Premiér viní zo stavu verejných financií svojho predchodcu Ódora. Ten tvrdí, že Ficová vláda nerobí skutočnú konsolidáciu
Slovensko míňa viac peňazí, ako dokáže vybrať na daniach. To nie je nič výnimočné, keďže naša krajina ešte nikdy v histórii nedisponovala vyrovnaným rozpočtom. Štátny dlh však naďalej razantne rastie a vláda Roberta Fica (Smer-SD) sa rozhodla pristúpiť ku konsolidácii verejných financií. Plošné DPH stúpne od nového roka na 23 % a zavedú sa ďalšie nepopulárne opatrenia ako napríklad transakčná daň, zvýšenie odvodov a poplatkov. Téma konsolidácie sa stala jednou z najdiskutovanejších tém na Slovensku, keďže s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať vplyv na životnú úroveň širokej verejnosti.
Od roku 1993 do roku 2003 bola na Slovensku DPH 23 %. V roku 2003 za premiéra Mikuláša Dzurindu klesla DPH na 20 % a od roku 2004 bola nasledujúcich desať rokov dokonca stanovená na 19 %. Od roku 2014 začala opäť stúpať. Slovenské vlády sa začali predbiehať v rozdávaní a momentálne na vykrytie výdavkov bude ledva stačiť 23 %-ná DPH. Pritom je Slovensko oproti minulosti značne odbremenené, keďže v súčasnosti až okolo 80 % investícií do ekonomiky pochádza z európskych zdrojov.
Fico obviňuje za potrebu konsolidácie Ódora
Minulý týždeň premiér Fico počas svojho vystúpenia v Národnej rade (NR) SR obhajoval nutnosť pristúpiť ku konsolidácii. Za zodpovedných za súčasný stav verejných financií označil opozičných predstaviteľov. Tí podľa neho doviedli štát do súčasnej kondície počas minulých troch rokov vlády. „Konsolidácia je nevyhnutná kvôli nim, lebo rozdrbali miliardy eur. A my to urobíme a urobíme to s plnou zodpovednosťou bez toho, aby sme sa niekde mali hanbiť,“ povedal.
Premiér opakovane označil za zodpovedného za stav verejných financií Ľudovíta Ódora. Ten bol v úrade predsedu úradníckej vlády menej ako 5 mesiacov. „Potom, čo som zostavil štvrtú vládu, tak ma čakal dole pán Ódor – odchádzajúci nestrannícky predseda vlády, ktorý sa o dve hodiny ukázal ako nová hviezda Progresívneho Slovenska,“ spomenul Fico. „A povedal mi, že mi nechal na stole inšpiráciu, ako treba urobiť poriadok vo verejných financiách. Tak sme sa na to pozreli – 7 miliárd škrtov. To by znamenalo totálnu devastáciu sociálneho štátu, akýchkoľvek benefitov, ktoré teraz štandardne poskytujeme obyvateľom SR. Ale oni môžu všetko, oni môžu povedať DPH 25 % bez akýchkoľvek výnimiek,“ skonštatoval.
Podľa premiéra Fica, ak by sa zobralo akékoľvek opatrenie, ktoré navrhol jeho predchodca Ódor, tak dnes by už možno Slovensko neexistovalo. Zároveň apeloval na opozičných predstaviteľov, aby vysvetlili verejnosti, že konsolidačné opatrenia sú naozaj nevyhnutné. „Dúfam, že sa teraz nepostavíte a nebudete rozprávať slovenskej verejnosti, že oni len tak sa pohrávajú, všetko zdražujú, lebo nemajú čo robiť. Slovenská verejnosť je dostatočne vyspelá, aby vedela, čo sa tu dialo v rokoch 2020 až 2023,“ poznamenal v pléne NR SR.
Premiér taktiež opakovane zdôraznil, že opozícia vládu za jej kroky síce kritizuje, sama však nepriniesla nič konštruktívne. „Verejne sa znovu pýtam týchto ľudí. Nech sa postavia na tlačovú konferenciu a povedia, ako by konsolidovali 2,7 miliardy, lebo Ódor navrhoval konsolidovať 6-7 miliárd a rozvrátil by sociálny štát. Viete čo vám odpovedia? Nech si ministri znížia platy… No dobre, tak si teda znížime platy, nech je to do roka nejaká úspora 100-tisíc eur. Ale ja sa bavím o 2,7 milardy eur. Čo povedia iné? Netušia,“ povedal premiér.
Znížená daň na potraviny, vybrané produkty a služby
Ako istú mieru kompenzácie premiér prezentoval opatrenie, podľa ktorého by malo klesnúť DPH na 19 % pre všetky potraviny. DPH pre vybranú skupinu základných potravín klesne z 10 % na 5 %.
Prezentované základné potraviny: mäso (hydina, hovädzie, bravčové, králičie, ovčie, kozie), sladkovodné ryby, mlieko a mliečne výrobky (smotana, jogurty, maslo), ovčia bryndza, prírodný med, zemiaky, zelenina (rajčiny, uhorky, cibuľovitá, hlúbovitá, šalát), strukoviny, chlieb a pečivo, ovocné šťavy.
Podľa premiérových slov, ak chce vláda znížiť DPH na základné potraviny z 10 % na 5 %, znamená to výdavok v štátnom rozpočte v stovkách miliónov eur. Tie peniaze musí niekde nájsť. Preto pri domácich spotrebičoch ako sú chladničky, práčky alebo televízory, stúpne DPH z 20 % na 23 %. Človek si však spotrebiče nekupuje každý deň, zatiaľ čo potraviny a lieky každý deň potrebuje, skonštatoval. Toto rozhodnutie preto považuje “politicky za absolútne správne”.
Okrem základných potravín klesne DPH aj pre ďalšie vybrané produkty a služby. „Áno, zvyšuje sa DPH na 23 % a mne sa to nepáči. Ale čo mám robiť, keď takúto úlohu nám dali, že to musíme urobiť. Ale dohodli sme sa potraviny 5 %, lieky, ubytovanie, gastro, knihy a pravdepodobne učebnice 5 %,“ informoval.
Ódor: Vláda si zvýšila platy a všetku ťarchu sa snaží hodiť na občanov
Konsolidačný balík, ktorý predstavil súčasný vládny kabinet, považuje bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor za obrovské zlyhanie. Uviedol, že očakával, že nová vláda začne okamžite šetriť, no namiesto toho deficit ešte navýšila. Podľa neho z hľadiska skutočnej konsolidácie vláda nespravila zatiaľ nič. Zvýšenie DPH označil za „tú najľahšiu cestu zo všetkých“.
„To nie je také jednoduché ušetriť 30 %. To treba naozaj dobre pripraviť. Ja som to raz zažil, lebo my sme na ministerstve financií v roku 2004 naozaj prepustili 30 % ľudí a snažili sme sa to zefektívniť. To bolo treba pripraviť, to bolo treba reorganizovať a to je práca. Nad tým treba rozmýšľať a uvažovať. To nie je tak, že od pása strieľam, koľko dám DPH – 30, 25, 18. To je ľahké. Ale keď treba urobiť prácu a odbornú robotu, tak táto vláda je neschopná,“ skonštatoval.
Súčasný europoslanec za PS spomenul, že keď sa Robert Fico stal v roku 2006 prvýkrát premiérom, prevzal štát s dlhom 30 %. Keď odchádzal zo svojej 3. vlády v roku 2018, odovzdával štát s dlhom takmer 60 %. Zdôraznil, že štát nedokázal dostať z dlhu ani v tých najlepších časoch, pretože všetky nadpríjmy porozdával.
„Najlepšia konsolidácia je naštartovať ekonomiku. Vtedy nemusíte robiť také tie triedne dilemy – komu zoberiem a komu pridám. Keď sa zväčšuje koláč, tak v zásade každý sa má o čosi lepšie. Oni len dusia ekonomiku. Ja si nepamätám za tých 13 rokov, čo Fico vládol, či urobili nejaký väčší balík pre podnikateľov. Pre nich sú podnikatelia triedni nepriatelia,“ povedal.
Lego kocky
Na margo balíka návrhov, ktorý prichystal pre súčasnú vládu, expremiér povedal, že úmysel bol novej vláde pomôcť. Podľa jeho slov dali na stôl rôzne možnosti, ako ozdravovať verejné financie a preto to nazvali lego. Účelom malo byť prichádzajúcej vláde ukázať všetky možné opatrenia, ktoré by mohli rôzne kombinovať, aby ušetrili financie a zároveň sa drasticky nedotkli životnej úrovne ľudí. V navrhovaných lego kockách bolo navrhnuté zvýšenie DPH o 2 percentuálne body – z 20 na 22 %.
„Keď som bol premiér ešte úradníckej vlády, tak sme sa snažili pripraviť takmer 100 opatrení a dokonca sme vyzývali politické strany, že poďte, ak nesúhlasíte s týmito 100, tak dajte na stôl ďalších 50. My vám to pripravíme, naceníme, spravíme niečo. A on (Fico) sa tváril, že on nebude veľmi konsolidovať, maximálne pol percenta, nedotkne sa štandardu ľudí, nebude zvyšovať DPH. Toto sú všetko klamstvá, ktoré vyšli najavo po 10 mesiacoch,“ povedal europoslanec.
V lego kockách podľa neho hovorili o ušetrení minimálne troch miliárd a optimálne 5 miliárd eur za 4 roky. „Určite sme nehovorili, že v jednom roku treba urobiť nejakých 9 alebo 10 miliárd. To je absolútne smiešne. To môže povedať len človek, ktorý vôbec nerozumie verejným financiám,“ vysvetlil.
Expremiér považuje vyberanú sumu za premrštenú
Konsolidačné opatrenia nemuseli byť podľa expremiéra Ódora až takto razantné, keby vláda viac šetrila na svojich výdavkoch. Namiesto toho si myslí, že v pláne je vybrať čo najviac, aby vláda ešte vedela cez jednotlivé ministerstvá viac rozdávať. Uviedol, že na prevádzku štátu, na ktorej sa dá významne ušetriť, sa vláda nesústredí.
Naopak, podľa neho ide úplne opačným smerom – založili nové ministerstvá a nové úrady. „Celý ten deficit, ktorý máme, to je len na našu spotrebu. My si požičiavame na našu spotrebu. To je akoby rodina išla do banky zobrať si úver, lebo chce ísť večer do reštaurácie. To nedáva absolútne žiaden zmysel. Ak už berieme úvery, my potrebujeme investovať,“ poznamenal.
Suma 2,7 miliardy eur, ktorú sa vláda snaží vybrať, označuje za premrštenú. „Vybral by som možno 2 miliardy a popri tom by som zvýšil dôraz na eurofondy a na Plán obnovy a robil by som oveľa viac opatrení na výdavkovej strane. Treba sa najprv pozrieť na všetko na výdavkovej strane. A keď už nemáme čo, tak až vtedy ideme zvýšiť dane. To je oveľa lepší spôsob ako naopak,“ povedal.
Správu o plánovanom zavedení transakčnej dane europoslanec nepovažuje za priaznivú. Uviedol, že pred 15 rokmi po finančnej kríze sa o transakčnej dani pre všetky členské štáty uvažovalo aj na pôde Európskej únie, avšak nedošlo k tomu, pretože tento typ dane kriví ekonomickú aktivitu a nespravodlivo trestá tých ekonomicky aktívnejších. Dodal, že Európska komisia nikdy krajinám nediktuje, aké konkrétne opatrenia majú robiť. Robí len to, že všeobecne vyvíja tlak, aby Slovensko ozdravilo verejné financie. Spôsob prevedenia, aký si vyberie, je už na samotnej vláde.
