Prechádzky v prírode podporujú dobrú náladu aj fyzické zdravie, tvrdia vedci
Mierne cvičenie, akým môže byť napríklad chôdza, výrazne zlepšuje duševnú pohodu v každom veku. Mnohé štúdie preukázali, že aktívny životný štýl v kontakte s prírodou má veľký prínos pre ľudí trpiacich úzkosťou a depresiou. Pobyt na čerstvom vzduchu počas prechádzky nás tiež vystavuje prirodzenému svetlu, ktoré môže ďalej zlepšiť našu náladu zvýšením hladiny vitamínu D a posilniť pocit naplnenia.
Chôdza pomáha v boji proti úzkosti a depresii
Doktorka Kristiann Heeschová, lektorka na Queenslandskej technologickej univerzite, a jej kolegovia v článku v časopise American Journal of Preventive Medicine uviedli, že depresia bude do roku 2030 druhým najčastejším ochorením v západných krajinách.
V následnej štúdii sa zamerali práve na súvislosť medzi fyzickou aktivitou a depresívnymi symptómami. Tím analyzoval vzorku 1 904 žien narodených v rokoch 1946 až 1951, s ktorými viedli rozhovory, aby zistili ich návyky v oblasti fyzickej aktivity.
Pri prvej návšteve sa u všetkých účastníkov prejavilo najmenej 10 depresívnych symptómov, ktoré poukazovali na mierne až stredne závažné depresívne stavy. Účastníci mali vykonávať chôdzu aspoň 200 minút týždenne.
Každé nové meranie fyzického a duševného zdravia účastníkov začalo odhaľovať výrazné zlepšenie socializácie, morálky a celkového psychofyzického zdravia. Príznaky depresie sa výrazne zmierňovali alebo dokonca mizli.
„Dobrou správou je, že sa zistilo nielen to, že 200 minút chôdze má veľmi pozitívny účinok, ale aj to, že aj menej intenzívne aktivity môžu zlepšiť duševnú pohodu človeka,ˮ povedala doktorka Heeschová.
Jej slová podporila aj štúdia uverejnená v časopise Jama Psychiatry. Výskumný tím zistil, že hodina rýchlej chôdze môže znížiť riziko vzniku veľkej depresívnej poruchy o 26 % a pomôcť zlepšiť náladu.
Vedci z Iowa State University v štúdii zaoberajúcej sa pozitívnym vplyvom chôdze tiež potvrdili, že chôdza, či už vonku, v interiéri alebo na bežiacom páse, môže pomôcť vyvolať pocity radosti.
Chôdza zlepšuje mozgové funkcie a zvyšuje prietok krvi do mozgu
Vo všeobecnosti môže chôdza zlepšiť mozgové funkcie. Patrí medzi ne pamäť, rozhodovacie procesy, úroveň pozornosti a môže vám dokonca pomôcť myslieť rýchlejšie a kreatívnejšie. Štúdia, ktorá poukazuje na tieto zistenia, sa uskutočnila na starších ľuďoch, ktorí robili aeróbne cvičenia, najmä rýchlu chôdza a tanec. Objavilo sa u nich významné zlepšenie kapacity pamäte a takzvanej „bielej hmotyˮ mozgovej, ktorá zodpovedá za oblasti mozgu spojenej so starnutím.
Keď je človek v pohybe, môže mať niekedy pocit, že myšlienky plynú lepšie, ako keď stojí na mieste. V tomto zmysle môže aj krátka prechádzka zvýšiť kreativitu a schopnosť riešiť problémy. Fyzická aktivita totiž stimuluje prietok krvi do mozgu a okysličovanie, čo môže pomôcť k ľahšiemu premýšľaniu. Môže však tiež pomôcť znížiť výskyt Alzheimerovej choroby.
Poukázala na to štúdia uverejnená v časopise Journal of Alzheimer’s Disease, ktorá sa uskutočnila na starších ľuďoch trpiacich miernou stratou pamäti. Približne 25 % ľudí po 65. roku života začína pociťovať miernu kognitívnu poruchu, ktorá ovplyvňuje ich pamäť a rozumové schopnosti a v niektorých prípadoch prechádza do demencie. Ako ukázala štúdia, súvisí to so zníženým prietokom krvi do mozgu v dôsledku zúženia ciev, ktoré privádzajú kyslík k bunkám.
Výskum sa uskutočnil na 48 mužoch a ženách vo veku 55 až 80 rokov s diagnózou miernej kognitívnej poruchy. Dobrovoľníci podstúpili testovanie a magnetickú rezonanciu mozgu a boli náhodne rozdelení do dvoch skupín pre dva rôzne cvičebné programy.
Prvá pozostávala z programu mierneho aeróbneho cvičenia (tri až päťkrátpo 30 až 40 minút cvičenia, napríklad chôdze). Druhá skupina pozostávala len z programu strečingu počas jedného roka. Zvýšenie celkového prietoku krvi do mozgu bolo zistené iba u osôb, ktoré vykonávali aeróbne cvičenie.
Prostredie, v ktorom sa pohybujeme, je rozhodujúce pre náš duševný stav
Bezprostredný vplyv, ktorý má prírodné prostredie na náš duševný stav, je skutočne rozhodujúci. Nedávna štúdia z Michiganskej univerzity ukázala, že prechádzky v prírode môžu znížiť stres, úzkosť a dokonca aj negatívne myšlienky.
„Interakcia s prírodou môže mať podobné účinky ako meditácia,ˮ povedal Marc Berman, výskumník v oblasti psychológie z Michiganskej univerzity. Pravidelné prechádzky v prírodnom prostredí môžu podľa neho taktiež zlepšiť náladu, zvýšiť pozornosť a zvýšiť pocit šťastia a spokojnosti.
Existuje aj terapeutický prístup, ktorý má korene v starovekých tradíciach známy ako lesný kúpeľ – „šinrin-joku“. Táto prax spočíva v trávení času v lese a bol vedecky preskúmaný najmä v Japonsku.
Základnou myšlienkou je, že pobyt v prírode, najmä v lesoch, môže znížiť stres, zlepšiť náladu a zvýšiť energiu. Vdychovanie fytochemických zlúčenín, ktoré rastliny vylučujú, môže dokonca posilniť imunitný systém.
