Prečo by sme sa mali učiť tradičným remeslám a zručnostiam
Sokrates povedal, že základom ľudského bytia je schopnosť a poslanie „starať sa o veci“. Jedným zo spôsobov, ako toto poslanie vyjadrujeme, je vykonávanie tradičných remesiel: práca s drevom, chov zvierat, tkanie, výroba chleba, hrnčiarstvo, viazanie kníh, viazanie mušiek. Všetky si vyžadujú, aby sme dôverne pracovali s materiálnymi predmetmi a priviedli ich do stavu väčšej dokonalosti, užitočnosti a krásy. „Staráme sa“ o materiály v tom zmysle, že z nich vyťahujeme to najlepšie, čo v nich drieme, čo zasa vyťahuje to najlepšie z nás.
Pracovník zdokonaľuje remeslo
Najľahšie je to vidieť na chove zvierat, keď sa staráme o iný život a udržujeme ho zdravý. Ale platí to aj pre kus dreva, ktorý má potenciál pre väčšiu krásu a význam. Majster tesár môže svojím dobre vycvičeným okom, intuíciou umelca a pevnou rukou tento potenciál uviesť do života.
Profesor filozofie a chalupár John Cuddeback to vyjadruje takto: „Byť remeselníkom… vystihuje veľkú otázku života. Sme ľudia, ktorí používajú svoj rozum na to, aby sa starali o veci na základe určitej objektívnej reality? Objavujeme určité krásne veci a uvedomujeme si, ako treba pracovať s pravdou o tom, aké veci sú, aby sme ich vyzdvihli, a pri tom sa ukazuje, kto sme. A je to tiež spôsob, ako nakoniec môžeme slúžiť aj iným ľuďom.“
Ako Cuddeback zdôrazňuje, služba potrebám druhých je najdôležitejším spôsobom, ako sa starať o druhých. To je ďalší účel tradičných remesiel. Stolár vyrobí stoličku, ktorá uspokojí niečiu fyzickú potrebu (miesto na sedenie) a estetickú potrebu (jej dizajn a krása). Pekár naplní žalúdky hladných a vyrobí umelecké dielo. Farmár kŕmi a oblieka ľudí. Tradičné remeslá zdokonaľujú materiály, ktoré sa používajú na ich výrobu, remeselníka i príjemcu.
Nie je ťažké pochopiť, ako nám tradičné remeslo umožňuje slúžiť druhým a vylepšovať naše materiály. Ale pochopiť, ako práca v remesle zdokonaľuje pracovníka, si vyžaduje ďalšie úvahy.
Remeslo zdokonaľuje pracovníka
Zapojenie do tradičných remesiel nás v prvom rade spája s naším dedičstvom a obnovuje naše korene. Ľudia vyrábali keramiku už predtým, než bola postavená Veľká pyramída v Gíze. Základná povaha mnohých tradičných remesiel sa v priebehu storočí – dokonca tisícročí – príliš nezmenila, pretože sa nezmenila základná povaha materiálu.
Vyrezávanie dreva alebo pletenie košíkov v podstate rovnakými nástrojmi, aké používali naši predkovia, nás spája s ich skúsenosťami a nemennou stránkou ľudského života. Tradičné remeslá odhaľujú pravdu o nás samých: ľudia sú vo svojej podstate výrobcovia, remeselníci, vynálezcovia a umelci. Tvoríme svet okolo nás. Navyše remeslá, ktoré dnes prevádzkujeme ako koníček, boli kedysi pre našich predkov nevyhnutné na prežitie. Pri ich vykonávaní si pripomíname, ako tvrdo pracovali a aká neistá bola ich existencia – a tým aj tá naša, hoci dobre zásobené obchody s potravinami a elektrické osvetlenie môžu túto skutočnosť odsunúť z našich myšlienok do príjemnej vzdialenosti.
Práca rukami zdokonaľuje telo aj myseľ. Remeselná práca nás pevne usadzuje v realite, pripomína nám naše limity a učí nás poznávať podstatu sveta okolo nás.
Francúzsky sochár a spisovateľ Henri Charlier poznamenal: „S každým úderom… sa kladivo stretáva s povahou vecí, ktorá obdivuhodne formuje inteligenciu nielen po praktickej stránke, ale tiež formuje úvahy o prírode a duchu vecí.“
Vďaka svojej práci má majster remeselník istú múdrosť, určité hlboké intuitívne poznanie fungovania sveta, ktoré presahuje jeho individuálnu manuálnu odbornosť. Môže dokonca formovať spôsob, akým uvažuje o abstraktných alebo filozofických pravdách.
Dobré remeslo zlepšuje zručnosť, koordináciu ruky, oka a pod. Priateľ ma poučil, že historické poňatie nástroja spočívalo v tom, že sa stal predĺžením tela, nie jeho náhradou.
Možno práve vďaka tomu môžeme pri ručnej výrobe čohokoľvek nasať taký silný závan uspokojenia. Je to predĺženie môjho ja. Vzrušenie z ulovenia pstruha na mušku, ktorú som si sám vyrobil, predbehne zážitok z ulovenia pstruha na nástrahu kúpenú v obchode.
Remeslo učí trpezlivosti
Súčasťou uspokojenia, ktoré sprevádza remeselnú prácu, je čas a vytrvalosť. Remeslo nás učí trpezlivosti a pokore. Materiály vzdorujú nášmu úsiliu. Veci sa rozbíjajú. Robíme chyby. Začíname znova. Popravde povedané, náš svet môžeme utvárať len postupne, sústavným a vytrvalým úsilím.
Remeselná zručnosť ide ruka v ruke s umením pomalého života. Neexistujú žiadne skratky. Tempo tejto práce nám pripomína, aby sme spomalili, sústredili sa, vážili si okamih a uvedomili si, že väčšina hodnotných vecí si vyžaduje čas a nedeje sa hneď.
Cuddeback sa nad touto pravdou zamýšľa vo vzťahu k záhradkárčeniu a inšpiruje sa pritom antickým filozofom Xenofónom. „Xenofón naznačuje, že pôda preukazuje ľuďom láskavosť úmerne tomu, ako dobre jej slúžia. Je to, akoby pôda bola stvorená na to, aby z nás vytiahla dobré vlastnosti, vlatnosti, ktoré sa stanú naším vlastným naplnením. Pôda vyžaduje vytrvalé úsilie a ochotu hľadať a učiť sa, znova sa prispôsobovať a začínať znova. Vyzýva nás k starostlivému postoju… Takýto postoj vždy odmení, a to všetko v pravý čas.“
A konečne, práca na remesle môže byť umeleckým vyjadrením, pretože dávate formu myšlienke a vytvárate niečo s osobným významom a krásou. Nie je to len užitočné. Je to výrazne ľudský a humanizujúci čin. Prasa si vystačí s akýmkoľvek prístreškom. Človek vyžaduje niečo zodpovedajúce jeho povahe. Pretože dokáže rozpoznať pravdu, krásu a dobro, potrebuje estetický domov.
Sériovo vyrábaným predmetom chýba osobný prístup, nádych významu a individuality, ktorý má ručne vyrobený predmet. Niekedy práve nedokonalosti ručne vyrobeného predmetu mu dodávajú charakter, ktorý továrensky výrobok nikdy mať nemôže. Sériovo vyrábané kanoe je všade rovnaké, bez ohľadu na dobu a miesto, zatiaľ čo ručne tesané nemožno napodobniť, čo lepšie odráža osobitú povahu každého človeka a každej kultúry na celom svete, z ktorých žiadna nie je replikovateľná.
Podpora tradičných koníčkov samozrejme neznamená vracať čas alebo predstierať, že žijeme v inej dobe. Existujú rýchlejšie spôsoby, ako dosiahnuť veci, na ktoré sa zameriavajú tradičné remeslá, a my tieto rýchlejšie metódy často potrebujeme. Napriek tomu nám tradičné remeslá majú čo ponúknuť a neboli úplne vytlačené efektívnejšími metódami. Jedným z dôvodov je, že remeselná výroba nie je o efektivite. Bezpočet generácií dalo svoj ľudský rozum a fyzické sily do služieb výroby krásnych a trvanlivých výrobkov a pochopilo, že výhody remesla nie sú iba utilitárne.
Je vzrušujúce pozorovať, ako budú vyzerať tradičné remeslá a pamiatkarské zručnosti v dnešnom svete a akú úlohu budú hrať. Ako ich možno prispôsobiť na zlepšenie života v 21. storočí? Remeslá sa môžu a musia v priebehu času vyvíjať, aj keď predpokladám, že tie najlepšie zostanú vždy verné svojim koreňom.
Pôvodný článok
