Svet » USA

Pred 15 rokmi sa odohrala letecká nehoda, ktorá nemá obdobu

15. januára 2009 cestujúci na newyorskom letisku La Guardia nastupujú do lietadla a chystajú sa absolvovať bežný let na trase New York – Charlotte v Severnej Karolíne. Kapitán Chesley „Sully” Sullenberger je mimoriadne skúsený pilot a za sebou má množstvo podobných rutinných ciest. Poobedné počasie je chladné, ale obloha nad New Yorkom je čistá, a tak nič nenasvedčuje tomu, že by sa malo stať niečo výnimočné.

Kapitán Sullenberger ubezpečuje pasažierov, že všetko je riadne pripravené na približne dvojhodinový let. Pred pol štvrtou sa lietadlo pohýna, naberá rýchlosť, odlepí sa z dráhy a začne stúpať nad metropolu USA. Onedlho zhora môžu cestujúci vidieť rieku Hudson, ktorá vytvára prirodzenú hranicu medzi susediacimi štátmi New York a New Jersey. Stroj mal pokračovať na juhozápad do Severnej Karolíny.

Vzápätí všetci v lietadle pocítia silný náraz. Ale čo je horšie, nasleduje hrozivé ticho, ktoré naznačuje, že motory prestali fungovať. Nikto nevie, čo sa stalo, no cestujúci aj posádka na palube zachovávajú pokoj a disciplínu. Onedlho si kapitán s asistentom uvedomia, že sa ich lietadlo dostalo do stretu s veľkým kŕdľom husí, ktorému sa nebolo možné vyhnúť. Niekoľko z nich narazilo priamo do motorov lietadla a úplne ich znefunkčnili.

Iba jedna veta pasažierom

Kapitán Sullenberger kontaktuje dispečing letiska La Guardia a oznamuje, že motory vypovedali službu a musí sa vrátiť. Dispečing mu ponúka jednu z voľných dráh, no „Sully”, ako znie prezývka dnes už legendárneho pilota, odpovedá, že toho nie sú schopní.

Onedlho dispečing ponúka lietadlu možnosť pristáť na druhej strane rieky v New Jersey na letisku Teterboro. Pilot opäť odmieta. Keď sa dispečing ešte raz pýta, na ktorú dráhu chcú v Teterboro pristáť, kapitán Sullenberger svojou odpoveďou vyrazí zamestnancom letiska dych. Oznamuje, že pristane priamo na rieke Hudson. Keď ho letisko vyzve, aby to zopakoval, spojenie je prerušené. Dispečing ešte niekoľkokrát vyzve kapitána, aby zopakoval, čo povedal, a dáva mu na výber ešte pár možností na pristátie v rôznych okolitých letiskách. Druhá strana však už zostáva bez odozvy.

Lietadlo nezadržateľne klesá a kapitán Sullenberger tesne pred dopadom oznámi vystrašeným cestujúcim jediné slová: „Pripravte sa na náraz!“ Lietadlo letí tesne ponad mrakodrapy New York a kabínou pilota sa rozliehajú bezpečnostné hlásenia, aby okamžite zdvihol lietadlo. To však nie je možné. Stroj pokračuje v klesaní, o chlp sa vyhne mostu Georga Washingtona a dotýka sa hladiny rieky Hudson. Celý let trvá okolo 6 minút.

Je to neuveriteľné! Lietadlo skutočne pristáva na rieke a drží sa na hladine. V podstate hladké pristátie komplikujú návaly vody, ktorá ihneď preniká cez každú štrbinu dnu. Letušky a pasažieri otvárajú dvere, rozmiestnia sa do nafukovacích záchranných člnov alebo stoja pozdĺž krídel lietadla. Záchranné lode sa k nim dopravia v priebehu niekoľkých minút. Ide o trajekty bežne slúžiace na prepravu cestujúcich medzi New Yorkom a New Jersey. Niekoľko cestujúcich sa obáva výbuchu lietadla a snaží sa preplávať na breh. Ten je však príliš ďaleko a rieka mimoriadne chladná. Vonku je okolo mínus 7 stupňov. Sully ešte niekoľkokrát prechádza celým lietadlom a uisťuje sa, že na nikoho nezabudli.

Nakoniec sa podarí všetkých z paluby pozbierať a dostať do bezpečia. Záchranná akcia trvá menej ako pol hodiny. Keďže ľudia boli prevezení do rôznych nemocníc, trvá ešte celý deň, pokiaľ všetci potvrdia, že prežili. V noci toho istého dňa už médiá potvrdzujú 0 obetí. Jedna letuška a štyria pasažieri sú zranení, avšak všetkých 155 ľudí je zachránených.

Počas nasledujúcich dní sa z pilota Chesleyho Sullenbergera stáva žijúca legenda. Médiá, politici a v podstate celá verejnosť hovorí o Zázraku na rieke Hudson.

Autentické spomienky preživších

Jeden zo zachránených, Tripp Harris z Charlotte spomína, čo všetko ho tento deň naučil. „Všetko, na čo som dokázal myslieť, boli veci, ktoré mi budú chýbať,“ povedal. „Zásadne to zmenilo moje priority.“

„Som omnoho vďačnejšia za svoj život… Mám troch vnukov, ktorých by som už asi nikdy nevidela,“ uviedla letuška Sheila Dailová.

Stevovi O’Brienovi trvalo nejaký čas, kým bol schopný prekonať traumu z toho, čo zažil. „Prvý rok potom bol ťažký. Bol som stále roztržitý. Nemohol som sa na nič sústrediť. Bol som veľmi netrpezlivý,“ spomína. „Medzi životom a smrťou je len veľmi tenký priestor… a my sme boli skutočne na hrane, ale potom proste začnete žiť ďalej.“

„Uvedomujem si, že je potrebné vážiť si maličkosti a všedné veci, ktoré náš život vytvárajú,“ povedal Steve O’Brien. „To sú veci, ktoré vám budú chýbať, ak o ne prídete.“

Vďaka moravským konštruktérom

Nehoda sa nečakane dotkla aj našich západných susedov. V Hlubočkách pri Olomouci totiž stojí veľká americká fabrika Honeywell na výrobu a opravu leteckých motorov.

„Lietadlu vtedy po zrážke s kŕdľom vtákov zhasli oba motory,“ vysvetľuje pre český Forbes inžinier olomouckého Honeywellu Michal Jorníček. „APU (pomocná motorová jednotka) je dodatočným zdrojom energie, ktorý má lietadlo naštartovaný, pokiaľ spustí veľké motory – a keď, ako v tamtom prípade, motory zhasli, APU umožnilo pilotovi lietadlo stále ovládať.“

Po udalosti sa americkí zástupcovia firmy Honeywell prišli na Moravu osobne poďakovať zamestnancom, ktorí motorovú jednotku vyrábajú.

„Keď letíte niekam na dovolenku, sedíte celkom nepochybne v lietadle, v ktorého pomocnej motorovej jednotke sú diely vyrobené tu v Hlubočkách,“ uviedol šéf Honeywell Aerospace Olomouc Martin Šebesta.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK