Videnie budúcnosti a telepatické spojenia: Skutočné príbehy o víziách budúcich katastrof (11. september a iné svetové udalosti)
Správy o videní budúcnosti alebo o iných druhoch mimozmyslového vnímania sa v ľudských dejinách často objavujú pri rôznych významných udalostiach – ako sú napríklad obe svetové vojny, 11. september, či mnohé prírodné katastrofy. Vízie, ktoré predpovedajú budúcu katastrofu, sa často objavujú v snoch, inokedy sa môžu prejaviť, keď je človek v bdelom stave presne v čase, keď sa udalosť na inom mieste stane.
Zdá sa, že počas prvej svetovej vojny boli vojaci schopní posielať telepatické správy z bojiska svojim blízkym
Francúzsky astronóm a spisovateľ Camille Flammarion zozbieral svedectvá o javoch, ktoré by sme mohli nazvať predpovedaním budúcnosti alebo telepatickým prepojením, počas prvej svetovej vojny. Vo svojej knihe Smrť a jej tajomstvo (1921) uviedol: „Dostal som veľké množstvo listov, v ktorých sa písalo o telepatických prenosoch z bojísk.“
Jedným z príkladov, ktoré zverejnil, bol príbeh „Madam D.“ Tá sa obávala o svojho manžela bojujúceho vo vojne, pretože sa jej už dlho neozval. Napokon od neho 25. augusta 1914 dostala upokojujúci list.
Neskôr v ten istý deň presne o 15.00 hod, keď počúvala svoju sestru hrať na klavíri, zrazu vstala, vydala strašný vzlyk a omdlela. Keď sa prebrala, povedala, že videla hrozné jatky na bojisku a videla, ako jej manžel padol mŕtvy.
Ako sa ukázalo neskôr, jej manžel bol zabitý 25. augusta o 15.00 hod.
Flammarion napísal: „Mohli by sa vzniesť námietky. V priebehu dlhotrvajúcej vojny nie je prekvapujúce, že sa mladá žena, ktorá ľúbila svojho manžela, strachovala o jeho bezpečnosť. Pointa však nespočíva v jej intuícii, ale v presnej zhode dňa a hodiny s okamihom katastrofy – katastrofy, ktorá sa stala presne v deň, kedy táto úbohá žena nakoniec prijala ich osud.“
Intenzita vízie a šok, ktorý vyvolala, robí tento prípad odlišným od vágnych snov alebo intuícií, povedal Flammarion.
Už skôr písal o podobných prípadoch: „Jeden z nich dokonca naznačoval smrť v iný dátum, ako uvádzali vojenské záznamy. Dátum v oficiálnych záznamoch sa nakoniec ukázal ako chybný.“
Simulpatia: keď ľudia pociťujú na diaľku utrpenie blízkej osoby
Dr. Bernard Beitman, psychiater, ktorý študoval na Yale, sa zaoberá skúmaním koincidencií (zhôd/náhod). Beitman tento druh zážitku nazýva simulpatia (simulpathity) – pociťovanie utrpenia milovanej osoby na diaľku. Koincidenciám sa začal venovať na základe osobnej skúsenosti so simulpatiou.
Jedného dňa nevysvetliteľne pocítil, že sa dusí. V tom čase nič nejedol a zdalo sa, že na tento prejav nie je žiaden dôvod. Neskôr zistil, že presne v čase, keď pocítil, že sa dusí, zomrel udusením jeho otec. Postupne našiel mnoho ďalších ľudí s podobnými skúsenosťami.
Pred 11. septembrom 2001 mali viacerí ľudia sny predpovedajúce blížiacu sa katastrofu
9. septembra 2001 sa 29-ročný Andrew Bailey zobudil s krikom. Mal nočnú moru, že si preňho prišla Smrť s kosákom.
„Andrew mi vždy hovoril, že zomrie skôr ako po tridsiatke,“ povedala jeho manželka Miosotys Fernandezová pre noviny Birmingham Mail. Bailey zomrel vo Svetovom obchodnom centre dva dni po svojom sne.
Keď sa jeho manželka neskôr pozrela do jeho skrine, ostala v šoku. „Boli tam položené všetky jeho veci, peňaženka, kreditné karty a hodinky – veci, ktoré by si normálne vzal so sebou do práce,“ povedala. „Akoby vedel, že ma v to ráno opustí a už sa nikdy nevráti.“
Bonnie McEneaneyová, ktorej manžel tiež zahynul pri útoku 11. septembra, si spomína na podobný zážitok. Rozprávala sa s mnohými ďalšími rodinami zosnulých a zistila, že silná predtucha bola prítomná u viacerých. O tomto fenoméne napísala knihu „Odkazy: Znamenia, návštevy a predtuchy blízkych, ktorí prišli o život 11. septembra“.
Eamon McEneaney jej vždy hovoril, že odíde mladý a nedožije sa roku 2000. Počas týždňov pred 11. septembrom bol ešte viac napätý, uviedla v článku, ktorý napísala pre Daily Mail. Hovoril o možnosti ďalšieho útoku na Svetové obchodné centrum (V roku 1993 vybuchla bomba v Severná veži).
Povedal jej: „Mala by si začať byť prísnejšia na deti, pretože keď odídem, budeš to mať ťažké.“
„Ak by sme brali mnohé z týchto vecí jednotlivo, mohli by sme ich odmietnuť ako náhody alebo domýšľania vyplývajúce z obrovského smútku. Avšak skutočnosť, že toľko veľa rodín z 11. septembra si cez podobné javy prešlo, z toho robí niečo, čo sa dá len ťažko odmietnuť,“ napísala.
Americká spoločnosť pre psychický výskum zhromažďuje evidenciu o snoch a predtuchách týkajúcich sa 11. septembra, avšak zatiaľ nezverejnila žiadne výstupy.
Mnohí ľudia mali sny predpovedajúce banské nešťastie vo Walese
V 60. rokoch 20. storočia britský psychiater Dr. J. C. Barker zozbieral záznamy o snoch, ktoré akoby predpovedali známu katastrofu v Aberfane. Vo waleskej dedine Aberfan sa zrútila uhoľná baňa a zabila viac ako 100 školákov.
Barker prostredníctvom médií požiadal ľudí, aby ho kontaktovali, ak sa im o katastrofe snívalo vopred. Dostal 76 správ, z ktorých 24 dokázal osobne overiť.
Vo sne žena videla lavínu uhlia rútiacu sa z hory
Sen s najsilnejším dôkazom o predpovedaní budúcnosti bol sen 47-ročnej ženy z Plymouthu v Anglicku. Videla lavínu uhlia rútiacu sa dole z kopca. Vedela, že je to vo Walese. Na úpätí hory bol chlapec, ktorý vyzeral vystrašene, ale ona videla, že ho zachránili. Chlapec stál v blízkosti záchranára so zvláštnou špicatou čiapkou.
Po nešťastí britské správy skutočne ukázali chlapca a záchranára s nezvyčajným klobúkom. Barker sa rozprával s niekoľkými známymi tejto ženy, ktorým o sne povedala ešte pred zavalením bane. Potvrdili, že im povedala podrobnosti ešte predtým, ako sa to stalo.
Vedecká štúdia merala telekinetickú silu globálneho vedomia počas veľkých udalostí
Projekt globálneho vedomia (Global Consciousness Project), ktorý viedol Dr. Roger Nelson, si v roku 1998 stanovil za cieľ overiť hypotézu, že zvýšené globálne emócie počas významných udalostí majú fyzický vplyv. Schopnosť fyzicky ovplyvňovať veci pomocou mysle sa nazýva telekinéza.
Takto testoval globálnu telekinetickú silu počas celosvetovo významných udalostí: Predchádzajúce experimenty na Princetonskej univerzite naznačili, že ľudská myseľ môže mať fyzický vplyv na generátory náhodných čísel. Tieto generátory sú ako elektronické hádzače mincí. Existuje 50-percentná šanca, že padne buď hlava, alebo orol. Ak človek sústredí svoju myseľ na orla a orol vyjde v 80 % prípadov (čo je viac, ako by to malo byť podľa náhody), mohlo by to znamenať, že to telekineticky spôsobila jeho myseľ. To je zjednodušená ilustrácia toho, ako to funguje.
Myšlienkou Projekt globálneho vedomia bolo nastaviť generátory náhodných čísel a v priebehu mnohých rokov zistiť, či sa počas významných udalostí odchyľujú od náhody. A naozaj sa tak aj stalo.
Nelson na stránke Projektu globálneho vedomia napísal: „Výsledok je definitívnym potvrdením všeobecnej hypotézy… že veľké udalosti na svetovej scéne, ktoré spájajú ľudí v spoločných myšlienkach a synchronizovaných emóciách, budú korelovať so zmenami v správaní našej siete náhodných zdrojov.“
Nemali by sme si vyčítať, ak intuitívne vieme, že sa stane niečo zlé, ale nezabránime tomu.
Kognitívna neurologička Dr. Julia Mossbridgeová skúma sny predpovedajúce budúcnosť. Povedala, že niekedy, keď prednáša na túto tému, stane sa, že niekto v publiku, kto prišiel o dieťa, sa rozčúli a povie: „Hovoríte, že som to mal vedieť alebo som to mohol vedieť a mohol som tomu zabrániť.“
Nie je to tak. Predtuchy sú často nejasné a je pochopiteľné, ak si ľudia myslia, že ich sny sú len sny.
„Viete, aká slabá je pamäť,“ hovorí Mossbridgeová. „Už pamäť je veľmi slabá, ale toto je slabšie ako pamäť. Tieto veci s predvídaním budúcnosti si väčšina ľudí ani neuvedomuje. Ani si neuvedomia, keď majú nejaký záblesk. Je to ako obviňovať sa, že nedokážete zabehnúť sto metrov za 10 sekúnd.“
Pôvodný článok
