Prečo chce Trump dostať Panamský prieplav opäť pod kontrolu USA
Vyjadrenia Donalda Trumpa o vrátení Panamského prieplavu pod kontrolu USA sa dostali na titulné strany medzinárodných médií. Hoci Panama popiera vplyv Číny na vodnú trasu, odborníci a politici varujú pred rastúcim vplyvom Pekingu v Strednej Amerike. Hrozí nový konflikt o jednu z najdôležitejších obchodných ciest na svete?
Prieplav vybudovali USA a súkromné spoločnosti koncom 19. storočia. Otvorený bol v roku 1914. V roku 1977 bol na základe dohody z Carterovej éry prevedený na Panamu, ktorá nad ním v roku 1999 prevzala plnú kontrolu. Panamský prieplav vytvára prepojenie medzi Atlantickým a Tichým oceánom v Strednej Amerike. Je to jedna z najdôležitejších námorných trás sveta.
Trump vidí za nárastom poplatkov čínsku stopu
V príspevku na sociálnej sieti Truth z 21. decembra Trump vyjadril pochybnosti o tom, či Panama má stále reálnu kontrolu nad kanálom. Americkým námorným a obchodným lodiam boli účtované „premrštené ceny a tranzitné poplatky“, objasnil Trump. Vyslovil pochybnosti o tom, že táto prax bola spôsobená výlučne rozhodnutiami samotnej krajiny.
Bol to skôr komunistický režim v Číne, ktorý má čoraz väčší vplyv na stredoamerický štát a predovšetkým na jeho prístavy a vodné cesty. Trump to komentoval slovami: „Spravovanie prieplavu má byť výlučne úlohou Panamy, nie Číny alebo kohokoľvek iného.“
Ak by Panama nebola schopná „zaručiť bezpečnú, efektívnu a spoľahlivú prevádzku vodnej cesty“, Spojené štáty by „požadovali, aby nám bol Panamský prieplav vrátený v plnom rozsahu a bez akýchkoľvek diskusií“, doplnil Trump.
Zmluvy z roku 1977 priznávajú USA právo chrániť neutralitu
Na Trumpove vyjadrenia v nedeľu reagoval panamský prezident José Raúl Mulino. Na X vyhlásil, že prieplav „nekontroluje Čína, Európa, Spojené štáty ani žiadna iná mocnosť okrem jeho krajiny“.
Ďalej uviedol: „Každý štvorcový meter Panamského prieplavu a priľahlého územia patrí Paname a bude patriť aj naďalej.“
Trump na to reagoval na sociálnej sieti Truth: „Uvidíme.“
Dohoda z roku 1977, ktorú uzavrel generál Omar Torrijos a americký prezident Jimmy Carter, obsahuje dve zmluvy. Zmluva o Panamskom prieplave upravuje prevod prieplavu na Panamu 1. januára 2000, zatiaľ čo Zmluva o neutralite stanovuje právo USA na trvalé využívanie vodnej cesty. Okrem toho majú USA právo nasadiť svoje vojenské sily na ochranu prieplavu pred akýmkoľvek ohrozením jeho neutrality.
Čínske štátne spoločnosti spravujú prístavy v Panamskom prieplave
Ešte pred odovzdaním Panamského prieplavu Paname v roku 1999 sa v krajine začal presadzovať režim Čínskej komunistickej strany (ČKS). V roku 1997 získala spoločnosť Hutchison Ports PPC so sídlom v Hongkongu koncesiu na správu dôležitých prístavov Balboa a Cristóbal. Tá bola v roku 2021 predĺžená o ďalších 25 rokov.
V roku 2018 získalo čínske konzorcium zákazku v hodnote 1,42 miliardy dolárov na výstavbu mosta cez Panamský prieplav. S režimom spriaznená telekomunikačná spoločnosť Huawei zriadila v roku 2015 distribučné centrum v zóne voľného obchodu Colón. Čínska štátna spoločnosť China Harbour Engineering Co. postavila aj výletný terminál Amador na ostrove Perico.
V roku 2018 podpísali činsky vládca Si Ťin-pching a vtedajší panamský prezident Juan Carlos Varela dohody v oblasti obchodu, infraštruktúry a vzdelávania. Panama sa v tom roku tiež pripojila ku kontroverznej čínskej iniciatíve „Jeden pás, jedna cesta“. Panamská vláda rok predtým prerušila diplomatické vzťahy s Taiwanom, čo sa dá pokladať za určitý druh platby, ktorý si Čína vypýtala vopred.
Americký senátor a nastupujúci minister zahraničných vecí USA Marco Rubio po svojej návšteve Panamy v roku 2018 poznamenal: „Musíme aj naďalej dávať jasne najavo, že Panama je dôležitým partnerom, a varovať pred pokusmi ČKS etablovať sa v našom regióne.“
Režim ČKS využíva strategické slabiny iných krajín
Panamský právnik Alonso Illueca, špecialista na medzinárodné právo, vidí za aktivitami Pekingu v jeho krajine systematickú prácu. Povedal, že kontrola prístavov Čínskou komunistickou stranou je „len časťou jej celého vplyvu“.
Už v roku 2013 vo svojej správe uviedol: „V súčasnosti má Čína a jej režim ČKS významný vplyv na politickej úrovni a dokonca aktívne ovplyvňuje hodnoty a princípy zahraničnej politiky.“
Illueca si myslí, že Panama by mala uznať svoje strategické záujmy a prehodnotiť svoje vzťahy s Pekingom. Je dôležité si uvedomiť, že Čínska komunistická strana „je aktérom, ktorý má tendenciu vysliediť a následne zneužívať strategické slabiny iných krajín.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
