Prebehne nám počas smrti život pred očami? Vedci zachytili špecifické vlny v mozgu umierajúcich
Smrť bola pre ľudí vždy záhadou. Čo vidia a cítia, keď zomierajú? Vedci, ktorí zaznamenali mozgové vlny zomierajúceho pacienta, možno nahliadli do tejto záhady.
Medzinárodný tím vedcov sledoval mozgovú aktivitu 87-ročného muža trpiaceho epilepsiou v čase, keď utrpel infarkt a umieral. Na monitorovanie jeho mozgových vĺn použili kontinuálnu elektroencefalografiu (EEG). Štúdia bola uverejnená vo februárovom vydaní časopisu Front Aging Neuroscience z roku 2022.
Mozgové vlny sú po zástave srdca veľmi aktívne
Dr. Ajmal Zemmar, neurochirurg z Louisvillskej univerzity podieľajúci sa na výskume uviedol, že 30 sekúnd pred a po zástave srdca sa v mozgu pacienta objavili špecifické vzorce mozgových vĺn.
„Prostredníctvom generovania oscilácií podieľajúcich sa na obnovovaní pamäte si mozog zrejme prehráva poslednú spomienku na dôležité životné udalosti tesne pred smrťou podobne, ako sa to uvádza pri zážitkoch blízkych smrti,“ povedal Zemmar pre Frontiers.
V štúdii z roku 2013 uverejnenej v National Academy of Sciences sa zistilo, že všetkých deväť myší v experimente malo 30 sekúnd po zástave srdca veľmi aktívne mozgové vlny. To je výrazne podobné tomu, čo Zemmarov tím zistil u svojho umierajúceho pacienta.
Ľudia so zážitkami blízkymi smrti rekapitulujú život
S fenoménom „ohliadnutia sa za svojím životom“ tesne pred smrťou alebo počas nej sa stretlil mnohí ľudia so zážitkami blízkymi smrti.
Dannion Brinkley, autor knihy Saved by the Light, napísal o svojich dvoch zážitkoch blízkych smrti. Po jej vydaní v roku 1994 bola kniha päť mesiacov po sebe na zozname bestsellerov denníka The New York Times.
Brinkley pripomenul čitateľom svoj prvý zážitok blízky smrti. Ten sa odohral 17. septembra 1975. Počas búrky, ktorá zasiahla mesto Aiken v Južnej Karolíne, dvadsaťpäťročný Brinkley telefonoval doma s priateľom, keď doňho cez telefónnu linku udrel blesk a vymrštil ho do vzduchu.
Brinkley hovoril o zažití obrovského tepla a bolesti, o pocite pri odchode jeho duše z tela a o záplave pokoja a mieru. Povedal, že sa vznášal vo vzduchu a sledoval, ako jeho rodina a priatelia panikária a poskytujú mu prvú pomoc. Videl, ako sa k nemu rútia sanitky a odvážajú jeho telo do nemocnice. Brinkleyho duša prešla tunelom na miesto svetla.
Potom videl 25 rokov svojho života do najmenších detailov. S prekvapením zistil, že sa dokáže vcítiť do pocitov iných ľudí zasiahnutých udalosťami, ktorých bol účastníkom. Brinkley vyrastal bez zábran a bol bitkárom vyžívajúcim sa v bití a ponižovaní iných. Pri skúmaní svojej minulosti na vlastnej koži pocítil bolesť, strach, paniku a bezmocnosť pociťovanú jeho obeťami.
V jednej z takýchto spomienok zastrelil počas vietnamskej vojny severovietnamského dôstojníka. Počas zážitku blízkeho smrti pocítil zmätok u vojaka postreleného do hlavy, ako aj bezmocnosť a smútok z toho, že už nemôže vidieť svoju rodinu. Navyše pocítil bolesť v dôstojníkovej rodine, ktorá trvala ešte roky po tom, čo sa dozvedeli o jeho smrti. Keď sa retrospektíva skončila, prepadli ho výčitky svedomia a hanba. Po návrate do sveta živých sa Brinkley úplne zmenil a robil všetko preto, aby pomáhal iným.
Zážitky blízke smrti nie sú nezvyčajné
Termín „zážitok blízky smrti“ zaviedol Dr. Raymond Moody, renomovaný psychológ a profesor na Nevadskej univerzite. V roku 1975 vydal knihu Život po živote vychádzajúcu z jeho štúdie stoviek pacientov, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa do života. V knihe rozpráva slovami svojich pacientov ich skúsenosti s posmrtným životom. Odvtedy sa uskutočnilo oveľa viac vedeckých výskumov o zážitkoch blízkych smrti.
V štúdii z roku 2014 uverejnenej v časopise Hranice ľudskej neurovedy vedci skúmali 190 zážitkov blízkych smrti s rôznymi charakteristikami vrátane tých, ktoré sa vyskytli po udalostiach neohrozujúcich život, ako je spánok, meditácia a mdloby, ako aj počas kómy spôsobenej nedostatkom kyslíka, úrazom alebo chorobou.
Pri zážitkoch blízkych smrti sa zistilo niekoľko podobností vrátane videnia jasných svetiel, pocitu, že človek je mimo svojho tela a zábleskov minulých udalostí. Najčastejším zážitkom blízkym smrti uvádzaným 89 až 93% účastníkmi v každej kategórii bol „pocit pokoja a pohody“.
Môže byť prekvapujúce, že zážitky blízke smrti nastali u mnohých ľudí. V štúdii uverejnenej v časopise Psychiatria v roku 1993 sa odhaduje, že zážitok blízky smrti má približne 5% dospelej americkej populácie, tj. 30 až 40% z ľudí, ktorí mali blízko k smrti.
Holandská štúdia uverejnená v časopise The Lancet v roku 2001 zistila, že 62 (18%) z 344 úspešne resuscitovaných pacientov uviedlo, že mali zážitok blízky smrti.
Hongkonský spisovateľ o svojom zážitku blízkom smrti
Chip Tsao, hongkonský spisovateľ, hovoril o svojom zázračnom zážitku blízkom smrti z roku 1994 v rozhovore na kanáli YouTube Stephena Chan Chi-wana z Komerčného rádia Hongkong.
Tsao si spomína, ako ho v roku 1994, keď mal 36 rokov, previezli po vážnej autonehode do nemocnice, kde zomieral. Po 15-hodinovej operácii mu lekár povedal, že všetky lekárske možnosti boli vyčerpané a „teraz je to na vašej vôli“. Keď Tsao ležal a umieral, videl pred sebou veľké more, v ktorom plávali zlaté a ružové lotosové kvety veľké ako okrúhle stoly. Počul aj sútry znejúce mu v ušiach.
Tsao uviedol, že zážitok bol veľmi jasný a realistický, akoby ho nejaká sila tlačila na druhý breh, ale zároveň sa v ňom ozýval hlas hovoriaci, aby na druhý breh neprechádzal, pretože má veľa nedokončených povinností.
„Bol to pocit strachu, ale aj pokoja. Stále som sa sám seba pýtal. Bolo by pohodlné prejsť na druhý breh. Lotosové kvety by ma preniesli ako loď na iné miesto.“ Slávny spisovateľ zažil aj niekoľko vecí, ktoré veda nedokázala vysvetliť.
Keď ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti, počul, ako jeho rodičia diskutujú o jeho liečbe a o tom, či do tímu najať druhého hrudného chirurga. Počul aj plač svojich rodičov. O šesť mesiacov neskôr bol Tsao preložený z jednotky intenzívnej starostlivosti na všeobecné oddelenie. Keď ho prišli navštíviť rodičia, povedal im, že počas jeho bezvedomia počul, ako diskutujú o najatí špecialistu.
Jeho otec povedal, že je to pravda, ale bol prekvapený, pretože o tom diskutovali v hotelovej izbe mimo nemocnice. „Ako si to mohol počuť, tak ďaleko?“ spýtal sa ho otec. Syn ho však ubezpečil, že rozhovor počul jasne a dokázal ho aj zopakovať.
Ďalšou zázračnou udalosťou bolo, že keď bol Tsao na jednotke intenzívnej starostlivosti, prišli ho navštíviť jeho priatelia. Na druhý deň Tsao videl, že títo priatelia ho opäť navštívili, mali na sebe rovnaké oblečenie a hovorili rovnaké slová. Tsao sa cítil veľmi zvláštne. Po opýtaní sa dozvedel, že pri svojom zážitku blízkom smrti predvídal návštevu svojich priateľov na druhý deň.
Tieto zážitky umožnili Tsaovi hlbšie pochopiť zmysel života a smrti. „Keďže som videl veci v budúcnosti a opustil tento priestor, malo by pre ľudí po smrti existovať iné miesto,“ povedal.
Neskôr mal Tsao ďalšie dva zážitky blízke smrti, ktoré mu poskytli nový pohľad na život, časopriestor a posmrtný život. Jeho skúsenosť ho tiež utvrdila v presvedčení, že nad ľudstvom existuje vyššia moc.
Z anglického originálu preložili Ondřej Horecký a LS.
