Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť uviedol, kto a akú zodpovednosť nesie za súčasný stav verejných financií
Aktuálny deficit verejných financií predstavuje 5,8 % HDP. Podľa Národnej banky Slovenska bol na sklonku prvej vlády Roberta Fica v roku 2009 deficit verejných financií až 8 % HDP. Počas nasledujúcej vlády Ivety Radičovej sa ho podarilo znížiť takmer na polovicu, a to na 4,4 %. Na šetrenie nadviazala aj druhá vláda Roberta Fica s 2,7 %-ným deficitom. Nasledovalo priaznivé obdobie konjunktúry, kedy niektoré členské štáty EÚ dokonca dokázali pripraviť prebytkové rozpočty. V roku 2019 dokázalo s prebytkom hospodáriť až 17 krajín EÚ. Slovensko však vykázalo deficit 1,3 % HDP. V roku 2020 zasiahla Slovensko pandémia, neskôr energetická kríza a inflačná kríza. Za obdobie rokov 2020 až 2022 deficit opäť vyskočil (5,5 a 6,2 % HDP). V roku 2022 sa však opäť výrazne znížil na 2,2 %. Pre rok 2023 štatistiky ukázali výšku deficitu 4,9 % a pre súčasný rok spomínaných 5,8 % HDP.
Kto a akú zodpovednosť nesie za súčasný stav verejných financií vysvetlil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
„Najdôležitejší faktor bol ten, že už pred korona krízou na začiatku roku 2020 sme sa dostali s verejnými financiami blízko zóny vysokého rizika. Čiže ten začiatočný bod pred krízami, ktoré neskôr došli, bol už zlý,“ poznamenal.
Zdôraznil, že samotné krízy mali prirodzene negatívny dopad a priniesli ďalšie dodatočné zhoršenie verejných financií. Za ďalší problémový faktor, ktorý prispel k nedobrému vývoju verejných financií v minulom roku, považuje prijatie štátneho rozpočtu na rok 2023 a rozhodnutia tesne pred predčasnými parlamentnými voľbami a aj po voľbách, kvôli ktorým sa deficit ešte zhoršil.
„Dostali sme sa tým na trestnú lavicu rozpočtových hriešnikov, nakoľko deficit u nás ďaleko prevyšuje 3 % HDP a bohužiaľ ani v tomto roku sme zatiaľ neboli svedkami trvalého ozdravovania verejných financií. Deficit nám medziročne ešte narastá a preto je dobré vidieť, že v súčasnosti vláda pripravuje opatrenia, ktoré by mohli znamenať zmenu v tomto vývoji,“ skonštatoval.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla v roku 2012. Ako nezávislý orgán monitoruje a hodnotí vývoj a hospodárenie Slovenskej republiky. Podľa článku 55a Ústavy SR má rada chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dlh v najbližších 50 rokoch nesmie presiahnuť 50 % HDP. Ešte v roku 2015 bola situácia stabilná, dnes je ukazovateľ na úrovni vysokého rizika.
Tóth uviedol tri hlavné faktory, ktoré zničili dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ich percentuálny podiel na prudkom zhoršení z nízkeho na vysoké riziko:
1. zmeny v dôchodkoch v roku 2019 a začiatkom roka 2020 (45% podiel)
2. predkrízová rozpočtová politika v rokoch 2016 až 2020 (31% podiel)
3. pandémia (21% podiel)
Majstrovstvá Európy v rozpočtovej politike
Ekonóm pod vplyvom májových Majstrovstiev sveta v hokeji zostavil rebríček, ktorý nazval „Majstrovstvá Európy v rozpočtovej politike“. Na vyhodnotenie výsledkov použil dáta Eurostatu a prognózu Európskej komisie (EK) pre všetkých 27 členských štátov EÚ.
Za uplynulých dvadsať rokov by Slovensko podľa Tótha skončilo na 18. mieste. Predstihli by nás dve tretiny krajín EÚ s tým, že ambície Slovenska na nadchádzajúce roky označil za „bohužiaľ veľmi, veľmi slabé“.
„Zatiaľ čo posledné predkrízové poradie bolo mierne horšie ako historický priemer – 20. miesto, v pokrízovom období podľa odhadov EK ašpirujeme až na predposledné 26. miesto. A pritom priemerný výsledok ešte počas krízového obdobia bol historicky nadštandardný okolo 15. miesta,“ ozrejmil.
Podľa ekonóma rôzne krízy ovplyvňujú rôzne krajiny rôznymi spôsobmi – napríklad korona kríza zasiahla viac služby a mala na priemyselne orientovanú ekonomiku Slovenska menej zdrvujúci dopad ako na iné krajiny EÚ. Na druhej strane energeticko-bezpečnostná kríza postihla priemyselné ekonomiky a najmä krajiny blízke vojnovému konfliktu na Ukrajine, ako je napríklad Slovensko. Preto sa snažil aj túto skutočnosť vo finálnych výsledkoch zohľadniť tým, že porovnával priemerné výsledky počas oboch kríz.
Dodal, že ku 7. miestu (zo 16 krajín) Slovenska na MS v hokeji, by bol relatívny ekvivalent umiestniť sa v rebríčku rozpočtovej politiky na 12. priečke.
