Prekvapenie v grónskych voľbách: Víťazná strana podporuje nezávislosť, ale je za postupný prechod
Všetkých šesť strán, ktoré kandidovali v grónskych voľbách, chce nezávislosť od Dánska. Líšia sa v názore na to, ako a kedy.
Demokraatit, grónska opozičná stredopravá pro-business strana, získala v utorok (11. 3.) v parlamentných voľbách najviac hlasov. Ide o prekvapivý výsledok. Ostro sledované voľby v Grónsku sa konali v kontexte návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať nad autonómnym územím kontrolu.
Na volebných lístkoch bolo šesť politických strán, pričom všetky podporovali nezávislosť od Dánska. Líšili sa ale v názore na to, ako a kedy by sa mohla dosiahnuť.
Keďže žiadna zo strán nezískala absolútnu väčšinu, v najbližších dňoch budú potrebné rokovania o vytvorení koaličnej vlády.
Podľa oficiálnych výsledkov Demokraatit získala 29,9 % hlasov. Strana uprednostňuje postupný prechod k nezávislosti.
Strana Naleraq, ktorá je rýchlejšie tempo osamostatňovania, získala 24,5 % hlasov. Súčasná vládnuca strana Inuit Ataqatigiit a jej koaličný partner Siumut získali 21,4 % a 14,7 % hlasov.
Liberálna strana Atassut a novovzniknutá strana Qulleq získali 7,3 % a 1,1 % hlasov.
Podľa predvolebných preferencií sa očakávalo, že vo voľbách zvíťazí Inuit Ataqatigiit, za ktorou bude nasledovať Siumut. Obe strany v posledných rokoch dominovali grónskej politike.
Predčasné voľby vyhlásil grónsky premiér Mute Bourup Egede minulý mesiac. V stredu (12. 3.) vo svojom príspevku na Facebooku uviedol, že jeho strana rešpektuje ich výsledok a „teší sa na to, čo strany prinesú na rokovania“ o vytvorení koalície.
Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva, má 56 000 obyvateľov. Ostrov sa nachádza na strategických leteckých a námorných trasách v severnom Atlantiku a zohráva kľúčovú úlohu pri monitorovaní bezpečnosti v oblasti severného pólu.
Krajina disponuje bohatými ložiskami minerálov vzácnych zemín, ktoré sa používajú na výrobu množstva produktov od telefónov až po technológie obnoviteľných zdrojov energie.
Voľby v Grónsku sa konali na pozadí Trumpových vyhlásení o plánoch Spojených štátov prevziať kontrolu nad arktickým ostrovom, na ktorom sa nachádza veľká americká vojenská základňa. Trump zdôraznil strategický význam Grónska pre národnú bezpečnosť, keďže Rusko a Čína zvyšujú vojenské aktivity v regióne.
„Dôrazne podporujeme vaše právo určiť si vlastnú budúcnosť, a ak sa tak rozhodnete, privítame vás v Spojených štátoch amerických,“ povedal Trump 6. marca v Kongrese. „Myslím si, že ho (ostrov) získame, tak či onak.“
Trump sa podobne vyjadril aj 9. marca v príspevku na sociálnej sieti Truth, v ktorom prisľúbil, že by zaistil bezpečnosť občanov Grónska a investuje by do krajiny „miliardy dolárov“ na vytvorenie nových pracovných miest.
V januári Trump uviedol, že nemôže vylúčiť možnosť použitia vojenského alebo ekonomického nátlaku na prevzatie kontroly nad územím.
Egede na Trumpove návrhy reagoval vyhlásením, že Grónsko nie je na predaj. „Nechceme byť Američanmi, ani Dánmi, sme Kalaallitmi,“ uviedol 5. marca v príspevku na Facebooku. Mal na mysli pôvodných obyvateľov arktických oblastí Inuitov, ktorí v Grónsku tvoria väčšinovú populáciu ostrova.
„Američania a ich líder to musia pochopiť. Nie sme na predaj a nemožno si nás jednoducho zobrať. O našej budúcnosti budeme rozhodovať my v Grónsku.“
Z januárového prieskumu verejnej mienky vyplynulo, že 56 % Grónčanov by hlasovalo za nezávislosť, 28 % by bolo proti a 17 % si nebolo istých. Rovnaký prieskum ukázal, že 85 % respondentov je proti pripojeniu krajiny k Spojeným štátom.
Do Grónska, najväčšieho ostrova na svete, sa po prvýkrát dostali severania okolo roku 900. Geograficky územie spadá do oblasti Severnej Ameriky. Moderná dánska koloniálna prítomnosť na ostrove začala v roku 1721. V roku 1953 sa Grónsko stalo administratívnym okrskom Dánska. V roku 1979 sa viac ako 70 % voličov v Grónsku vyslovilo za samosprávu, čím územie získalo väčšiu autonómiu.
V roku 2009 bol Grónsku udelený Zákon o grónskej samospráve. Tým sa vytvoril viacstupňový proces, na základe ktorého by sa územie mohlo usilovať o nezávislosť od Dánska. Muselo by úspešne prebehnúť referendum obyvateľov Grónska a následne by musel vyjadriť súhlas dánskeho parlamentu – Folketing.
Predošlé voľby v Grónsku sa konali v roku 2021.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
