Premiér trvá na tom, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie
Premiér Robert Fico (Smer-SD) trvá na tom, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Zdôraznil takisto, že vstup ruských vojsk na Ukrajinu bol porušením medzinárodného práva. Apeloval na mier, naďalej odmieta aj vojenskú pomoc Ukrajine. Uviedol to v sobotu v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
„Je naivné sa domnievať, že jadrovú veľmoc, ako je Ruská federácia, môže niekto poraziť v konvenčnej vojne,“ podotkol premiér. Skonštatoval, že na Ukrajine boje zamrzli. Tvrdí tiež, že kým sa Slovania zabíjajú, západ sa prizerá. Podotkol, že Európska únia by sa mala prestať pozerať na USA a začať apelovať na hľadanie riešenia. Chce, aby sa hľadala dohoda tak, aby sa na jednej strane rešpektovali požiadavky Ukrajiny a na druhej by sa dali bezpečnostné záruky Rusku. „Tlačme obidve bojujúce strany – aj Ukrajinu, aj Rusko – do prímeria,“ uviedol s tým, že konflikt nemôže viac eskalovať. V tejto súvislosti zdôraznil svoj nesúhlas so vstupom Ukrajiny do NATO.
Avizoval tiež, že na výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach plánujú rokovať o urýchlení zapojenia cudzincov v slovenskom priemysle. Premiér podľa vlastných slov pozval na Slovensko aj ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Chce s ním a ukrajinskou vládou rokovať o civilnej spolupráci, napríklad pri železničnej doprave a obnove hraničného priechodu Vyšné Nemecké. Rovnako tu vidí priestor na diskusiu o tom, ako pomôcť odídencom z Ukrajiny aj tým, že ich budeme efektívnejšie zapájať na slovenskom trhu práce.
J. Blanár: Slovensko chce aj naďalej poskytovať pomoc Ukrajine
Slovensko chce aj naďalej poskytovať materiálnu, humanitárnu a rozvojovú pomoc Ukrajine. Podporí aj zapojenie slovenských subjektov do jej obnovy. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti druhého výročia začiatku vojny na Ukrajine.
„Slovenská republika podporuje Ukrajinu ako mierovú, demokratickú, teritoriálne celistvú, v medzinárodne uznaných hraniciach s perspektívou v Európskej únii po splnení všetkých kritérií stanovených pre všetky kandidátske krajiny. Nášmu susedovi chceme aj naďalej poskytovať materiálnu, humanitárnu a rozvojovú pomoc a podporíme zapojenie slovenských subjektov do obnovy Ukrajiny,“ uviedol minister.
Podotkol, že SR apeluje na čo najskoršie začatie mierových rokovaní. „Preto podporujeme mierové aktivity vrátane iniciatívy prezidenta Ukrajiny vedúce k tomuto cieľu,“ ozrejmil. Slovensko je podľa jeho slov pripravené konštruktívne sa zapojiť do procesov na medzinárodnej scéne, ktoré môžu prispieť k ukončeniu tejto vojny. „Pre SR je aj naďalej dôležité, aby bol budúci mier pre Ukrajinu komplexný, spravodlivý, trvalý a plne v súlade s kľúčovými princípmi Charty OSN. Iba taký prispeje k posilneniu celoeurópskej stability a bezpečnosti,“ skonštatoval. Dodal, že Slovensko vyjadruje solidaritu so všetkými obeťami vojenskej invázie.
I. Korčok: Podpora Ukrajiny je v slovenskom záujme
Podpora Ukrajiny je v slovenskom záujme. Zdôraznil to kandidát na prezidenta SR a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok v súvislosti s druhým výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Skonštatoval, že mier na Ukrajine nastane, až keď Rusko prestane bojovať.
„Sú to presne dva roky, odkedy sa Ruská federácia rozhodla pošliapať medzinárodné právo a zaútočiť na nášho východného suseda Ukrajinu,“ vyhlásil I. Korčok. Skonštatoval tiež, že za ten čas sme videli solidaritu Slovákov, hrdinstvo ukrajinského národa aj vojnové zločiny a bombardovania civilných cieľov zo strany Ruska.
Skonštatoval pritom, že na Slovensku sa nepodarilo dostatočne presvedčiť ľudí a vysvetliť im, aký fatálny dosah má vojna na Ukrajine na bezpečnosť Slovenska a Európy. Kritizoval populistov aj niektoré vyjadrenia politikov. Zdôraznil, že slovenským záujmom musí byť Ukrajina ako bezpečný partner v Európskej únii. „Bezpečnosť Ukrajiny zvyšuje aj našu bezpečnosť. Prosperujúca Ukrajina znamená nové príležitosti na rozvoj pre východ Slovenska. Takisto je jasné, že čím viac bude Ukrajina prehrávať vojnu, tým bližšie bude vojna k našim hraniciam,“ upozornil.
Odmieta „falošné volanie po mieri“ zo strany niektorých politikov i názory, že Ukrajina by mala akceptovať stratu časti svojich území. „Prvý predpoklad akéhokoľvek mieru je však to, že ruské bomby prestanú dopadať na ukrajinské školy, škôlky a nemocnice. A to, aký mier a za akých okolností Ukrajina akceptuje, musíme nechať na Ukrajincov. Dovtedy je našou povinnosťou podporovať Ukrajinu a robiť všetko pre to, aby sa ubránila,“ dodal s tým, že v tejto vojne je Rusko agresor a Ukrajina obeť.
Prezidentka: Sme na správnej strane dejín
Prezidentka Slovenskej Republiky Zuzana Čaputová uviedla na svojej sociálnej sieti: „Už dva roky čelia naši susedia na Ukrajine utrpeniu, ktoré spôsobuje masívna vojenská agresia Ruska. Na svedomí má tisícky ľudských životov a škôd, ktorých následky bude cítiť niekoľko ďalších generácií.“
„Často pritom počúvame, prečo sa Ukrajinou vôbec zaoberáme. Je to preto, že na Ukrajine sa bojuje aj za rešpekt k štátnej suverenite a územnej celistvosti, ktoré boli pošliapané a vyžaduje ich každá krajina, aj Slovensko. Je to preto, že je našim bezpečnostným záujmom mať suseda, ktorý má na svojom území mier a prosperuje. Je to preto, že sme ľudia a utrpenie iných v nás vzbudzuje súcit a potrebu pomôcť,“ dodala prezidentka.
Prezidentka prejavy záujmu a empatie nepovažuje sa slabosť, ale za prejav ľudskosti. Poďakovala všetkým za podporu Ukrajine a Ukrajincom, za vzájomnú solidaritu a otvorenie svojich sŕdc a domovov pre utekajúcich pred hrôzami vojny.
„Sme na správnej strane dejín, na strane medzinárodného práva, na strane väčšiny krajín sveta, ktoré ruskú agresiu odmietajú,“ vyhlásila Z. Čaputová.
Politici si pripomenuli dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu
Ukrajina nebojuje len za seba, ale za celý demokratický svet. Podpora Ukrajiny je naďalej dôležitá. Zhodli sa na tom viacerí politici a politické strany v súvislosti s uplynutím dvoch rokov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
KDH podotklo, že Ukrajina zvádza boj aj za demokraciu, pokoj a slobodu na Slovensku. Zdôraznilo, že potrebuje slovenskú aj európsku pomoc, a vyjadrilo ľútosť nad obeťami vojny. „Tisícky obetí, odlúčených rodín, zničených domov či kostolov už nikto nevráti späť. Akékoľvek schvaľovanie či zľahčovanie tohto konfliktu je neprípustné a neľudské,“ uviedlo hnutie na sociálnej sieti. Pripomenulo, že Rusko označilo Slovensko za nepriateľský štát. „Preto každý, kto ruské útoky schvaľuje, bojuje proti Slovensku,“ dodalo.
„Sú to dva roky od vpádu ruskej hordy zabijakov, znásilňovateľov, vrahov detí, žien, mužov, starcov,“ vyhlásil na sociálnej sieti poslanec Národnej rady SR za SaS Juraj Krúpa. Poukázal na bombardovanie Ukrajiny a zabíjanie nevinných ľudí. Vyzdvihol zjednotenie krajín, ktoré odmietli ruskú agresiu, a aj solidaritu Slovákov s utečencami. Jeho stranícka kolegyňa Mária Kolíková dodala, že Ukrajina každým dňom ukazuje nesmiernu statočnosť. „Sama však nedokáže čeliť násobne silnejšiemu útočníkovi. Nepokorenie Ukrajiny, jej víťazstvo je dôležité nielen pre ukrajinský národ, ale pre mier v Európe, na Slovensku obzvlášť,“ podčiarkla.
Podporu ukrajinskému ľudu a suverenite krajiny deklarovalo aj hnutie Slovensko. Poukázalo na množstvo obetí. Hnutie verí, že sa čoskoro nájde riešenie, ktoré ukončí tento nezmyselný konflikt. „Tá vojna je obrovským zlyhaním Ruska a tragédiou pre celý demokratický svet,“ dodal poslanec za hnutie Roman Mikulec. Predseda hnutia Igor Matovič dodal, že Ukrajinci bojujú za celý demokratický svet aj za nás, preto ho mrzia výroky bagatelizujúce vojnu.
„Milióny ľudí na Ukrajine stratili svoje domovy a svojich blízkych v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. Na druhé výročie brutálneho útoku Ruska na našich susedov nemožno ignorovať hrozbu, ktorú predstavuje agresívne správanie Ruska,“ uviedla predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová s tým, že len silná Európa odradí Rusko od útokov na ďalšie krajiny.
Poslanec za SNS Roman Michelko skonštatoval, že USA aj Európa by mali pomáhať. „Realita je taká, že v Spojených štátoch sa to zaseklo v Kongrese. Odblokovala sa pomoc, čo sa týka Európskej únie,“ uviedol. Vojna je podľa jeho slov aktuálne skôr pozičná. „Hrozí aj zmrazený konflikt,“ upozornil s tým, že by to možno bol aj lepší variant, pretože ruská armáda ide v niektorých úsekoch do protiofenzívy. „Čakám dlhý konflikt s neistým výsledkom,“ dodal.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
