho, a potom všetko nanovo,“ spomínala Gizela Imrichová, ktorá mala vtedy osem rokov, pre Prešovský Korzár.

Vo viacerých oblastiach vypukli požiare. Za normálnych okolností by v zimnom období o takom čase všade bola tma, celé mesto však zaplavilo prenikavé svetlo. Z neba na zem pomaly dopadali horiace fakle pripevnené k padákom, tzv. Stalinove sviečky. V dokumentárnom filme Stalinove sviečky nad Prešovom opisoval svoje skúsenosti Ladislav Milčevič. „Sestra sa rozčuľovala, že aký hlupák je ten nemecký vojak, ktorý nám autom svieti do okien, keď sú všetky okná zatemnené. Ale keď svetlo svietilo dlhšie, vyšli sme na dvor a videli sme, že nie auto, ale celé mesto, ktoré bolo pred nami, bolo osvetlené Stalinovými sviečkami,“ spomínal.

Po prvých výbuchoch sa k všeobecnému hluku pridal prenikavý zvuk sirén. Obyvatelia sa začali urýchlene presúvať do pivníc a kdekoľvek mohli, aby sa zachránili. Ladislav Milčevič mal v tom čase 23 rokov. Útok sovietskeho letectva označil za bezcieľny, „pretože neboli bombardované len vojenské zariadenia, ale aj civilné objekty, rodinné domy, ulice a byty.“

Najväčšie škody boli spôsobené na celej Hlavnej ulici, kde bola väčšina domov zničená. V troskách ostali budovy Gestapa a väznice na Konštantínovej ulici, vážne poškodená bola židovská synagóga, futbalové ihrisko a otvorené kúpalisko. Množstvo ďalších domov bolo zničených alebo vážne poškodených v okolitých uliciach v centre mesta.

Po nálete z Prešova zo strachu pred ďalšími útokmi ušli tri pätiny jeho obyvateľov.

„S úctou a obdivom spomínam na to, ako v tých ťažkých časoch dokázali rodičia zvládnuť našu výchovu, nakŕmiť nás, postarať sa o všetko, čo bolo treba. Je dobre, že dnes už o tom všetkom možno povedať pravdu,“ skonštatovala Gizela Imrichová.

Metropola Šariša patrila spoločne s Bratislavou, Nitrou a Novými Zámkami medzi najviac zničené slovenské mestá, ktoré boli počas druhej svetovej vojny bombardované spojeneckým letectvom (ZSSR a USA). V meste bolo dokopy zničených 85 domov. Z celkového počtu 2 050 budov bolo až 1 700 poškodených.

Po skončení vojny nastal v meste veľký problém s bývaním. Rekonštrukcie stavieb postupovali pomaly a ešte 2 až 3 roky po bombardovaní sa v ruinách nachádzali mŕtve telá.

20. december 1944 bol zaradený medzi pamätné dni mesta Prešov.

Prečítajte si aj