Premiér Fico preveruje financovanie mimovládok. Namiesto zahraničných agentov prichádza regulácia lobingu
Premiér Fico minulý týždeň poveril ministerstvá vypracovaním zoznamu všetkých finančných príspevkov pre mimovládne organizácie. Od prevzatia vlády po predčasných parlamentných voľbách na jeseň 2023 premiér s lídrom SNS Dankom avizujú koniec éry mimovládnych organizácií. Myšlienka označovať mimovládky za zahraničných agentov ustúpila a do popredia sa dostáva ambícia regulovať lobing týchto organizácií. Predstavitelia mimovládok ako aj ombucman upozorňujú, že takáto úprava by mohla byť protiústavná a diskriminačná.
Premiér audituje príspevky pre neziskový sektor
Predseda najsilnejšej opozičnej politickej strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka zverejnil na svojich sociálnych sieťach list predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) určený jednotlivým ministerstvám. Ficovu korešpondenciu Šimečka označil za „škandál”.
V dokumente premiér uložil jednotlivým šéfom rezortov úlohu – vypracovať zoznam všetkých grantov a dotácií pre nadácie, občianske združenia a iné organizácie s cieľom „zabezpečenia transparentnosti a efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi“.
Premiér chcel kompletný zoznam všetkých finančných príspevkov, ktoré od nástupu súčasnej vlády jednotlivé ministerstvá poskytli tretiemu sektoru, teda občianskym združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám a ďalším mimovládnym subjektom na Slovensku.
Podľa dokumentu, ktorý zverejnil Šimečka, premiér požiadal ústredné orgány štátnej správy o podrobné údaje, vrátane názvu organizácie, účelu príspevku, jeho výšky, zdroja financovania (či ide o štátny rozpočet, eurofondy alebo iné zahraničné zdroje), dátumu poskytnutia a názvu inštitúcie, ktorá grant alebo dotáciu schválila.
Fico by mal mimovládkam ďakovať, myslí si Šimečka
Šimečka sa vo svojom príspevku zamýšľa nad tým, či Fico bude pokračovať v napodobňovaní Elona Muska ešte radikálnejšími krokmi. „Rozmýšľam, či v kopírovaní Elona Muska zájde aj ďalej – máme sa pripraviť na mávanie motorovou pílou, prípadne na hajlovanie?“ píše predseda PS. Podľa jeho slov mimovládne organizácie „suplujú zlyhania najmä Ficových vlád, starajú sa o starých, chorých, týrané ženy, vzdelávajú mladých ľudí, chránia našu prírodu, slobodu aj demokraciu“.
Podľa predsedu PS by premiér mal byť ľuďom z neziskového sektoru naopak vďačný. „A premiér, namiesto toho, aby im poďakoval, a sám konečne začal riešiť problémy ľudí na Slovensku, ich len ‚okiadza‘ a prenasleduje tu vymyslené prízraky,“ uviedol.
Fico vs. Šimečkova rodina
Slovenská vláda zatiaľ výsledky verejne nepredstavila a jednodňové ultimátum na odovzdanie zoznamov už vypršalo 25. februára. Premiér Fico však reagoval na Šimečkove vyjadrenia na Facebooku. Považuje za legitímne, ak si premiér takéto údaje od ministerstiev vyžiada. Podľa neho sa to Šimečku dotklo práve preto, že jeho príbuzní dostávali vysoké sumy zo štátnych a medzinárodných dotačných schém. Tento fakt označil za dôvod, prečo bol líder PS odvolaný z postu podpredsedu parlamentu.
„Jeho otec, mama, či partnerka sú najlepším príkladom, ako sa dá cez mimovládky priživovať. Aj preto bol p. Šimečka ml. odvolaný z funkcie podpredsedu NR SR. Ale zlaté časy pre nich končia,” napísal premiér.
Fico tvrdí, že občianske združenie Projekt Fórum, ktoré vedie Šimečkova matka Marta Šimečková, získalo za posledné štyri roky dotácie v hodnote 314-tisíc eur. Zároveň uviedol, že proti združeniu je vedená exekúcia zo strany orgánov EÚ vo výške takmer 160-tisíc eur.
Podľa informácií Plus 7 dní ide o sumu 113 400 eur, ktorú vymáha Výkonná agentúra EÚ pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). Dôvodom je chýbajúca záverečná správa o použití grantu spred viac než desiatich rokov.
Premiér už v októbri 2023 avizoval koniec éry mimovládok
Fico v októbri minulého roka avizoval, že mimovládky, ktoré disponujú príjmami zo zahraničia, sa budú označovať ako „zahraniční agenti”. „Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,“ vyhlásil.
Jeho poradca v oblasti občianskej spoločnosti Dalibor Jurášek, ktorý mal podľa denníka SME pred tým spolupracovať s platformou Slobodný vysielač, tvrdí, že politické mimovládky sú privilegované v médiách, kultúre i politike. Podľa neho nie sú politické mimovládky „občianske”, pretože nie sú financované z darov občanov, keďže majorita ich finančných prostriedkov je pôvodom zo zahraničia. Preto majú podľa neho slúžiť cudzím zahraničným záujmom.
„Problém je, že nezastávajú záujmy verejnosti, ale zahraničných sponzorov, paradoxne však vystupujú ako zástupcovia občianskeho sektora,“ uviedol Jurášek. Tým sa podľa neho deformuje demokratické prostredie. „Občianska spoločnosť má reprezentovať občanov, má byť určovaná zdola. Nemá slúžiť na prevychovanie väčšiny spoločnosti podľa predstáv zahraničných sponzorov,“ povedal.
Zákon o zahraničných agentoch je posunutý do druhého čítania
30. apríla 2024 bol v parlamente posunutý návrh zákona o mimovládnych organizáciách z dielne SNS do druhého čítania. „Chceme zastaviť zneužívanie mimovládnych organizácií na prelievanie peňazí súkromnými osobami,” objasnil poslanec za SNS Adam Lučanský.
Národniari sa podľa vlastných slov snažia, aby bola verejnosť informovaná o hospodárení „skrývajúcich sa” mimovládok a o prichádzajúcich finančných prostriedkoch, ktoré dostávajú.
„Zverejnenie príspevkov, darov a pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú, a akým spôsobom s nimi hospodária,“ uviedli v apríli zhodne poslanci Dagmar Kramplová, Rudolf Huliak, Milan Garaj a Adam Lučanský, ktorí návrh predkladali.
SNS naviac chcela dosiahnuť, aby sa mimovládky s príjmom zo zahraničia jasne označovali ako „organizácia so zahraničnou podporou”. „Ak mimovládna organizácia dostane viac ako 5-tisíc eur ročne od darcov zo zahraničia, bude musieť o sebe začať hovoriť ako o „organizácii so zahraničnou podporou“, píše sa v návrhu.
Hoci vládna koalícia pôvodne plánovala zaviesť takéto označenie pre mimovládky s príjmami zo zahraničia, pre nezhody medzi koaličnými partnermi a pre upozornenia od Európskej komisie od tohto zámeru upustila. Namiesto toho sa koalícia rozhodla sprísniť zákon o mimovládnych organizáciách, pričom sa zameriava na reguláciu lobingu. Nový návrh zákona vyžaduje, aby mimovládne organizácie, ktoré sa stretávajú s politikmi s cieľom ovplyvňovať verejné politiky, boli označené ako lobisti.
Lobing mimovládok
Návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý predložila Slovenská národná strana (SNS), sa v súčasnosti nachádza v legislatívnom procese. Po jeho predložení došlo k viacerým diskusiám a kontroverziám. Ešte sa o ňom na pôde parlamentu definitívne nehlasovalo. Návrh pri činnosti mimovládnych organizácií najnovšie zavádza pojem „lobing“.
Úrad vlády SR vo svojom stanovisku uvítal, že poslaneckým návrhom z dielne národniarov existuje ambícia zaviesť pojem „lobing” v súvislosti s činnosťou mimovládok smerujúcou k ovplyvňovaniu verejných politík. Navrhovanú právnu úpravu považuje úrad vlády za oprávnenú, pretože podľa neho „chýba transparentnosť mimovládnych organizácií, ich spoločenská zodpovednosť, ako aj verejná kontrola“. V slovenskom právnom poriadku zatiaľ nie je upravená otázka transparentnosti mimovládnych organizácií.
Podľa úradu vlády je Slovensko dlhodobo kritizované európskymi medzinárodnými inštitúciami za to, že skoro 20 rokov nedokázalo nastaviť reguláciu lobingu, pričom aj v správe o právnom štáte za rok 2024 z pera Európskej komisie je našej krajine odporúčané predložiť návrhy takejto regulácie.
„Lobing je v demokratickej spoločnosti legitímnym nástrojom na presadzovanie rôznych záujmov, avšak len pod podmienkou transparentnosti. Pri presadzovaní verejných politík má verejnosť právo vedieť, kto koho zastupuje, kto sa s kým stretáva, za akým účelom a ako je financovaný,“ pripomenul úrad vlády.
Reakcie kritikov
Pozmeňovací návrh k novele zákona o neziskových organizáciách od SNS čelí kritike zo strany mimovládnych organizácií aj opozície. Mimovládky odmietajú, aby štátni zamestnanci preverovali organizácie tretieho sektora a rozdeľovali ich na „dobré“ a „zlé“. Vnímajú to ako zastrašovanie.
Opozícia obviňuje vládnu koalíciu z „džihádu“ proti mimovládnym organizáciám a pripomína, že pôvodne chcela nálepkovať organizácie so zahraničným financovaním ako „zahraničných agentov“.
Šéf Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac pozmeňovací návrh z pera SNS ostro kritizuje. Podľa neho by v prípade schválenia obmedzil oficiálne kontakty mimovládnych organizácií so štátnymi inštitúciami. Ako podpredseda Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie upozorňuje, že návrh je protiústavný a diskriminačný, keďže reguluje lobing iba pre mimovládky, zatiaľ čo iné sektory ostávajú bez obmedzení.
„Rozhodli sa pripraviť návrh, ako nás zásadne odstaviť od možnosti komunikovať s verejnými funkcionármi, a to nielen pri príprave legislatívy, stratégií a politík tohto štátu, ale vždy, keď títo nadobudnú pocit, že ich tým chceme priamo alebo nepriamo ovplyvniť. Tento návrh je ešte nebezpečnejší ako označovanie – pretože zásadne obmedzuje možnosti účasti slovenskej verejnosti na rozhodovaní o budúcnosti Slovenska. Je pritom typické, že predstavitelia dnešnej vládnej moci obmedzujú a diskriminujú občiansky sektor, ako jediný v spoločnosti,” uviedol Zajac.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský koncom roka varoval, že prijatie návrhu by mohlo oslabiť garancie základných práv a slobôd na Slovensku. Zákonodarcom odporučil zvážiť prijatie komplexnej právnej úpravy lobingu v štandardnom legislatívnom procese.
„Reguláciu lobingu považujem za úplne legitímnu štátnu politiku, ku ktorej nás dokonca vyzýva aj Európska únia. Zároveň však platí, že právna regulácia musí byť nastavená tak, aby nezasahovala neprimerane do základných práv a slobôd. Musí teda nájsť spravodlivú rovnováhu medzi ich uplatňovaním a dosahovaním legitímneho cieľa transparentnosti,“ skonštatoval Dobrovodský.
Presný dátum konečného hlasovania o návrhu zákona zatiaľ nebol stanovený. Legislatívny proces pokračuje a návrh je predmetom ďalších diskusií a pripomienok v parlamente.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
