Praha: Uznávaný vyšetrovateľ o zhoršujúcom sa prenasledovaní v Číne a neefektívnosti OSN
Koncom novembra navštívil Prahu muž, ktorý bol v roku 2020 zaradený časopisom Time medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta. Jeho životná dráha je doslova „osudová“.
Nury Turkel sa narodil v Sin-ťiangu v čase, keď Čínska komunistická strana (ČKS) viedla svoju kampaň prenasledovania známu ako „veľká kultúrna revolúcia“. Bol prvým Ujgurom, ktorý študoval právo v USA, a stal sa významným obhajcom ľudských práv a aktivistom, keď sa „strana“ začala zameriavať na Ujgurov. Teraz je jedným z jej „tŕňov v oku“ na medzinárodnej scéne, čo sa však nezaobišlo bez „dane“.
Niekoľko rokov predsedal americkej Komisii pre medzinárodnú náboženskú slobodu, ktorá monitoruje porušovanie náboženských slobôd vo svete a je v tomto smere poradným orgánom prezidenta a Kongresu USA.
Do Prahy prišiel hovoriť o technológiách, ktoré ČKS používa ako nástroj na represie voči rôznym skupinám ľudí, ako sú spomínaní Ujguri, praktizujúci Falun Gongu, Tibeťania a kresťanské skupiny.
Mal som možnosť zúčastniť sa na neformálnom stretnutí, na ktorom Turkel hovoril o ambíciách ČKS, o rôznych prístupoch obmedzujúcich jej represie, a mali sme chvíľu na rozhovor medzi štyrmi očami, kedy som mu položil niekoľko otázok týkajúcich sa týchto tém.
„Je to čoraz horšie, trajektória je čoraz znepokojujúcejšia,“ komentoval Turkel vývoj u skupín prenasledovaných čínskym režimom.
Podľa neho je to preto, že predstavitelia ČKS v Číne „nie sú braní na zodpovednosť za svoje zločiny“, takže im nič nebráni v tom, aby páchali ďalšie škody. Druhým dôvodom je podľa neho „medzinárodná atmosféra“, v ktorej sú ľudia egocentrickí a nehovoria, čo si myslia, a navyše Čína má „páky“ na mnohé krajiny, aby nimi mohla manipulovať.
Ako udržať „červeného draka na uzde“?
Existujú predsa spôsoby v obmedzovaní ich bezuzdnej bezohľadnosti. Napríklad on sám bojkotuje značky, ktoré sú „notoricky známe“ tým, že ich tovar sa vyrába v Číne s využitím otrockej práce v Sin-ťiangu. Tento individualistický prístup, ktorého zmyslom je zmenšiť finančné zdroje zločineckého režimu, možno pomocou rôznych nástrojov preniesť aj na štátnu a medzinárodnú úroveň.
Turkel konkrétne načrtol situáciu v Spojených štátoch, kde je práve otázka reštrikcií voči Číne jednou z mála vecí, ktoré spájajú oba politické tábory (t. j. demokratov a republikánov). Kongres USA prijal niekoľko rezolúcií odsudzujúcich prenasledovanie Ujgurov a praktizujúcich Falun Gongu. USA v tejto súvislosti prijali aj rad obchodných opatrení, ako sú vyššie clá, zákaz vývozu najmodernejších čipov do Číny a zákaz dovozu tovaru vyrobeného otrockou prácou do USA.
Domácej politickej scéne však dal kritickú výčitku za deväťdesiate roky. Rovnakú kritiku adresuje aj Európe, resp. niektorým krajinám, ako napríklad Nemecku, ktoré je natoľko previazané s čínskou ekonomikou (najmä automobilovým a chemickým priemyslom), že sa neodváži Čínu výraznejšie kritizovať alebo prijať opatrenia v oblasti ľudských práv. Európa pritom dováža z Číny viac ako USA.
Za to, že sa nedarí účinne potláčať porušovanie ľudských práv v Číne, môže podľa jeho názoru aj OSN, do ktorej štruktúr hlboko prenikli čínski predstavitelia a tiež sú významným finančným prispievateľom.
Na otázku, čo si myslí o zastúpení šiestich štátov v Rade OSN pre ľudské práva, ktoré jeho úrad hodnotí ako „krajiny obzvlášť znepokojujúce“ (pokiaľ ide o porušovanie náboženských slobôd, napr. Čína, Kuba), Turkel povedal: „OSN potrebuje reformu. Nielenže je [súčasný stav] neefektívny, ale znižuje to aj jej dôveryhodnosť.“
Dodal, že vzhľadom na neschopnosť Rady OSN prijímať správne rozhodnutia je potrebné používať iné stratégie, ako podanie sťažnosti inému orgánu OSN, napríklad Výboru pre odstránenie rasovej diskriminácie.
Pokiaľ ide o postoj medzinárodného spoločenstva, otvorili sme aj otázku Hongkongu, ktorý pred viac ako dvoma rokmi prakticky ovládla ČKS a z pôvodne slobodného ostrova urobila cenzúrou zviazanú provinciu, v ktorej prenasleduje svojich odporcov.
„Je to zlyhanie liberálnych demokracií. Je to typický príklad katastrofálnych dôsledkov západných liberálnych demokracií, ktoré nepodnikli žiadne kroky,“ povedal Turkel a dodal, že nechápe, ako mohol byť Západ taký naivný a myslieť si, že ostrov zostane slobodným a prosperujúcim finančným centrom.
Rodinná skúsenosť
K už spomínanému faktu, že Nury Turkel sa narodil počas kultúrnej revolúcie, dodám, že sa narodil v koncentračnom tábore. Jeho matku, vtedy 19-ročnú, zatkli ako podnikateľku s „väzbami“ v zahraničí.
Svoju matku, ktorá stále žije v Číne, nevidel už 19 rokov. Kvôli svojej práci je na zozname nežiaducich osôb (okrem toho čínskeho aj na ruskom). Minulý rok mu zomrel otec a nebolo mu umožnené zúčastniť sa na jeho pohrebe. Prejavovanie úcty k mŕtvym sa v ázijských krajinách považuje za veľmi dôležité.
„To vám môže dať predstavu o tom, s čím máme tú česť,“ komentoval Turkel nemožnosť ísť na pohreb. „Neexistuje tam žiadny súcit. Toto vám môže spraviť komunizmus.“
„Súcit často vychádza z náboženských hodnôt, z viery, akejkoľvek, ku ktorej sa hlásite alebo ju vyznávate. Práve jedna z vecí, ktoré vás náboženstvo učí, je súcit. Komunistická strana nemá súcit, je krutá… Je to hanba,“ dodal.
Overovanie faktov o prenasledovaní v Číne
Zaujímalo ma tiež, akým spôsobom jeho komisia získava informácie o prenasledovaní. Mnohé z nich sú verejne dostupné prostredníctvom rôznych zdrojov, napríklad investigatívnych správ v médiách. Medzi ďalšie zdroje patria technológie, ako napríklad satelitné snímky (napr. výstavba väzníc – snímky pred a po).
Používajú sa aj osobné výpovede ľudí, ktorí sami zažili prenasledovanie, ako aj informácie od mimovládnych organizácií monitorujúcich prenasledované skupiny.
Ako dôležitý zdroj uviedol samotných úradníkov: „Čínski vládni úradníci vždy niečo povedia v rámci svojich úspechov. Ako viete, praktizujúcich Falun Gongu označujú za duševne chorých ľudí, ujgurských moslimov označujú za duševne chorých ľudí, a že by preto mali byť v nemocniciach pre duševne chorých. A že tam prebieha myšlienkový proces na vyliečenie intoxikovanej mysle.“
„Nie je to také ťažké [zistiť] a nemusíte byť priamo tam,“ pokračoval a dodal, že čínsky režim by samozrejme nikdy nedovolil pozorovateľovi navštíviť väzenie alebo prenasledovanú osobu, pre ktorú by to bolo naviac „samovražednou misiou“. Napriek tomu i bez osobnej návštevy existuje dostatok dôkazov a vďaka tomu potom nie ste vystavovaní väčšiemu nebezpečenstvu ako jednotlivec.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK