Predsedovia Valného zhromaždenia OSN prijali Bratislavskú deklaráciu
Slávnostným podpisom Bratislavskej deklarácie vyvrcholilo dvojdňové zasadnutie Rady predsedov Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (UNCPGA), ktoré sa historicky po prvýkrát konalo na Slovensku. Dokument, ktorý sa zaradí medzi oficiálne výstupy OSN, bol podpísaný na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Podpis stvrdil predseda UNCPGA Seung-soo Han za účasti predsedu 79. Valného zhromaždenia OSN Philémona Yanga a ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára.
Minister Blanár označil hostenie tejto významnej medzinárodnej udalosti za dôkaz rastúceho postavenia Slovenska na globálnej scéne a pripomenul aj aktuálnu kandidatúru krajiny na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie 2028 – 2029.
„Je pre nás veľmi dôležité, že miestom rokovaní Rady sa stala práve Slovenská republika. Samotné zasadnutie vnímame ako významnú medzinárodnú podporu našej už druhej kandidatúry za člena Bezpečnostnej rady OSN, o ktorú sa uchádzame na roky 2028 – 2029. Slovensko je veľkým obhajcom dodržiavania medzinárodného práva, Charty OSN a zástancom mierových riešení všetkých konfliktov. Vážime si preto, že priamo text Bratislavskej deklarácie vyjadruje uznanie aktívnej a cennej úlohy SR v rámci OSN,“ uviedol minister.
Bratislavská deklarácia reflektuje kľúčové výzvy súčasnosti, medzi nimi aj vojenské konflikty na Ukrajine a Blízkom východe.
„Text Bratislavskej deklarácie jasne hovorí to, čo zdôrazňujeme od začiatku konfliktu na Ukrajine a čo vláda SR konzistentne presadzuje, že táto vojna nemá vojenské riešenie a vyžaduje si naliehavé diplomatické riešenie, ktoré povedie k trvalému mierovému urovnaniu počnúc čo najskoršou implementáciou komplexného prímeria,“ dodal Blanár. Zároveň vyjadril podporu mierovej iniciatíve Spojených štátov amerických smerom k Ruskej federácii a Ukrajine.
V súvislosti so situáciou v pásme Gazy Blanár pripomenul: „Rovnako čo sa týka Gazy, tak môžem skonštatovať, že Slovensko od začiatku jasne odsúdilo teroristický útok na izraelské územie, ale zároveň hovoríme o potrebe dodržiavať medzinárodné a humanitárne právo.“
SR podľa jeho slov dlhodobo podporuje obnovenie prímeria v oblasti, prepustenie rukojemníkov a pokračovanie v mierových rokovaniach, ktorých cieľom by malo byť dvojštátne riešenie ako základ pre trvalý mier.
K obsahu deklarácie sa vyjadril aj historicky prvý slovenský predseda Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák, ktorý ocenil, že dokument sa venuje širokému spektru tém.
„Členovia Rady sa v Bratislavskej deklarácii vyjadrili k témam dôležitým pre Organizáciu Spojených národov. Okrem prebiehajúcich vojen na Ukrajine a Blízkom východe sú nimi taktiež konflikt v Sudáne, klimatická zmena, nediskriminácia žien či podpora mladých ľudí,“ uviedol Lajčák. Ako dodal, pozornosť sa sústredila aj na blížiacu sa voľbu nového generálneho tajomníka OSN, pričom dôraz sa kládol najmä na zvýšenie transparentnosti výberového procesu.
V závere ocenil Lajčák aj úroveň organizácie dvojdňového zasadnutia: „Bratislavská deklarácia vo svojom závere vyjadruje veľké poďakovanie vláde Slovenskej republiky a ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí za skvelé podmienky, ktoré boli vytvorené pre prácu našej Rady predsedov. Budúci organizátori jej zasadnutí budú mať čo robiť, aby prekonali vysokú latku, ktorú Slovenská republika dnes nastavila.“
Rada predsedov Valného zhromaždenia OSN vznikla v roku 1997 s cieľom poskytovať podporu aktuálnemu predsedovi Valného zhromaždenia, zachovávať inštitucionálnu pamäť a posilňovať diplomatickú kontinuitu OSN. Zasadnutia sa uskutočňujú trikrát ročne – v sídle OSN v New Yorku, v krajine aktuálneho predsedu a v krajine jedného z bývalých predsedov Valného zhromaždenia.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
