Prečo vyšli milióny Brazílčanov do ulíc protestovať (Komentár)
Milióny Brazílčanov vyšli 25. februára do ulíc Sao Paula a ďalších hlavných miest na obranu demokracie a ľudských práv. Protesty sa konali v atmosfére obáv, že brazílsky prezident Lula da Silva v súčasnosti zavádza autoritatívny režim založený na radikálnom socializme a potláčaní individuálnych práv.
Brazílska vláda v súčasnosti cenzuruje sociálne médiá a o týchto prodemokratických demonštráciách neinformuje ani miestna tlač. Dokonca aj zahraniční reportéri, ktorí sa snažia o protestoch informovať, sú vážne trestaní.
Napríklad portugalský reportér Sergio Tavares bol 25. februára zadržaný na letisku v São Paule. Federálna polícia mu zadržala pas, pretože prišiel informovať o demonštrácii. Prezradil, že ho potom vypočúvali v súvislosti s jeho výrokmi o volebných podvodoch, súdnom aktivizme a vakcínach.
Zvolený podvodom?
Volebné víťazstvo Lula da Silva v novembri 2022 potvrdili vysoko spolitizovaní volební sudcovia. Problémom však je, že milióny Brazílčanov jednoducho neveria, že by bol Lula da Silva niekedy zvolený normálnymi demokratickými prostriedkami.
Samozrejme, bol to nečakaný návrat notoricky skorumpovaného politika, nepopulárneho exprezidenta, ktorý bol priamo zodpovedný za najväčšiu sériu korupčných škandálov v dejinách krajiny.
Lula da Silva bol odsúdený na 12 rokov a jeden mesiac väzenia za rozsiahlu korupciu a pranie špinavých peňazí. Vo väzení však strávil len rok a pol, pretože v roku 2021 sudca Najvyššieho súdu všetky rozsudky zrušil z čisto technických dôvodov. Súd sa ani slovom nezmienil o Lulovej vine – preukázanej v troch súdnych rozhodnutiach, pred deviatimi sudcami a v sérii trestných konaní, v ktorých bolo množstvo priznávajúcich sa svedkov, dohôd o vine a treste, dokonca aj vrátenie ukradnutých peňazí.
Namiesto toho súd len konštatoval, že bývalý prezident nemal byť stíhaný v meste Curitiba, ale v meste Brazília, čím boli Lulovi obnovené politické práva, ktoré mu umožnili kandidovať v tohtoročných prezidentských voľbách.
Ešte v roku 2002 Lula pre francúzsky denník Le Monde povedal, že „je pevne presvedčený, že každé voľby sú fraškou a obyčajným krokom k prevzatiu moci“.
V inom rozhovore pre popredné argentínske noviny La Nación uviedol: „Najprv musíme vzbudiť dojem, že sme demokrati, spočiatku musíme akceptovať určité veci. Ale to nebude trvať dlho.“
V rámci týchto výrokov nie je prehnané spochybňovať prezidentské voľby.
Zákaz slobody slova
Lulov súper Jair Bolsonaro, ktorý sa v roku 2022 usiloval o znovuzvolenie, sa pri oslovovaní svojej voličskej základne spoliehal na aplikáciu Telegram. Najvyšší federálny súd však 18. marca 2022 nariadil celoštátne pozastavenie Telegramu.
V Brazílii je zakázaná aj sociálna sieť Rumble za „zločin“ presadzovania slobody prejavu.
Čiastočne kvôli tomu, že nevolení sudcovia vrátane tých, ktorí boli zodpovední za dohľad nad nedávnymi prezidentskými voľbami, zdanlivo zohrávali politickú úlohu, ktorá sudcom neprináleží, majú milióny Brazílčanov dobrý dôvod pochybovať o spoľahlivosti a transparentnosti volebného systému.
Milióny Brazílčanov teraz prichádzajú protestovať nielen proti údajnej netransparentnosti volieb, ale aj proti nastoleniu ľavicového režimu. Títo znepokojení Brazílčania vyšli do ulíc hlavných miest, aby protestovali proti prezidentovi, ktorý bol nielen kontroverzne zvolený, ale ktorý teraz údajne využíva súd na prenasledovanie a zatýkanie všetkých svojich politických disidentov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
