Prečo si niektorí ľudia svoje sny pamätajú, zatiaľ čo iní ich zabúdajú?
Vedci odhaľujú, prečo snívame, kto si sny pamätá najlepšie a ako možno zlepšiť ich zapamätávanie.
Priemerný človek strávi spánkom približne tretinu svojho života. Počas tejto doby si naša myseľ vytvára celé svety – niektoré sú úžasné a nezabudnuteľné, iné sa vytratia hneď po prebudení. Čo keby ste mohli tieto stratené hodiny využiť čo najlepšie tým, že si budete pamätať viac svojich snov?
Vedci sa už dlho zaujímajú o to, prečo si niektorí ľudia dokážu vybaviť sny veľmi podrobne, zatiaľ čo iní si nepamätajú takmer nič. Nové výskumy o tom, prečo snívame, kto si sny pamätá lepšie a ako zlepšiť zapamätanie snov, postupne odhaľujú tajomstvá tohto prchavého javu.
Sny v priebehu dejín
Ľudstvo je významom snov priťahované už tisícky rokov. Napríklad v starovekej čínskej kultúre sa sny považovali za posolstvá z duchovnej sféry, ktoré ponúkali náhľad do budúcnosti.
V starovekom Egypte si kňazi viedli papyrusové knihy o snoch, v ktorých špekulovali o symbolických výkladoch snov.
Tradícia výkladu snov sa neskôr vyvinula do systematickejšieho výskumu. V roku 1893 americká filozofka a psychologička Mary Calkinsová uskutočnila experiment, pri ktorom každú noc počas šiestich až ôsmich týždňov budila účastníkov pri svetle sviečok a pýtala sa ich, či sa im niečo snívalo.
„Niekedy sa zdá, že aj nepatrný pohyb pri siahaní po papieri a ceruzke alebo zapaľovanie sviečky rozptýli spomienku na sen a človeku zostane len podráždené vedomie, že prežil zaujímavý sen, z ktorého si však nepamätá vôbec nič,“ napísala Calkinsová vo svojej správe.
V polovici 20. storočia sa výskum snov stal oficiálnou neurovedeckou disciplínou. Objav spánkovej fázy REM („rýchle pohyby očí“) v roku 1953 naznačil, že k najživšiemu rozpamätaniu si na sny dochádza po prebudení z REM spánku. Spočiatku sa predpokladalo, že snívanie prebieha len počas fázy REM, ale novšie výskumy ukázali, že sny sa vyskytujú počas viacerých fáz spánku – a častejšie u určitých skupín ľudí.
Prečo snívame?
Sny sú kľúčové pre emocionálne spracovanie, tvrdí Jing Zhangová, výskumníčka z Harvardskej lekárskej fakulty a Všeobecnej nemocnice v Massachusetts. Jej nedávna štúdia uverejnená v časopise Nature Scientific Reports ukazuje, že sny fungujú ako „nočná terapia“.
Zhangová a jej kolegovia požiadali účastníkov štúdie, aby si popri neutrálnych obrázkoch, ako sú napríklad každodenné predmety, pozreli aj emočne znepokojujúce obrázky, napríklad scény násilia alebo katastrofy. Na druhý deň sa u tých, ktorí si spomínali na svoje sny, prejavil osobitný vzorec: Udržali si silnejšie spomienky na emocionálne znepokojujúce obrazy, ale pri ich opätovnom prezeraní prežívali menšie emocionálne utrpenie. Medzitým ich spomienky na neutrálne, emocionálne bezvýznamné obrazy vybledli.
Táto selektívna pamäťová retencia naznačuje, že sny pomáhajú mozgu uprednostniť a spracovať emocionálne významnejšie zážitky. Bez snov by sme sa podľa Zhangovej mohli „zaseknúť v emocionálnych udalostiach“ a nedokázali by sme sa cez ne preniesť.
Nie každý však verí, že sny slúžia ako mechanizmus na psychologické uzdravenie. Katja Valliová, psychologička a docentka kognitívnej neurovedy na univerzite v švédskom Skövde, ponúka odlišný pohľad.
Valliová pre Epoch Times povedala, že hoci sny odrážajú emocionálnu a psychickú pohodu ľudí, trauma môže tento proces narušiť a spôsobiť, že sny neustále prehrávajú traumatické zážitky, čím udržiavajú spomienky „aktívne a čerstvé“ namiesto toho, aby ich liečili.
Jej výskum podporuje tzv. teóriu simulácie hrozby – podľa ktorej sny slúžia ako evolučný mechanizmus prípravy na potenciálne nebezpečenstvo. Podobne ako piloti trénujú na leteckých simulátoroch, naše sny vytvárajú realistické scenáre, ktoré nám pomáhajú mentálne nacvičovať ohrozujúce situácie. Tieto nočné nácviky nás môžu lepšie pripraviť na podobné výzvy v bdelom živote – náš mozog si v podstate počas spánku robí požiarne cvičenie.
Prečo si niektorí sny pamätajú?
Každý sníva každú noc, ale nie každý si svoje sny pamätá.
Podľa štúdie z roku 2025, ktorú uskutočnil Inštitút pre pokročilé štúdie IMT v talianskej Lucci, súvisí schopnosť pamätať si sny so vzájomným pôsobením kognitívnych vlastností, osobného nastavenia a dynamiky spánku.
Výskumníci zistili, že schopnosť pamätať si sny ovplyvňuje rad faktorov – od vonkajších podmienok až po individuálne charakteristiky.
Štúdia dospela k záveru, že účastníci so sklonom k snívaniu a blúdeniu mysľou a s pozitívnym postojom k snívaniu si svoje sny častejšie pamätali.
Valliová, ktorá nebola súčasťou štúdie, skonštatovala: „Osobnostné črty, ako otvorenosť voči novým skúsenostiam, kreativita a tenké psychologické hranice… predpovedajú väčšiu schopnosť vybavovať si sny, zatiaľ čo neuroticizmus súvisí s vyššou frekvenciou spomienok na nočné mory.“
Mladší účastníci a tí, ktorí spali ľahko dlhší čas, vykazovali vyššiu mieru zapamätania snov. Starší účastníci sa často prebúdzali s pocitom, že sa im niečo snívalo, ale spomienka na samotný sen im chýbala – jav, ktorý autori štúdie označujú ako „white dreaming“ (snívanie bez konkrétnej spomienky).
Rolu zohrávajú aj ročné obdobia. Účastníci si v zime pamätali menej snov ako na jar a na jeseň, čo autori štúdie pripisujú možným výkyvom v spánkových cykloch, expozícii svetlu alebo nálade.
Sny ako brány do budúcnosti
Staroveká čínska civilizácia nebola jedinou kultúrou, ktorá verila, že sny dokážu predpovedať budúcnosť.
„Prekognitívne sny sú veľmi bežnou súčasťou ľudskej skúsenosti,“ hovorí pre Epoch Times Eric Wargo, vedecký publicista s doktorátom z antropológie na Emory University. Zmieňuje, že tretina až polovica opýtaných ľudí uviedla, že zažila prekognitívne sny. Dodáva, že takmer všetky kultúry veria, že tieto sny obsahujú pravdu.
Domnieva sa, že množstvo dôkazov a svedectiev jednotlivcov si zaslúži seriózny výskum.
Najpresvedčivejšie dôkazy o prekognitívnych snoch Wargo nenachádza v psychologických laboratóriách, ale vo vznikajúcom fyzikálnom výskume, ktorý skúma „retrokauzalitu“ – koncept, podľa ktorého môžu budúce udalosti ovplyvňovať minulosť. Skutočne, nedávne prielomy v kvantových výpočtoch, kvantovej biológii a kvantovej fyzike by mohli naznačovať mechanizmy, vďaka ktorým by informácie mohli cestovať späť v čase.
Kvantové procesy by mohli vysvetliť, ako náš mozog spracováva informácie počas spánku. Keď snívame počas spánku REM, neuróny sa prepájajú, keď sa tvoria a konsolidujú spomienky. Tento proces závisí od mikrotubulov – drobných rúrkovitých štruktúr v mozgových bunkách, ktoré podľa niektorých výskumníkov môžu fungovať ako kvantové počítače.
Ak mikrotubuly skutočne fungujú ako miniatúrne kvantové počítače, mohli by podľa Warga prenášať informácie späť v čase a umožniť budúcim zážitkom jemne nás ovplyvniť – prejaviť sa v snoch, kreativite alebo v nevedomých myšlienkových vzorcoch.
„Myslím si, že predtucha je pravdepodobne určitý aspekt pamäti – ‚ pamäť na veci [z] budúcnosti‘,“ konštatuje Wargo.
„Sny mnemotechnicky zakódujú spomienky z budúcnosti, rovnako ako udalosti z nedávnej minulosti.“
Ako zlepšiť zapamätávanie snov
Viaceré štúdie preukázali, že vedenie snového denníka zlepšuje schopnosť vybavovať si sny – rovnako ako vedomé úsilie zmeniť svoj postoj k ich zapamätaniu.
Tradične je tiež známe, že rastlina palina spoľahlivo zosilňuje sny a schopnosť si ich zapamätať.
Zhangová, Valliová aj Wargo odporúčajú dôslednú prax na zlepšenie pamäti na sny. Po zapísaní snov do datovaného denníka Wargo odporúča, aby si človek pred spaním znovu prečítal záznamy z daného rána a z predchádzajúcich dní, čo je podľa neho kľúčový krok, ktorý ľudia často vynechávajú. Vyzýva tiež k zamysleniu sa nad súvislosťami medzi zaznamenanými snami a zážitkami v bdelom živote.
Wargo ďalej odporúča pestovať každodennú meditačnú prax, na rozvoj všímavosti a schopnosti sústrediť sa, aby človek neblúdil vo vnútornom monológu a nebol rozptyľovaný. Odpojenie sa od elektronických zariadení, ktoré narúšajú pozornosť, môže tento proces podporiť, dodáva. Podobne Zhangová odporúča prebúdzať sa bez budíka, pretože náhle prebudenie spôsobené hlukom vyvoláva nárast kortizolu, ktorý vedie k okamžitému zabudnutiu snov.
Či už sú sny prchavé alebo živé, zabudnuté alebo starostlivo zaznamenané, formujú našu myseľ a bdelý život spôsobmi, ktorým ešte len začíname rozumieť. Pomáhajú nám spracovávať emócie, skúmať nové myšlienky, efektívnejšie reagovať na hrozby – a možno aj nahliadnuť do budúcnosti. S náležitou pozornosťou vďaka nim môžeme odhaliť viac zo svojho vlastného snového sveta.
Kým dnes večer zaspíte, spýtajte sa sami seba, čo vám vaša spiaca myseľ odhalí?
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
